V Horehronskom  muzeu 10. aprila spristupnili tradicnu velkonocnu vystavu
Sviatky jari spojenu s predajom (na hornej snimke) a vystavu Etudy z dreva (na dolnej
snimke), ktora predstavuje drobne uzitkove predmety z dreva alebo v kombinacii s inym
prirodnym materialom, urcene pre prakticke vyuzitie v domacnosti. Vytvorili ich sikovne
ruky autorov z celeho Slovenska, ktori ich prihlasili do sutaze O najlepsi dreveny
uzitkovy predmet. Sutaz vypisalo vlani Lesnicke a drevarske muzeum vo Zvolene vo dvoch
kategoriach - seriovo vyrabane uzitkove predmety a originaly, prototypy, navrhy. Pre
porovnanie sucasnosti a minulosti je vystava doplnena kolekciou uzitkovych predmetov,
ktore sa pouzivali prevazne v kuchyni v prvej polovici 20. storocia.Vsetku lasku malym nepohyblivym v tiesni
| Obcianske zdruzenie ELLIS v Hronci vzniklo s cielom pomoct
telesne a dusevne postihnutym detom. Nazov pochadza z anglickeho - Every Love Little
Imobility Straters. Pre mnohych je to pojem neznamy, niektori uz mozno o jeho aktivitach
nieco citali aj v Horehroni, alebo poculi. Problematiku diania v tomto zdruzeni vam
blizsie priblizi Ivan Kovacik: |
- Obcianske zdruzenie ELLIS zacalo svoju cinnost 14. aprila
1997 registraciou na Ministerstve vnutra Slovenskej republiky, pricom hlavnym cielom je
zriadenie denneho opatrovatelskeho centra a vznik poradenskeho centra, ktore bude sluzit
telesne a mentalne postihnutym detom.
Centrum bude fungovat ako materska skola, do nej rano deti dopravi vozidlo
obcianskeho zdruzenia, ktore bude k dispozicii pre pravidelny dovoz a odvoz deti. V
priebehu celeho dna, ktory deti stravia v nasom centre, im poskytneme celodennu stravu,
starostlivost zahrnujucu zdravotny a specialny pedagogicky dozor, rehabilitaciu,
logopediu, individualnu vyuku a ine sluzby, zamerane na celkovy rozvoj dietata.
Zriadenim denneho centra chceme vytvorit kvalitne podmienky pre spolocenske a
socialne zaclenenie postihnutych deti do normalneho zivota v ramci ich moznosti. Rodicom,
ktori doteraz nemali moznost kvoli opatrovaniu svojich deti pracovat, chceme tymto umoznit
lepsie pracovne a spolocenske uplatnenie, cim by sa zaroven zlepsila aj socialna situacia
v rodinach.
Od maja OZ ELLIS bude poskytovat poradenske sluzby rodicom a opatrovatelom
postihnutych deti. Od 20. marca uz pracuje v budove zdruzenia na Namesti 6. marca c. 275 v
Hronci pracovnicka, ktora vam v case od 9. do 13. hodiny kazdy pracovny den poskytne
akekolvek informacie o zdruzeni, pripadne vam odporuci, na koho sa mate obratit so svojimi
poziadavkami a problemami. Volat mozete na telefonne cislo 6176547.
Pocas prvych dvoch rokov od zalozenia zdruzenia sme presli viacerymi prekazkami a
problemami, ktore spomalovali a oddialovali nas zamer. V tomto case je dobudovanie a
nasledna realizacia denneho a poradenskeho centra viac ako realna.
Na dobudovanie nam ostava ziskat este 1 200 000 korun. Preto sme sa rozhodli v
zaujme ziskavania vlastnych financnych prostriedkov na dobudovanie a zaroven nasledne
spustenie denneho centra rozsirit nasu cinnost, a to o: reklamno - propagacnu cinnost;
sprostredkovanie obchodu a sluzieb; maloobchodnu a velkoobchodnu cinnost v rozsahu volnych
zivnosti; organizovanie podujati pre reklamno - sponzorskych partnerov a siroku verejnost;
zabezpecenie organizovania skoleni, porad, kurzov a spolocenskych podujati; opatrovatelsku
sluzbu.
Zaciatkom maja vyhlasime verejnu zbierku na pomoc OZ ELLIS, do ktorej mozete
prispiet aj vy akoukolvek sumou, za co vam vopred dakujeme. Zbierka bude realizovana
prostrednictvom Istrobanky na cisle uctu 10006 - 14218051/4900 pod nazvom ELLIS.
