Mesto Brezno si v tomto roku pripomina vyznamne vyrocia z historie - 735. vyrocie pisomnej zmienky, 620. vyrocie udelenia mestskych prav a 350 rokov od ziskania titulu kralovske mesto. Ako tvorivy pozdrav k tymto vyrociam by mala prispiet vytvarna sutaz.
Vyhlasovatel: mesto Brezno. Usporiadatel: mestsky urad, oddelenie spolocenskych veci a zahranicnych vztahov a Horehronske zdruzenie vytvarnikov. Uzavierka sutaze: 31. august, sutazne prace treba zaslat na adresu: Mestsky urad Brezno, Nam. gen. M. R. Stefanika c. 1, 977 01 Brezno; obalku oznacte textom Vytvarna sutaz. Vystava: 6. - 30. oktobra v synagoge, vernisaz v ramci podujatia Dni mesta, sucastou vystavy bude i rozborovy seminar pre ucastnikov sutaze za ucasti porotcov - profesionalnych vytvarnikov a vytvarnych pedagogov, resp. teoretikov umenia. Temy: 1. Podoby Brezna - mestske dominanty, zakutia a primestske lokality, patriace ku koloritu mesta Brezna; 2. Vyjavy z historie mesta; 3. Vyznamna postava - dejatel z historie mesta; 4. Navrh dekorativneho alebo uzitkoveho predmetu na ucel darovania, resp. predaja turistom s temou mesta Brezna.Techniky: lubovolne - malba, kresba, grafika, plastika, kombinovana technika, keramika. Vyhodnotenie a ocenenie sutaze: Prace ohodnoti odborna porota, ktora rozhodne o umiestneni autorov a udeleni cien. Hlavnu cenu udeli primator mesta. Sutazne prace sa vracaju, mesto vsak moze sprostredkovat ich predaj, resp. vybrane prace mesto odkupi na vyzdobu reprezentacnych priestorov.
Ostatne podmienky: Prace musia byt oznacene menom, priezviskom a bydliskom autora, treba uviest i nazov prace. Sutaz je urcena pre vytvarnikov nad 18 rokov. 

Uz viac ako sedemdesiat rokov posobi na Slovensku socialna ustanovizen znama ako Pohrebne podporne zdruzenie (PPZ), ustredie Betliar. Svoju cinnost vykonava teraz v dvesto troch mestach a dedinach s pomocou obetavych funkcionarov a nadsencov.
Hlavnym poslanim tejto ustanovizne je: vzajomna podpora clenov, pomoc pri organizovani dostojneho pohrebu zomreleho clena, poskytovanie financnej pomoci vo vyske 6500 korun, ak bol zomrely clenom viac ako pat rokov, do piatich rokov clenstva vstupenych po 1. januari 2000 je financna podpora 3000 korun, ak bol clenom jeden rok. Clenom zdruzenia sa moze stat kazdy obcan nasej republiky vo veku od 18 do 50 rokov, ak sa prihlasi za clena a podpise clensku prihlasku, ak zaplati jednorazove zapisne vo vyske schvalenej Ustrednym vyborom PPZ, ak bude riadne platit prispevky stanovene Ustredim PPZ.
Jednorazove zapisne je odstupnovane podla veku novych clenov: 10 korun pre clenov vo veku od 18 do 30 rokov, 40 korun pre clenov vo veku do 40 rokov, 100 korun pre clenov vo veku do 45 rokov, 150 korun pre clenov vo veku do 50 rokov. Vysku rocneho clenskeho prispevku stanovuje Ustredie PPZ podla financneho stavu zdruzenia. Pre sucasne obdobie bola vyska prispevku stanovena vo vyske 200 korun na rok. V nasej odbocke je vyska prispevku stanovena 204 korun (4 koruny je rezervny fond, ktory bol odsuhlaseny na vyrocnej clenskej schodzi odbocky).
Tymto chceme upriamit i vasu pozornost na nase Pohrebne podporne zdruzenie. Prosime, pouvazujte o jeho poslani a praci. Pomoc v najtazsich chvilach zivota je i dnes potrebna a hladana. Ponukame vam tuto pomoc a pozyvame vas za clena nasej velkej rodiny, ktora dnes uz pocita vyse 56 000 clenov. Vykonate dobry skutok a budete spokojni, ze ste sa rozhodli pre vstup do tejto velmi potrebnej humanitnej spolocnosti.
Blizsie informacie vam poskytne odbocka c. 150 v nasom meste, alebo priamo na adrese predsedu odbocky v Brezne: Vladimir Cizik, Svermova 10, 977 01 Brezno. 

