11. APRIL 2000 Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

V Horehronskom h0015b.jpg (14408 bytes)muzeu 10. aprila spristupnili tradicnu velkonocnu vystavu Sviatky jari spojenu s predajom (na hornej snimke) a vystavu Etudy z dreva (na dolnej snimke), ktora predstavuje drobne uzitkove predmety z dreva alebo v kombinacii s inym prirodnym materialom, urcene pre prakticke vyuzitie v domacnosti. Vytvorili ich sikovne ruky autorov z celeho Slovenska, ktori ich prihlasili do sutaze O najlepsi dreveny uzitkovy predmet. Sutaz vypisalo vlani Lesnicke a drevarske muzeum vo Zvolene vo dvoch kategoriach - seriovo vyrabane uzitkove predmety a originaly, prototypy, navrhy. Pre porovnanie sucasnosti a minulosti je vystava doplnena kolekciou uzitkovych predmetov, ktore sa pouzivali prevazne v kuchyni v prvej polovici 20. storocia.

Vsetku lasku malym nepohyblivym v tiesni

Obcianske zdruzenie ELLIS v Hronci vzniklo s cielom pomoct telesne a dusevne postihnutym detom. Nazov pochadza z anglickeho - Every Love Little Imobility Straters. Pre mnohych je to pojem neznamy, niektori uz mozno o jeho aktivitach nieco citali aj v Horehroni, alebo poculi. Problematiku diania v tomto zdruzeni vam blizsie priblizi Ivan Kovacik:

- Obcianske zdruzenie ELLIS zacalo svoju cinnost 14. aprila 1997 registraciou na Ministerstve vnutra Slovenskej republiky, pricom hlavnym cielom je zriadenie denneho opatrovatelskeho centra a vznik poradenskeho centra, ktore bude sluzit telesne a mentalne postihnutym detom.
Centrum bude fungovat ako materska skola, do nej rano deti dopravi vozidlo obcianskeho zdruzenia, ktore bude k dispozicii pre pravidelny dovoz a odvoz deti. V priebehu celeho dna, ktory deti stravia v nasom centre, im poskytneme celodennu stravu, starostlivost zahrnujucu zdravotny a specialny pedagogicky dozor, rehabilitaciu, logopediu, individualnu vyuku a ine sluzby, zamerane na celkovy rozvoj dietata.
Zriadenim denneho centra chceme vytvorit kvalitne podmienky pre spolocenske a socialne zaclenenie postihnutych deti do normalneho zivota v ramci ich moznosti. Rodicom, ktori doteraz nemali moznost kvoli opatrovaniu svojich deti pracovat, chceme tymto umoznit lepsie pracovne a spolocenske uplatnenie, cim by sa zaroven zlepsila aj socialna situacia v rodinach.
Od maja OZ ELLIS bude poskytovat poradenske sluzby rodicom a opatrovatelom postihnutych deti. Od 20. marca uz pracuje v budove zdruzenia na Namesti 6. marca c. 275 v Hronci pracovnicka, ktora vam v case od 9. do 13. hodiny kazdy pracovny den poskytne akekolvek informacie o zdruzeni, pripadne vam odporuci, na koho sa mate obratit so svojimi poziadavkami a problemami. Volat mozete na telefonne cislo 6176547.
Pocas prvych dvoch rokov od zalozenia zdruzenia sme presli viacerymi prekazkami a problemami, ktore spomalovali a oddialovali nas zamer. V tomto case je dobudovanie a nasledna realizacia denneho a poradenskeho centra viac ako realna.
Na dobudovanie nam ostava ziskat este 1 200 000 korun. Preto sme sa rozhodli v zaujme ziskavania vlastnych financnych prostriedkov na dobudovanie a zaroven nasledne spustenie denneho centra rozsirit nasu cinnost, a to o: reklamno - propagacnu cinnost; sprostredkovanie obchodu a sluzieb; maloobchodnu a velkoobchodnu cinnost v rozsahu volnych zivnosti; organizovanie podujati pre reklamno - sponzorskych partnerov a siroku verejnost; zabezpecenie organizovania skoleni, porad, kurzov a spolocenskych podujati; opatrovatelsku sluzbu.
Zaciatkom maja vyhlasime verejnu zbierku na pomoc OZ ELLIS, do ktorej mozete prispiet aj vy akoukolvek sumou, za co vam vopred dakujeme. Zbierka bude realizovana prostrednictvom Istrobanky na cisle uctu 10006 - 14218051/4900 pod nazvom ELLIS.
Postihnute deti, ktore nemali v zivote take stastie ako my, su odkazane na pomoc nas vsetkych. Mnohe z nich doteraz nepoznali radost z pohybu, nevysli si s rodicmi na prechadzku, nemohli sa tesit so svojimi priatelmi pri hrach. To vsak neznamena, ze ich srdiecka nevedia rozdavat radost a lasku na kazdom kroku. Ich vdacnost za kazde pohladenie, mile slovko, zaujem a za trosku ludskeho tepla je o to vacsia, o co je tazsi ich zivotny udel a perspektiva do buducnosti.
Tolko v skratke o nasom zdruzeni. Pevne verime, ze nase rady sa budu kazdym dnom rozsirovat a spolocnym usilim pomozeme nasim postihnutym spoluobcanom. Ved nikto z nas nevie, co ho v zivote caka, hoci si vsetci prajeme len to najlepsie.