Postihnute deti, ktore nemali v zivote take stastie ako my, su odkazane na pomoc
nas vsetkych. Mnohe z nich doteraz nepoznali radost z pohybu, nevysli si s rodicmi na
prechadzku, nemohli sa tesit so svojimi priatelmi pri hrach. To vsak neznamena, ze ich
srdiecka nevedia rozdavat radost a lasku na kazdom kroku. Ich vdacnost za kazde
pohladenie, mile slovko, zaujem a za trosku ludskeho tepla je o to vacsia, o co je tazsi
ich zivotny udel a perspektiva do buducnosti.
Tolko v skratke o nasom zdruzeni. Pevne verime, ze nase rady sa budu kazdym dnom
rozsirovat a spolocnym usilim pomozeme nasim postihnutym spoluobcanom. Ved nikto z nas
nevie, co ho v zivote caka, hoci si vsetci prajeme len to najlepsie.
Cakam pravdivu odpoved
Dna 22. januara 1996 som primatorovi Brezna predlozil navrh
na vytvorenie stalej expozicie polovnickych trofeji a dostupnych dokumentacnych materialov
z polovnickej oblasti od Aurela Kellnera (Sturova ulica v Brezne) a postupne v dalsich
etapach, po zveladeni expozicie, rozsirit ju o trofeje ziskane od polovnikov z Horehronia
na Polovnicke muzeum v Brezne a toto vsetko zrealizovat v ramci Horehronskeho muzea. Bola
by to velmi prospesna investicia pre obcanov vsetkych vekovych kategorii z Brezna a
Horehronia a sluzila by propagacii v ramci turistiky slovenskej aj zahranicnej. Trofeje
vratane zaujimavej fotodokumentacie prirody a zveriny vdacne a vyhodne ponukol pan
Kellner.
Druhy, velmi dolezity list som spracoval na zaklade
odporuceni a kritickych pripomienok velkeho poctu obcanov nasho mesta, ale aj okresu. List
som adresoval znovu primatorovi, a to zo dna 6. februara 1997. Obsahoval navrh na
instalaciu pomnika Martina Razusa v Brezne na byvalom Pribinovom namesti (neskorsie
Cervene namestie). Bolo to rok pred 110. vyrocim jeho narodenin. Podotykam, ze v tom case
bola este aj politicka klima na realizaciu a zdoraznujem, ze som mal uz vyhliadnutu
architektku na vyhodne spracovanie navrhu - vnucku Martina Razusa. Ba dokonca bol aj jej
suhlas zapojit sa do tohto projektu. Nemusim zdoraznovat, ze by to bolo po financnej
stranke vyhodne! Nespocitatelny pocet obcanov Brezna povazoval navrh za akceptovatelny,
objektivne zdovodnitelny, bezproblemovy, pre nase mesto ako vysity a po jeho zrealizovani
by samotne Brezno ziskalo v ramci Slovenska, ba aj u zahranicnych Slovakov, vysoky kredit.
Opak je vsak pravdou. Vase mlcanie to dosvedcuje! Vysledok nechapem nielen ja, ale ani
tisicky obcanov nasho mesta a zdoraznujem, ze to nie su obcania, ktorym je stav v nasom
meste lahostajny. Ba prave naopak, vedia docenit ludi, ktori sa zasluzili o krasnu
historiu nasho mesta.
Dolezite: a) ako navrhovatel som nebol prizvany na rokovanie
ani do jednej odbornej komisie mestskeho zastupitelstva (hoci som vas o to osobne ziadal),
pan primator pri osobnom rozhovore z 23. februara 1997 o M. Razusovi potvrdil, ze navrhy
obhaji a moja ucast nie je potrebna, ja som sa s tym nestotoznil ani doteraz, b) zaujima
ma, preco tieto navrhy zapadli prachom a tento vysledok trapi aj tych mnohych uz
spominanych obcanov, c) preco mi nikto pisomne neoznamil, ake stanovisko zaujali mestske
organy k tymto navrhom? Je to povinnost mestskeho uradu a viazu k tomu aj prislusne
predpisy s urcenim terminu vybavenia.