V roku 1996 Narodna rada Slovenskej republiky prijala zakon c. 124/1996 Z. z. o Statnom fonde rozvoja byvania (SFRB). V roku 1998 do 30. septembra Okresny urad v Brezne prijal 45 ziadosti o poskytnutie prispevku, ktore zaslal SFRB. Z tychto ziadosti prispevok neodsuhlasili 13 ziadatelom. V roku 1999 neboli ziadosti o prispevok zo SFRB fondom prijimane, pretoze fond nemal financne prostriedky. Zo ziadosti podanych v roku 1998 je momentalne vybavenych 6 ziadatelov, ostatne su vybavovane priebezne. Prispevok na ziadosti tvoril uverovu cast 500 000 korun plus nenavratny prispevok 150 000 korun u ziadatelov do 35 rokov.
Zakon NR SR c. 124/1996 Z. z. o Statnom fonde rozvoja byvania bol v roku 2000 novelizovany zakonom c. 76/2000 Z. z. Ziadatelom o podporu zo SFRB moze byt:
a) fyzicka osoba, ktora je obcanom Slovenskej republiky a ma na uzemi Slovenskej republiky trvaly pobyt a ktora dovrsila vek 18 rokov a ma vlastny pravidelny prijem z podnikania alebo zo zavislej cinnosti,
b) pravnicka osoba so sidlom na uzemi Slovenskej republiky,
c) na kupu bytu v RD a BD je mozne poskytnut podporu len na byty do 2 rokov po kolaudacii.
V pripade vasho zaujmu o tento druh podpory vam informacie poskytnu pracovnici odboru regionalneho rozvoja a inych odvetvovych vztahov Okresneho uradu v Brezne v strankove dni pondelok, streda a piatok.

Ing. Anna Pravotiakova,
veduca odboru RRaIOV

Ahoj! Som tu. Som iny. Nie je to moja vina. Tak velmi by som sa ti chcel podobat. Skakat, spievat, tancovat. Tesit sa z kazdeho dna.
Som tu a som iny. Ale chcem zit, ako ty. Sam to nedokazem. Potrebujem tvoju pomoc. Prosim, pomoz aj ty vybudovat denne centrum pre postihnute deti.
Aj tvoj prispevok urobi moj zivot krajsim, budem nan cakat na cisle uctu: Istrobanka 10006-14248051/4900, konst. symbol 1379, spec. symbol ELLIS VEREJNA ZBIERKA.
Zober si sek a skus na mna nezabudnut.

Dakujem ti!

Na rozbeh zbierky doteraz prispeli: Vonsch, s.r.o., Brezno, Monika Budovcova z Cierneho Balogu a Dagmar Linhardtova z Brezna. 

