Rec bude o naozaj dobrej knihe - Nemalujte si to. Jej autorom nie je nikto iny, ako naozaj dobry autor Joseph Heller. Napisal ju este v roku 1988, u nasich zapadnych susedov vysla prvykrat koncom minuleho roka. Ani v tomto diele nezostal autor nic dlzny svojej povesti genialneho fabulatora a tvrdeho kritika spolocnosti.

V knihe sa prelinaju tri zakladne casove (i dejove) roviny - staroveke Ateny a udalosti okolo troch najvyznamnejsich myslitelov tej doby: Sokrata, Platona a Aristotela; Holandsko sedemnasteho storocia a osudy maliara Rembrandta; Amerika konca osemdesiatych rokov storocia dvadsiateho a pribeh Rembrandtovho obrazu "Aristoteles premysla nad bustou Homerovou", ktory je vlastne "osou" celeho diela.

Smely obluk, ktory sa klenie od cias pred nasim letopoctom az do nedavnej minulosti, nesie jednu zo zakladnych Hellerovych myslienok: zivot cloveka sa uprostred ludskej spolocnosti v zasade nemeni a prilisny optimizmus rozhodnie nie je na mieste... Jednoducho si radsej nic velmi NEMALUJTE - a uz vobec nie na ruzovo!

Zn: Plesova sezona

Naozaj neviem. Problem je v tom, ze nepoznam vas ani vasho manzela. Rovnako by som vam mohla poradit, aby ste isli s priatelmi, ako aj to, aby ste sa radsej plesu zriekli.

O co ide. Ples je uvolnenie, zabava, pri ktorej sa clovek odreaguje od starosti a problemov, ma zo seba dobry pocit. Hlavne zena sa snazi vyzerat co najlepsie, najde si vtedy cas na kadernicku, pripadne kozmeticku, plesove saty dodaju iny pocit ako domace oblecenie - okrem ineho sa v nich clovek citi aj tak nejako vznesenejsie. Hudba a tanec su velmi silnymi prostriedkami na odreagovanie a odreagovat sa naozaj potrebujeme vsetci. Takze - ak ponecham bokom financnu otazku, ktora je v pripade plesu co najviac rozhodujucou otazkou - je na skodu nevyuzit moznost zucastnit sa na plese.

Su vsak ludia, ktori sa necitia dobre, ked musia "ponocovat", ktori sa dobre citia v spolocnosti dvoch az troch ludi, ale velka spolocnost im prekaza, muzi, ktorych kravata doslova skrti, hluk tanecnej hudby ich stresuje. Takito ludia - aj ked nejaki takuto spolocensku akciu absolvuju - to beru ako trest. Ak ich dotlacime, aj ked idu z lasky k nam, zostane v nich napatie, ktore - a je to mimo ich vole - moze zostat nasmerovane voci nam.

Dalsim faktom je to, ze ples je spolocenska zalezitost. Mozem sa velmi dobre citit po tom, ako si zaplavam, ale k dobremu pocitu mi vystaci voda - inych ludi k tomu nepotrebujem. Na plese su moje dobre pocity podmienene hlavne ludmi - rozhovor, tanec, aj obdivne pohlady.

A teraz nastupi matematika - kolko ziskam ja sama ucastou na plese, kolko strati manzel, ked ho k ucasti dotlacim a hlavne kolko strati nas vztah, ked stravim sama prijemnu noc s inymi ludmi. Ak si dokazete sadnut s manzelom a spocitat mozne straty a zisky, vase spolocne dohodnute riesenie bude to najspravnejsie. Mozno manzel povie: "Vies co, chod, nechcem sa tam strapnovat tym, ze neviem tancovat, zatancuj si ty," a jeho oci potvrdia, ze to chce. Ale je na vas, aby ste vycitili, ze to sice hovori, ale v tej chvili ho velmi trapi jeho nespolocenskost a citi sa urcitym sposobom menejcenny, hoci toto je jeho jedine minus.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka
Centrum poradensko-psychologickych sluzieb

Nas vkus

Problemom rodinneho domu na Slovensku je nas vkus. Pohlad na vystavbu novych domov je toho dokazom. Vidime rodinne domy zvlastnych tvarov, su to casto kopie cudzich vzorov. Mnohe su nielen cudne, ale az nevzhladne. Hrozi nam prst nevkusu. Nevkus sa siri okolo nas. Korene nevkusu siahaju hlboko do kultury obdobia, v ktorom zijeme. Vkus sa stava predmetom trhu, kazdy z nas sa stava objektom jeho posobenia. Vkus ako nositel prestize si podmanuje stale vacsi pocet ludi. Trh manipuluje so vkusom, ponuka vkus pre "slabych a silnych", slabym nuka lacnu prestiz - domy podla modneho vzoru (vezicky, obluciky), silnym ponuka vyniknut svojim image - dom znamenim snobstva, povysenectva (dojem soku a ohurenia). Trh vkusu nas sprevadza na kazdom kroku. Ma podobu filmu, auta, siat a tiez domu. Vkus je vnutornym hlasom vyberu. Kto ma vlastny vkus, je chraneny pred nastrahami cudzieho vkusu. Vkus sa nekupuje, mat svoj vkus je naliehavou ulohou sucasnosti. Vkus sa meni a rozvija, kultivuje sa a dotvara poznavanim. Vkus ma subjektivnu povahu, viaze sa na tradicie svojho odkazu, je spojeny s pokrokom svojho obdobia. Vkus je produktom duchovneho zivota vlastneho cloveka, vkus rozhoduje o tom, ako byvame, ako vyzera nas dom. Vkus stavebnika rozhoduje o tom, ake poslanie, postavenie ma rodinny dom v jeho zivote, byvat ucelne, pohodlne a dostojne alebo byvat s cielom obdivu a reprezentacie. Tym domy dostavaju rozne podoby, tak sa rozhoduje o vybere domu. Vkus stavebnika charakterizuje architekturu nasho prostredia.

Vkus treba pestovat. Uz davno neplati o dome, co je ucelne je aj pekne. Dom nema len miestnosti, ma mat svoju dusu, svoju atmosferu, svoju tvar. Dnes vkus spajame s charakterom domu, ktoreho vyraz plni stale vyznamnejsiu rolu. Doraz sa prenasa na to, ako dom vyzera. Dnes pozadujeme od domu viac ako uzitocnost, funkcnost a komfortnost. Dom nas musi ocarit vkusom svojho majitela.

Rodinne domy su domenou vidieka, vkus vidieka presiel viacerymi vyvojovymi fazami, na ktorych mozeme citat rozhodovanie o vybere domu. Vkus stavebnikov sa vyraznou mierou podielal na tom, ako nas vidiek vyzera, ako bude vyzerat. Vkus vidieka ma spolocne crty.

Vkus vidieka sa meni:

- Rozlucka so zaostalostou dediny; stary dom zlou spomienkou na minulost, tuzba stavat po novom, mladi v novom dome, byvat po novom, v starom dome ostali stari rodicia zrasteni s jeho vkusom, dedina privitala vkus noveho casu s novym zivotom na dedine - co je nove je aj pekne.

- Vyrovnavanie dediny s mostom; stary dom znamenim nizkeho standardu byvania, tuzba byvat ako pan, pomestovanie vidieka. Vnutorny hlas volal po byvani ako v meste. Mestsky dom sa stal vzorom domu vidieka, katalogy navrhov rodinnych domov zotreli rozdiel medzi mestskym a dedinskym domom, dosledkom bola strata svojraznosti dediny, dedina mestom. Vidiecky clovek si osvojil vkus - co je mestske je aj pekne.

- Nastup prestiznosti; postavenie noveho domu sa stalo vecou rodinnej prestize a znamenim "vaznosti" rodiny, cim vacsie a vyssie domy, tym viac vnutorneho uspokojenia, odlisnost domu pocitom nenaplnenej individualnosti cloveka, dosledok - kazdy dom iny, disharmonia prostredia. Vidiek prepadol vkusu - co je ine, to je moje, to je pekne.

- Prejav odcudzovania sa; sucastou domov sa stali vysoke ploty a ocelove nepreniknutelne brany, domy hradmi sukromia. Dosledok - domy bez priedomi, susedskych kontaktov, strata pocitu suladu a spolupatricnosti byvania na spolocnej ulici, domy schovane za plotom odcudzenia. Strata vidieckeho vkusu - co je moje, to nemusi nikoho zaujimat, to je pekne.

Dovolil som si odstupom casu oslovit tymito slovami Horehronie, spomienkami ako sa stavali domy na vidieku. Je to pokus zamysliet sa. Buduce tisicrocie ocakava nase poucenie a vkus noveho storocia.

Moje poznanie Horehronia potvrdzuje, ze dediny Horehronia su nove, tu nove potreby vyvolaju adaptacie domov, vela velkych domov treba efektivnejsie vyuzit. To bude prilezitost reprezentovat novy vztah cloveka k svojmu prostrediu. Prave na dedine, svojpomocne upravy domov su zavisle na vkuse kazdeho stavebnika.

V utorok v Materskej skole na Nalepkovej ulici v Brezne zorganizovali ucitelky spolu s detickami besiedku pre rodicov. Na uvod rodicov oboznamili so systemom vyucby a s dennym casovym rozvrhom a potom sa tesili zo svojich ratolesti, ktore v peknom vystupeni ukazali, co sa uz v skolke naucili.Snimka: Viktor Sajgalik

Ostava dopovedat, akym vkusom sa ma vyznacovat tvorba nasho vidieckeho prostredia. Vkus riadeny poznanim - vytvaranie harmonickej skladby ulic so suladom domu s celkom ulice, uznavanie kontextu medzi starym a novym, prijimanie prislusnosti k regionu, pochopenie podriadenosti sa obrazu krajiny. Vkus motivovany citom - zachovanie ucty k starsim a pokory k prirode, uprednostnenie jednoduchosti nad zlozitostou tvaru domu, privitanie modernosti, ak je v nej nadych ci zablesk domacej tradicie, zodpovednost za spolupatricnost domu a dediny, preukazanie vole spolunazivania a discipliny prisposobit sa zaujmom celej dediny. Vkus vidieka je vkusom domu, z ktoreho vyzaruju luce rozhodnutia stavebnika o tom, ze respektuje prislusnost svojho buduceho domu ci upravy povodneho k miestu jeho vizualneho posobenia, pohlad na jeho domu patri vsetkym.

Prof. Michal Sarafin