Na zaver, aby som bol spravne pochopeny, musim zdoraznit, ze
moje navrhy som podaval ako racionalne, s cielom prospiet nasmu mestu, nasim obcanom,
nasmu M. Razusovi. Vynahradit mu uz neuskutocnene plany pri prilezitosti 100. vyrocia jeho
narodenia. Za mojimi otazkami nie su ziadne nekale umysly niekomu poskodit, ale mam pravo
(nielen ja, ale aj mnohi nasi obcania) byt informovany, v akom prostredi budem dozivat ja
a tiez, co caka dalsie generacie, ako sa bude rozvijat nase mesto, perla hornej casti
Horehronia. O to ide nam vsetkym, ci nie?
Oto Baldovsky |
Vazeny pan Baldovsky!
S potesenim prijimam podnety od obcanov Brezna, predovsetkym
tie, ktore reprezentuju nazor vacsej skupiny obyvatelov a mozu prispiet k rozvoju nasho
mesta. Urcite k takymto patria aj vase podnety. Preto sa mesto a jeho organy nimi
zaoberali. Nepovazoval som za potrebne prizvat vas na rokovania, pretoze ste len nositelom
myslienky a tato bola z vasich listov jasna, ba dokonca i pre vsetky organy mesta - ako
pisete v liste ... "akceptovatelna, objektivne zdovodnitelna, bezproblemova, pre nase
mesto ako vysita..." V pripadoch vasich navrhov vsak nejde len o myslienku, dolezita
je realizacia a ta si vyzaduje financne prostriedky. A vtedy sa uz myslienky nezdaju take
akceptovatelne a bezproblemove. Aj napriek tomu vas chcem uistit, ze problematika, ktoru v
liste spominate, nie je uzavreta, takze som vas o jej vysledku nemohol informovat. Ak vsak
trvate na pisomnej odpovedi, mozem vas o sucasnom stave informovat.
1. Aurel Kellner - polovnicke trofeje. Zbierka polovnickych trofeji a ostatneho
sprievodneho dokumentacneho materialu z oblasti polovnictva je urcite velmi hodnotna.
Osobne som pana Kellnera navstivil, dokonca i so zahranicnymi hostami. Zberatelsku a
dokumentacnu hodnotu jej priznavaju aj odborni pracovnici Horehronskeho muzea v Brezne.
Nemozno vsak hovorit o vyhodnej ponuke z hladiska financnych prostriedkov, pretoze pan
Kellner nevie, aku sumu by za zbierku pozadoval. Preto sme mu ponukli tento postup: a)
mesto zabezpeci odbornikov z prirodovednej oblasti, ktori by ocenili muzealnu a financnu
hodnotu zbierky; b) v pripade, ze suma bude akceptovatelna pre obidve strany, bude mesto
rokovat so statnou organizaciou - Horehronskym muzeom o moznosti zbierku vystavit.
2. Pomnik Martinovi Razusovi. Na zaklade vasho podnetu na postavenie pomnika
Martina Razusa v Brezne sa tymto zaoberala komisia kultury. Na svojom zasadnuti dna 25.
februara 1997 prijala uznesenie, ktorym odporuca mestu ziadat stanovisko k tomuto podnetu
od Matice slovenskej a zaroven v buducnosti pri tvorbe uzemneho planu uvazovat v meste o
vytvoreni priestoru pre susosie, resp. inu formu, ktora bude vyjadrenim vztahu k viacerym
osobnostiam kulturneho a spolocenskeho zivota mesta (Laskomersky, Kuzmany, Zaturecky).
V obidvoch pripadoch vsak nejde o nepochopenie myslienky. Aj ked je mozne, ze navrh
pana Baldovskeho povazovali tisicky ludi v Brezne za akceptovatelny a bezproblemovy,
dalsie tisicky a urcite je viac tych, ktori pozaduju od mesta realizovat ine aktivity.
Chcu, aby mesto zabezpecilo na vyssej urovni predovsetkym zakladne funkcie - cistotu
mesta, osvetlenie, opravu miestnych komunikacii. Ale ziadaju aj postavenie domu smutku,
upravu namestia, opravu synagogy a podobne. A to su priority, ktore musi mesto zaradit do
svojho rozvojoveho programu.
Vacsina miest, ale aj statnych institucii je v sucasnosti vo vaznej financnej
situacii. Treba vsak verit, ze sa tato situacia v buducnosti zmeni a my budeme moct
venovat financne prostriedky i na aktivity takeho druhu, ako navrhujete vy a vela dalsich
obcanov nasho mesta.
Ing. Vladimir Fasko,
primator mesta Brezna |
|