Cakam pravdivu odpoved

Dna 22. januara 1996 som primatorovi Brezna predlozil navrh na vytvorenie stalej expozicie polovnickych trofeji a dostupnych dokumentacnych materialov z polovnickej oblasti od Aurela Kellnera (Sturova ulica v Brezne) a postupne v dalsich etapach, po zveladeni expozicie, rozsirit ju o trofeje ziskane od polovnikov z Horehronia na Polovnicke muzeum v Brezne a toto vsetko zrealizovat v ramci Horehronskeho muzea. Bola by to velmi prospesna investicia pre obcanov vsetkych vekovych kategorii z Brezna a Horehronia a sluzila by propagacii v ramci turistiky slovenskej aj zahranicnej. Trofeje vratane zaujimavej fotodokumentacie prirody a zveriny vdacne a vyhodne ponukol pan Kellner.

 

Citatelia nam pisu

 

Druhy, velmi dolezity list som spracoval na zaklade odporuceni a kritickych pripomienok velkeho poctu obcanov nasho mesta, ale aj okresu. List som adresoval znovu primatorovi, a to zo dna 6. februara 1997. Obsahoval navrh na instalaciu pomnika Martina Razusa v Brezne na byvalom Pribinovom namesti (neskorsie Cervene namestie). Bolo to rok pred 110. vyrocim jeho narodenin. Podotykam, ze v tom case bola este aj politicka klima na realizaciu a zdoraznujem, ze som mal uz vyhliadnutu architektku na vyhodne spracovanie navrhu - vnucku Martina Razusa. Ba dokonca bol aj jej suhlas zapojit sa do tohto projektu. Nemusim zdoraznovat, ze by to bolo po financnej stranke vyhodne! Nespocitatelny pocet obcanov Brezna povazoval navrh za akceptovatelny, objektivne zdovodnitelny, bezproblemovy, pre nase mesto ako vysity a po jeho zrealizovani by samotne Brezno ziskalo v ramci Slovenska, ba aj u zahranicnych Slovakov, vysoky kredit. Opak je vsak pravdou. Vase mlcanie to dosvedcuje! Vysledok nechapem nielen ja, ale ani tisicky obcanov nasho mesta a zdoraznujem, ze to nie su obcania, ktorym je stav v nasom meste lahostajny. Ba prave naopak, vedia docenit ludi, ktori sa zasluzili o krasnu historiu nasho mesta.

Dolezite: a) ako navrhovatel som nebol prizvany na rokovanie ani do jednej odbornej komisie mestskeho zastupitelstva (hoci som vas o to osobne ziadal), pan primator pri osobnom rozhovore z 23. februara 1997 o M. Razusovi potvrdil, ze navrhy obhaji a moja ucast nie je potrebna, ja som sa s tym nestotoznil ani doteraz, b) zaujima ma, preco tieto navrhy zapadli prachom a tento vysledok trapi aj tych mnohych uz spominanych obcanov, c) preco mi nikto pisomne neoznamil, ake stanovisko zaujali mestske organy k tymto navrhom? Je to povinnost mestskeho uradu a viazu k tomu aj prislusne predpisy s urcenim terminu vybavenia.

