Mikulas a Vianoce su sice za nami, ale v kazdom z nas este doznievaju krasne sviatocne chvile plne lasky a pohody v rodinnom kruhu. Aj v nasej materskej skole sme sa snazili pripravit sviatocnu atmosferu pre deti aj pre rodicov, ktori mohli s obdivom, usmevom a s laskou v srdci obdivovat sikovnost svojich ratolesti na stromcekovej slavnosti. Pohlady deti vacsinou smerovali pod vianocny stromcek na kopu darcekov. Ocka deti plne stastia a radosti nam vsetkym, ale hlavne sponzorom, boli podakovanim. Aj kolektiv Materskej skoly na Bastovej ulici v Halnoch sa pripaja k podakovaniu Erikovi Duhanovi za balicky plne sladkosti na Mikulasa a Igorovi Sajgalovi za financnu sumu, potrebnu na zakupenie vianocnych darcekov. Dakujeme!

...

Dakujeme sestrickam na prijme breznianskej nemocnice, ktore dna 10. januara 2000 operativne pomohli manzelkinej matke. Zasluhou sluzbukonajucej lekarky na prijme a vlastnej pevnej vole prekonala kratky casovy usek medzi prijmom a hospitalizaciou v oddeleni.
Vedenie tohto useku pracuje profesionalne a stavovsky sudrzne.

Dakujeme.

Zaujal ma prispevok v rubrike Listaren v novinach Region (rocnik 1 cislo 2). Tento clanok napisal Samo Pampurik, s ktorym som viac rokov v TJ Mostaren Brezno pracoval.

Svoj postreh k danej problematike nepisem do Regionu, ale do Horehronia, ktore mi je blizsie. Ano, TJ Mostaren Brezno od svojho vzniku dostojne reprezentovala nielen podnik, ale aj mesto, okres a kraj. Ved do roku 1990 (kedy som odisiel do predcasneho dochodku) mala devat oddielov a dva odbory (mozno i viac). Pracovali v nich dobrovolni funkcionari, niektori s malymi symbolickymi odmenami, predovsetkym treneri a cvicitelia. Mam ich vsetkych v pamati. Mnohi uz zomreli a mohol by som sa za nich zarucit, ze s devastaciou a "safarenim" tak, ako to pise priatel Samo, nemaju nic spolocne. Prave naopak. Venovali svoj volny cas, priznajme si, ze i v pracovnej dobe, v prospech rozvoja a telesnej zdatnosti najma skolskej mladeze a dospelych. Pochvalu si zasluzia vsetci funkcionari, no predovsetkym ZRTV, turisti a ine oddiely.

K materialnemu vybaveniu mozem povedat, ze bolo na dobrej urovni. Kazdy oddiel a odbor mal svoj vlastny financny rozpocet, z ktoreho zabezpecoval cinnost investicne zamery. Majetok TJ sa z roka na rok zveladoval a viedla sa prisna evidencia nakupu a vyradovania. Investicne zamery boli smele, ale realizovatelne. Som presvedceny, ze keby sa rok 1989 - zmena politickeho systemu - konal o dva az tri roky neskorsie, davno je zakryty zimny stadion a mozno aj styri az sestdrahova kolkaren. A ked som pri tomto konstatovani za mesto - dom smutku, mestske WC a nebudem daleko od pravdy mozno i cestny obchvat.

Ano, bytie urcuje spolocenske zitie, ale o toto bytie sa musime pricinit vsetci, obcania, mesto a statne organizacie - vlada, aby zitie bolo radostnejsie a v nasich sportovych a inych zariadeniach nam vyrastala zdatna mladez a reprezentanti mesta, okresu, kraja a mozno i Slovenska.

Dovolil som si napisat iba omrvinku z toho, co som ako funkcionar Telovychovnej jednoty MB od roku 1952 az do dochodku zazil. Ano, Samo Pampurik, mas pravdu - tuneluje cele Slovensko.

Stefan Miklovic