Vyberame zo spravy o stave mesta

15. Rozsirenie COV - Brezno. Dokoncena cisticka bola dana do skusobnej prevadzky v oktobri 1996 s trvanim do 31. 1.1998. Skusobna prevadzka bola predlzovana dodatkami k zakladnej zmluve s prevadzkovatelom StVaK OZ 01 B. Bystrica. Dodatkom c. 6 je termin predlzeny do 31. 12. 2000. Dalsie prevadzkovanie COV je zavisle od toho, ako bude ukoncena transformacia V a K. Tu vsak nastava problem so vstupom do pripravovanej velkej a.s. s vlastnym kapitalom, ktory je otvoreny vo forme pokracujuceho splacania investicnych nakladov a urokov z uveru. Z celostatneho hladiska pre vasu informaciu uvadzam, ze v ramci rezortu sa pripravuje novy metodicky postup transformacie V+K. Samozrejme, ze o kazdom kroku bude mestske zastupitelstvo informovane, pricom podklady budu spracovavane s komisou pre spravu majetku mesta.
16. Rekonstrukcia historickeho opevnenia mesta Brezna. Su pripravene aj projekty na rekonstrukciu opevnenia na Ulici Hradby za kolkarnou a na Cintorinskej ulici poza evanjelicky kostol az po Chalupkovu ulicu. Tieto dve investicne akcie z etickeho a bezpecnostneho hladiska musime realizovat v roku 2000. Predpokladane naklady na tieto stavebne prace (nove zaklady s odvodnenim, hradby s oplotenim, vymena konstrukcnych vrstiev pod novu vozovku na Ul. Hradby) su 1,5 miliona Sk. Zhotovitel stavby bude vybraty vo VOS.
17. Cintoriny - rozsirenie priestorov na pochovavanie. Stavba je pripravovana projekcne a bude zahrnat (rozsirenie o nove plochy s odvodnenim, terennymi a sadovymi upravami a novym oplotenim). Termin na navrh riesenia a na majetkovopravne usporiadanie pozemkov je stanoveny do 30. 6. 2000, po ktorom bude urceny dalsi postup pripravy stavby (projekt - prerokovanie, povolenie a realizacia).
18. Brezno - Vrchdolinka, obytny subor IBV I. etapa. Projekt stavby bol vyhotoveny, prerokovany a bolo vydane uzemne rozhodnutie a stavebne povolenie. Obytny subor I. etapa zahrna 31 stavebnych pozemkov a projekt stavby riesi technicku infrastrukturu (pristupove cesty, kanalizacia, vodovod, plyn, elektrika, slaboprud, verejne osvetlenie). V sucasnej dobe MsZ odsuhlasilo predaj osmich pozemkov. Majitelia tychto pozemkov pripravuju projekt na vydanie UR a SP na jednotlive rodinne domy a predpokladany termin zacatia vystavby je 05/2000.
19. Rozsirenie mestskeho rozhlasu v meste. V zmysle predlozeneho navrhu projektu a riesenia v jarnych mesiacoch zacneme s budovanim rozsireneho miestneho rozhlasu tak, aby najprv bol zabezpeceny prenos signalu na sidlisko Mazornikovo a postupne podla financnych prostriedkov do ostatnych casti mesta. Tento informacny system pokladam za jeden z najdolezitejsich pocinov nielen pre vseobecnu informaciu, ale najma z hladiska civilnej ochrany. Zial, zo statnych prostriedkov nie je mozne ziskat specialnu dotaciu na tento informacny system, hoci charakteru CO. Je urobeny pokus ziadostou na ustredny organ o mimoriadnu financnu dotaciu.
V ramci pracovneho poriadku mame spracovany supis dalsich akcii investicneho, alebo rekonstrukcneho charakteru, ktory obsahuje dovedna 60 akcii, z coho niektore som uviedol. Vyzyvam komisiu pre investicnu vystavbu, ZP, rozvoj regionu a vodne hospodarstvo o zvysenie aktivity svojej cinnosti, aby sme spolocne vedeli korigovat cinnost tejto, podla mna najdolezitejsej prace mesta, mestskeho uradu, ako aj poslaneckeho zboru. Najtazsie je zamyslane akcie v tejto tazkej dobe prefinancovat.
Pri tejto prilezitosti predkladam navrh zvolat v termine do 30. 6. 2000 za ucasti predstavitelov statnych organov, miestnej a uzemnej samospravy, podnikatelskej sfery seminar o moznostiach podnikania v uzemi mesta Brezna, pripadne v katastroch jednotlivych obci. Predpokladom na uspech tohto rokovania je aktivita vsetkych uvedenych zloziek a samozrejme technicka priprava cez schvalene uzemne dokumentacie.

Pocul som o nejakych pravach pacientov, co to vlastne je?
Zn. Charta prav pacientov