Na zaver, aby som bol spravne pochopeny, musim zdoraznit, ze moje navrhy som podaval ako racionalne, s cielom prospiet nasmu mestu, nasim obcanom, nasmu M. Razusovi. Vynahradit mu uz neuskutocnene plany pri prilezitosti 100. vyrocia jeho narodenia. Za mojimi otazkami nie su ziadne nekale umysly niekomu poskodit, ale mam pravo (nielen ja, ale aj mnohi nasi obcania) byt informovany, v akom prostredi budem dozivat ja a tiez, co caka dalsie generacie, ako sa bude rozvijat nase mesto, perla hornej casti Horehronia. O to ide nam vsetkym, ci nie?

Oto Baldovsky

Vazeny pan Baldovsky!

S potesenim prijimam podnety od obcanov Brezna, predovsetkym tie, ktore reprezentuju nazor vacsej skupiny obyvatelov a mozu prispiet k rozvoju nasho mesta. Urcite k takymto patria aj vase podnety. Preto sa mesto a jeho organy nimi zaoberali. Nepovazoval som za potrebne prizvat vas na rokovania, pretoze ste len nositelom myslienky a tato bola z vasich listov jasna, ba dokonca i pre vsetky organy mesta - ako pisete v liste ... "akceptovatelna, objektivne zdovodnitelna, bezproblemova, pre nase mesto ako vysita..." V pripadoch vasich navrhov vsak nejde len o myslienku, dolezita je realizacia a ta si vyzaduje financne prostriedky. A vtedy sa uz myslienky nezdaju take akceptovatelne a bezproblemove. Aj napriek tomu vas chcem uistit, ze problematika, ktoru v liste spominate, nie je uzavreta, takze som vas o jej vysledku nemohol informovat. Ak vsak trvate na pisomnej odpovedi, mozem vas o sucasnom stave informovat.
1. Aurel Kellner - polovnicke trofeje. Zbierka polovnickych trofeji a ostatneho sprievodneho dokumentacneho materialu z oblasti polovnictva je urcite velmi hodnotna. Osobne som pana Kellnera navstivil, dokonca i so zahranicnymi hostami. Zberatelsku a dokumentacnu hodnotu jej priznavaju aj odborni pracovnici Horehronskeho muzea v Brezne. Nemozno vsak hovorit o vyhodnej ponuke z hladiska financnych prostriedkov, pretoze pan Kellner nevie, aku sumu by za zbierku pozadoval. Preto sme mu ponukli tento postup: a) mesto zabezpeci odbornikov z prirodovednej oblasti, ktori by ocenili muzealnu a financnu hodnotu zbierky; b) v pripade, ze suma bude akceptovatelna pre obidve strany, bude mesto rokovat so statnou organizaciou - Horehronskym muzeom o moznosti zbierku vystavit.
2. Pomnik Martinovi Razusovi. Na zaklade vasho podnetu na postavenie pomnika Martina Razusa v Brezne sa tymto zaoberala komisia kultury. Na svojom zasadnuti dna 25. februara 1997 prijala uznesenie, ktorym odporuca mestu ziadat stanovisko k tomuto podnetu od Matice slovenskej a zaroven v buducnosti pri tvorbe uzemneho planu uvazovat v meste o vytvoreni priestoru pre susosie, resp. inu formu, ktora bude vyjadrenim vztahu k viacerym osobnostiam kulturneho a spolocenskeho zivota mesta (Laskomersky, Kuzmany, Zaturecky).
V obidvoch pripadoch vsak nejde o nepochopenie myslienky. Aj ked je mozne, ze navrh pana Baldovskeho povazovali tisicky ludi v Brezne za akceptovatelny a bezproblemovy, dalsie tisicky a urcite je viac tych, ktori pozaduju od mesta realizovat ine aktivity. Chcu, aby mesto zabezpecilo na vyssej urovni predovsetkym zakladne funkcie - cistotu mesta, osvetlenie, opravu miestnych komunikacii. Ale ziadaju aj postavenie domu smutku, upravu namestia, opravu synagogy a podobne. A to su priority, ktore musi mesto zaradit do svojho rozvojoveho programu.
Vacsina miest, ale aj statnych institucii je v sucasnosti vo vaznej financnej situacii. Treba vsak verit, ze sa tato situacia v buducnosti zmeni a my budeme moct venovat financne prostriedky i na aktivity takeho druhu, ako navrhujete vy a vela dalsich obcanov nasho mesta.

Ing. Vladimir Fasko,
primator mesta Brezna


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT