|
|
Zisli sa dve susedy na priedomi, aby si pohovorili, co maju nove. Ako tak hrkotali, zrazu sa jedna z nich pozrela druhej na nohy. Zacala sa z nich velmi smiat a krutit hlavou. Ta druha sa pyta: "Coze ti je take smiesne?" "Nuz, akoze by mi nebolo, ked ani nevies, ako si sa poobuvala!" "Akoze som sa poobuvala? Dobre, nie?" "Akoze dobre, len sa pozri, jednu topanku mas hnedu a druhu ciernu." "Daj sa mi svete", hovori susede, "ved aspon budu vediet, ze mam dvoje, ale dobre ze si mi povedala, chcela som ist do obchodu a tam by ma videlo viacej ludi, no nie? Alebo by si to ani nevsimli. Len nepovedz mojmu muzovi, lebo by sa mi stale vysmieval." Margita Vrbovska
Jan Cipka Diplomovany advokat, podnikatel a verejny cinitel mesta Brezna a Horneho Uhorska. Mal cisto slovensky povod. Jeho otec Jan Cipka bol remeselnik (1784 - 1850), matka Zuzana rodena Piscatorisova bola v domacnosti. Za manzelku si vzal Emu rodenu Chalupkovu, dceru ev. a.v. farara v Brezne Jana Chalupku. Jeho manzelstvo bolo pozehnane dcerou Olgou a synom Stefanom. Studoval v Miskolci, Kezmarku a v Levoci. Pravo vystudoval v Kolegiu vo Viedni, kde dokoncil aj technicku skolu. Bol podnikatel a statkar. Zalozil Nastrojarsky hamor v Brezne a v Topolcanoch a na Gemeri vlastnil ocelove kovospracujuce dielne. V Breznianskom chotari obhospodaroval mnoho hektarov pody. Bol clenom magistratu mesta Brezna. Jeho zivotnym kredom bola praca pre slovensky narod. Mal nesmierne vrely vztah ku svojej otcine. Svojim cistym charakterom si dokazal pritiahnut siroky okruh ludi. Zlozil tisic zlatych ako zakladinu pre Maticu slovensku. Bol clenom spolku Tatrin, clenom delegacie maticiarov k cisarovi a clenom Slovenskej narodnej strany. Publikoval v Slovenskych narodnych novinach a Priatelovi ludu. Mimoriadnu aktivitu vyvinul pri presadzovani myslienky, aby sa sidlom Matice slovenskej stalo mesto Brezno. Slovenske prvky sa snazil zavadzat aj do cirkevneho zivota (poslovencenie bohosluzby). Pocas redakcnych prac na evanjelickom Zpevniku poskytuje vyznamnym osobnostiam bezplatne obydlie a stravu. Bol ucastnikom Intendecionalneho konvetu konaneho v roku 1860 v Brezne, kde bol zvoleny do Patentalneho organu. Jeho pricinenim posobila v Brezne ustanovizen Vzajomna pomocnica, ktora pomahala pospolitemu ludu Horehronia.
Svoje slovenske narodne stanoviska presadzoval pri roznych prilezitostiach: verejne vystupuje proti bachovmu absolutizmu, ziskava volicov pre slovenskeho poslanca Mateja Slabeya vo volbach v roku 1865, v roku 1849 ubytuva velitela slovenskych dobrovolnikov - J. M. Hurbana, podiela sa na poslovenceni magistratu a zvoleni kralovskej rady pre Brezno a okolie. Za tuto cinnost bol v roku 1900 v banskobystrickom procese s inymi narodovcami odsudeny na dva mesiace vazenia, co s mnohymi osudovymi ranami podlomilo jeho zdravie. Oto Baldovsky
Zvony - bicie hudobne nastroje nas ci chceme, alebo nie, sprevadzaju cely zivot. Ich zvuky, tony, hlasy vzdy nieco oznamuju. Nepriamo nutia nas zamysliet sa. Zvony, zvonice sa zacali liat a stavat v case davnom - pradavnom. Udajne za Karola Velkeho (742 - 814). Spociatku zvony nahradzali hodiny, zvolavali (-ju) veriacich k modlitbam. Rozozneli sa aj v case nebezpecenstva, zivelnej pohromy... a zvony z Domu svateho Martina v Bratislave nas nedelu co nedelu na prave poludnie volaju k obednajsiemu stolu. Zvonari - majstri, odlievaci zvonov, ale aj zvonari ti, ktori mali po dedinach, v mestach na starosti zvonenie, mali zrucne a mocne ruky. Teraz kolosy zvonoviny rozhojdaju elektricke "ruky", ale v minulosti to boli ruky muza (zeny). Desiatky schodov museli zdolavat, kym sa dostali do kupoly zvonice, aby si splnili ulohu. Ako deti sme mali voci nim uctu a veru bola nejedneho z nas tuzba dostat sa ku zvonom a pohojdat sa na povraze... Hlahol zvonov dostal sa i do krasnej literatury (poezia, proza...). Ocarujuce bimbam si autori diel, literarne postavy, hrdinovia vysvetlovali tak, ako na nich zvony zaposobili. Dobre padne niekolko ukazok. Milan Rufus ma zbierku basni s navzom Zvony. V hlase zvonov citi svetlo. Verse: - Budievaju ma zo sna zvony. Prisnije sa mi krajina. Cela sa chveje. Ako biela lod klze sa po nej z vlny na vlnu svetlo. To hladane. Janko Silan, basnik, knaz s hlaholom zvonov zil den co den. Aj on ich tony vyjadril versami: - Ked zvony zobuduzaju zem dialka a blizkost vo mne splyvaju, viem, preco sa city skryvaju... Davno je rano, obloha jasna usmiata nad Krivanom... Hana Zelinova v knihe Dve slova tiez ma zmienku o zvone:... ked pani Sasikova sa dozvedela, ze Miro Forgac je MUDr. Trubinskeho syn a ked na mysel prisli slova: - A odpust nam nase viny... V tej chvili zahlaholili zvony katolickeho kostola. Iba ten, najmensi, umieracik, oznamujuci smrt cloveka... Anton Bielek (Rozpravky z hor) zas pise: - Na vezi r... kostola zaznel poludnajsi zvon a lud hrnul sa z kostola a mieril na rinok. Vo sviatok odbavuje sa tam maly trh... A. P. Zaturecky vo svojich prisloviach zachytil zvony v podani ludovej mudrosti takto: - Stare chramy maju dobre zvony; - Zvon do kostola ludi vola a sam tam nikdy nejde; - Aky zvon, taky zvuk... A mohli by sme vymenuvat dalsich autorov literarnych diel: P. O. Hviezdoslava, M. Durickovu, V. Minaca, D. Hemingwaya, F. Svantnera... Winnetov par dni pred smrtou pocul v dialke hlas zvonov. Povedal, ze coskoro zomrie. Tak sa stalo. Zasiahla ho pri boji zakerna gulka. Ked zomieral, jeho mysel zachytila opat hlas zvonov. Zvony, mali aj svojho nepriatela - vojny. Najma prva svetova vojna urobila riadnu "paseku" medzi nimi. Vynimkou neboli ani breznianske zvony. Robili z nich zbrane - kanony. Na zaver opat versovane myslienky: - Unaveni sme, ja a ty. A vsetko myli. Jak pod zvonom sme. Zakryte tym, co sme zili. (M. Rufus: Pod Zvonom). Stefan Giertli
|