Prvu chartu prav pacientov vypracoval lekarnik David Anderson v USA v roku 1971. Americka asociacia nemocnic prijala chartu prav pacientov uz v roku 1973. Najnovsi dokument - Deklaracia o pravach pacientov v Europe - bola prerokovana v marci 1994 v Amsterdame. Vyznamnymi dokumentami su americka, ceska a rakuska charta prav pacientov.
Niektore body charty prav pacientov maju svoje presne vyjadrenie v Zakone Narodnej rady SR o zdravotnej starostlivosti c.277/1994 zbierky zakonov, ine su v sucasnosti odporucanim pre zdravotnikov. Prava a povinnosti osob, ktorym sa poskytuje zdravotna starostlivost, su upravene v paragrafe 6 tohto zakona. Okrem ineho sa v tomto paragrafe hovori, ze osoba ma pravo na starostlivost podla druhu a stupna zdravotneho postihnutia, ma pravo na vyber lekara alebo zdravotnickeho zariadenia, v pripade ohrozenia zivota ma kazdy pravo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najblizsom zdravotnickom zariadeni, ma pravo na respektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, nalezite poucenie najma o povahe ochorenia, potrebnych zdravotnych vykonoch, o moznosti rizika a zdravotnej prognoze, odmietnutie podrobit sa zdravotnej starostlivosti s vynimkou pripadov, ked podla zakona mozno poskytnut zdravotnu starostlivost bez suhlasu, rozhodnutie o svojej ucasti pri vyucbe a overovani novych medicinskych metod. Na druhej strane kazda osoba, ktorej sa poskytuje zdravotna starostlivost, ma aj svoje povinnosti napr. spolupracovat pri poskytovani zdravotnej starostlivosti, dodrziavat liecebny rezim odporuceny lekarom, v pripadoch ustanovenych zakonom podrobit sa posudzovaniu sposobilosti na pracu, preventivnym prehliadkam, ockovaniu, karantennym opatreniam atd., poskytnut alebo sprostredkovat nevyhnutnu pomoc osobe, ktora je v nebezpecenstve smrti alebo javi znamky zavaznej poruchy zdravia.
Predpokladom uplatnovania prav pacientov na urovni Charty je zabezpecenie komplexnych zdravotnickych sluzieb na celom uzemi Slovenskej republiky. Ide o nemocnice, liecebne pre dlhodobo chorych, ustavy pre telesne a dusevne postihnutych, zariadenia pre mimoriadne nebezpecnych pacientov, psychiatricke liecebne, stacionare pre obcanov vyzadujucich osobitnu starostlivost, ambulantne zariadenia ako aj dalsie formy, napr. osetrovanie v domacnosti. Pacient ma pravo na slobodny vyber zdravotnickeho zariadenia, lekara i poistovne.
Jednotlive body: 1. Pacient ma pravo na ohladuplnu, odbornu starostlivost vykonanu so zretelom na jeho ludsku dostojnost. Nijaky pacient nesmie byt diskriminovany pre svoju chorobu, vek, pohlavie, rasu, nabozenstvo, alebo pre majetkove pomery. 2. Pacient ma pravo dostat od lekara uplnu, jemu zrozumitelnu a taktne vyslovenu informaciu, tykajucu sa jeho ochorenia, diagnostickych a liecebnych postupov a prognozy. Ak nemozno podat tieto informacie pacientovi, treba ich poskytnut zakonnemu zastupcovi alebo najblizsim pribuznym pacienta. Pacient ma pravo poznat meno osetrujuceho lekara a dalsich zdravotnickych pracovnikov. 3. Pacient ma pravo dostat od lekara informacie potrebne na to, aby mohol zacatim diagnostickeho ci terapeutickeho postupu dat informovany suhlas. Okrem akutneho ochorenia ma pravo na nalezitu informaciu o rizikach, ktore su spojene s uvedenym postupom, ako aj o alternativnych postupoch, ak existuju. Vynimkou su stavy vymedzene zakonom. 4. Pacient ma pravo odmietnut diagnosticke a liecebne vykony v rozsahu, ktory stanovi zakon a ma pravo byt informovany o zdravotnych nasledkoch tohto odmietnutia. 5. Pacient ma pravo na sukromie. Rozhovor o chorobe, konzultacia, vysetrenie i liecba maju byt doverne. Podobne sa aj vsetky spravy a zaznamy o zdravotnej starostlivosti pacienta povazuju za doverny material. Pacient ma pravo rozhodnut, kto ma byt informovany o jeho zdravotnom stave. 6. Pacient ma pravo na sukromie primerane jeho zdravotnemu stavu. Ak je potrebne premiestnit pacienta do ineho zariadenia, musi byt o tom vopred informovany. 7. Pacient ma pravo byt informovany o vykonani klinickych skusok v danom zariadeni, pravo na odbornu radu tykajucu sa tychto skusok, ako aj pravo odmietnut ucast na nich a byt oboznameny o tom, co pre neho vyplyva z odmietnutia ucasti. Zaradenie pacienta do vyskumu sa moze uskutocnit az po podpisani informovaneho suhlasu. 8. Pacient ma pravo na plynulost a kontinuitu zdravotnej starostlivosti. Ma pravo poznat casovy rozvrh diagnostickych a liecebnych vykonov. 9. Pacient v lozkovych zdravotnickych zariadeniach ma pavo na uspokojenie nabozenskych a duchovnych potrieb. 10. Pacient ma pravo stykat sa podla potreby s pribuznymi, priatelmi alebo inymi osobami, ak tomu nebrania zavazne dovody. Zaroven ma pravo, aby mu na to boli vytvorene podmienky, zarucujuce sukromie. 11. Pacient ma pravo na zmiernenie utrpenia a bolesti v sulade so sucasnym stavom medicinskeho poznania a zasadami ludskosti. Ma pravo na humannu terminalnu opateru a dostojne umieranie, ako aj na pietne zaobchadzanie s jeho mrtvym telom. 12. Deti maju pravo byt umiestnene oddelene od dospelych. Deti v predskolskom veku maju pravo mat bezplatne pri sebe rodicov alebo zakonneho zastupcu. 13. Liecba psychicky chorych je mozna len s ich zvolenim alebo po rozhodnuti sudu. Vynimky tvoria stavy vymedzene zakonom. 14. Pacient ma pravo podat podnety ci staznosti. V pripade nedodrzania svojich prav sa moze obratit na oddelenie staznosti zdravotnickeho zariadenia alebo na specialnu komisiu, vytvorenu pre tento ucel. 15. Pacient ma pravo preverit si ucet za liecbu.

Sona Malusova,
oddelenie vychovy ku zdraviu