Veternica hajna - Anemone nemorosa

Z predneho konca rovnovazneho podzemku vyrasta asi 15 - 20 cm vysoky stvol zakonceny jedinym velkym kvetom, ktory kvitne bielymi kvetmi, na spodnej strane je casto ruzovkasty. Kvet ma priemer 1,5 - 4 cm. Pod nim su v praslene usporiadane tri stopkate listene. Kvitne v marci, v aprili a casto aj v jeseni.
Bylina rastie v celej Europe od nizin po horsky stupen. Vyskytuje sa najma v listnatych aj ihlicnatych lesoch a krovinach. Oblubuje humusove a hlinite pody bohate na ziviny.
Cela rastlina je preniknuta palcivym, znacne jedovatym laktonom anemoninom a protoanemominom. Vytlacena stava sa kedysi pouzivala zvonku na prekrvovanie rozlicnych organov, na natieranie klbov postihnutych reumatizmom alebo opuchmi, taktiez pri ekzemoch a inych beznych chorobach. V juznej Europe sa pouziva 30-percentny vyluh veternice vo vine - maceruje sa sest dni. Sluzi ako obklad.
Treba sa vyvarovat pred tymito ludovymi liecbami (indikaciami). Rastlina je toxicka pre ludi aj dobytok. Na spomenute ochorenia su modernejsie, ucinnejsie a neskodne prostriedky.

Trnka obycajna - Prunus spinosa

Ker vysoky asi 2 - 3 m, listy ma elipsovite, na okraji ostro pilkovite. Bielokvitnuce kvety sa zjavuju skor ako listy. Kvitne od marca do maja. Plody su gulate, ciernomodre kostkovice so zelenou duzinou zvieravo kyslej chuti.
Rastie po celej Europe od nizin po horsky stupen najma v krovinach, na vyslnych skalach, okrajoch lesov, medziach a pasienkoch. Oblubuje plytke kameniste pody s trochou vapna, znasa teplo i sucho.
Predmetom zberu je kvet a plody. Kvety obsahuju predovsetkym flavonoidy ikvercetin, kemferol a jeho ramnozid, mineralne soli a cukry. Plody obsahuju najma triesloviny, glukozid, organicke kyseliny, pektiny a cukry. Kvety zvysuju vylucovanie mocu a soli vodika, znizuju priepustnost krvnych vlasocnic a posobia pritizapalovo. Su vhodne aj pre starsie osoby a deti. Ako mocopudny odvar sa kombinuje s vnatou praslicky a listom brezy a podobne. Zvycajne sa pripravuje odvar z lyzicky na 2,5 dl, pije sa po dl dva az trikrat denne. Pre deti sa robi aj sirup (62 g cukru sa rozpusti v 3,8 dl odvaru z kvetu, pije sa po lyzickach pri nespecifickych hnackach deti a poruchach traviacich ustrojov).

Fialka vonava - Viola odorata

Z kratkeho podzemku vyrastaju nevysoke nadzemne vybezky s ruzicami dlhostopkatych srdcovitych az oblickovitych listov. Hranate kvetne stopky su zakoncene jedinym ovisnutym a vonavym kvetom s dlhou ostrohou. Kvitne v marci az v aprili, niekedy po druhy raz este aj v auguste az septembri. Rozsirena je po celej Europe od nizin po horsky stupen. Oblubuje pody s dostatkom zivin a trochou dusika. Casto sa pestuje i v zahradkach. Oficialna medicina pouziva podzemok, ktory obsahuje saponiny, glykozidy a ucinnu latku na zvracanie. Droga ma mierny skvapalnujuci ucinok hlienu. Odvar z nej sa robi z 2 g na 1,7 dl vody a uziva sa po lyziciach pri vsetkych formach plucnych a dychacich ochoreni.
List obsahuje saponiny, sliz a silicu s odoratinom, ktory znizuje krvny tlak. Najcastejsie sa zbieraju kvety obsahujuce hlavne vonavu silicu, farbiva a sliz. Casto sa z nich robi sirup proti kaslu a nespavosti, vhodny najma pre deti a starsich ludi. Patdesiat lupienkov kvetov sa 24 hodin maceruje v dl vody, potom sa prida 150 g cukru a po 20-minutovom zahrievani sa scedi. Sirup sa uziva po lyzickach. Kvet sa este aj dnes pouziva na kandizovane cukriky proti kaslu.