Elena Dudasova, dochodkyna, Sumiac:

- Velmi je sucho, hoci vcera bola u nas burka. V malej zahradke pri dome som zasadila zemiaky, ale tie netreba polievat, same si robia vlahu. Kvety mam rada, mam ich na dvore, su krasne, ale musim ich vela polievat. Ludia uz kosia, ale seno je riedke, trava vybehla velmi hore. Pamatam si, ze raz bolo take sucho, ze bola vyryta zem, nic, nic sme nenakosili. Ani teraz nieto sena a ktovie, ake budu zemiaky.

Eduard Babiak, dochodca, Valaska:

- Podla podmienok, ktore nas postihuju, bude uroda slaba. V zahradke pri dome je to lepsie, pretoze vyuzivame vodu z nadrzi a castejsie polievame. Horsie je to na poli, ktore je dost vzdialene a tam je absolutne sucho. Pocuval som v spravach nasich vladnych cinitelov, ktori pocitaju o tych 60 percent nizsiu urodu, takze nevyreza to dobre.

Viera Moravcikova, detska sestra, Pohorela:

- Aj ked vecer polievame, je to dost zbytocne, rano to este trosku vydrzi, ale nepomaha to tak, ako by sme chceli. Najlepsie je, ked prsi. Urcite to zbadame na urode, vidiet to uz na kvietkoch aj na zelenine. Mame aj luku, kde je trava redsia a mensia ako vlani.

Jadranka Handlovska, moderatorka, Bratislava:

- Aktualne sa ma pytate na pocasie, pretoze som z televizie a predpovedam pocasie. Myslim si, ze horucavy asi budu este trvat dalej. Mame to v tom svete nejako vsetko naopak - zima a leto, uz nie je ani jesen ani jar. Mne osobne vysoke teploty vyhovuju, ale samozrejme polnohospodarom, zahradkarom nie, pretoze vlahovy deficit je katastroficky.

Tibor Kohut, dochodca, Brusno:

- Prirode treba celit, lebo tej sa rozkazovat neda, ona ma svoje bohatstvo. Priroda ma svoju konstantu a tam sa uz asi neda nic robit, poda je popraskana, dazdik nam neprial. Musime prirode odpustit, aj ked budu nasledky. Moze nam to vynahradi o rok alebo o dva.

Maria Svejkovska, nezamestnana, Podbrezova:

- Neviem to velmi posudit, lebo byvame v panelaku. Ale podla toho, co maju mamy v zahradach, nebude ziadna uroda. Vyzera to velmi zle, pretoze aj to, co narastlo, uschne. Dost je biedne a este aj toto.

 Dakujeme...

Dakujeme personalu v Domove dochodcov v Hronci za dostojne opatrovanie Marie Piliarovej z Brezna.

Dcery Drahusa a Maria a syn Jan

Jednu skolku zachranili, aby druhu zlikvidovali

Neda mi, aby som ako rodic dietata navstevujuceho skolku na Ulici 9. maja na Mazornikove nenapisal svoj nazor, ako aj mienku inych rodicov o tom, co urobili, resp. vymysleli v Okresnom urade v Brezne.
Pred par dnami sme sa v Horehroni docitali o ruseni skolky na Ulici M. Benku na starom Mazornikove, ktora sa nachadza v areali zakladnej skoly. Nezrusili ju, mysleli sme si, ze vdaka rozumu kompetentnych. Ale ked sme sa dozvedeli, ake riesenie vymysleli, tak nam rozum zostal stat.
Zakladna skola z Halan, ktora mala ist do budovy skolky na Ulici M. Benku (triedy zakladnej skoly by boli spolu) ma prejst do jedneho zo styroch pavilonov skolky na Ulici 9. maja. Takze na starom Mazornikove bude materska a zakladna skola spolu a na novom Mazornikove tiez materska a zakladna skola spolu na jednom dvore. To je logika!
Rodicom deti z Materskej skoly na Ulici M. Benku bola ponuknuta moznost zaradit si dieta do Materskej skoly na Ulici 9. maja a boli by spolu troj az sestrocne deti a v skole na starom Mazornikove by boli ziaci tiez v jednej budove.
Zamyslite sa, pani, ktori sedite v odbore skolstva okresneho uradu nad svojim nelogickym a nekompetentnym riesenim.

...

Reakcia na clanky, peticie, nazory obcanov

V marci a v juni sa vo verejnosti coraz castejsie objavuju rozne slovne spojenia, ako "racionalizacia siete skol a skolskych zariadeni, racionalizacna komisia, zefektivnovanie prace skol a skolskych zariadeni", atd. V okresnom urade sa zhromazduju peticie, protesty, staznosti obcanov, stupnuju sa rozvasnene telefonaty. Aj ked som na niektore kauzy reagovala vo vysielani MTK, pokladam si za povinnost urcite veci objasnit aj v Horehroni.
Usporne opatrenia v odbore skolstva, mladeze a telesnej kultury (OSMaTK) Okresneho uradu v Brezne nie su novinkou. Je to dlhodoby proces a zacal davno pred nastupom sucasneho vedenia. Uplatnenie tychto opatreni v praxi je len ich vyvrcholenim a velkym problemom sucasnosti.
V okrese Brezno je 18 plneorganizovanych zakladnych skol, 7 malotriednych zakladnych skol, tri umelecke zakladne skoly, 5 skolskych zariadeni, 34 materskych skol a 38 zariadeni skolskeho stravovania, teda dovedna 105 skol a skolskych zariadeni s takmer 10 000 detmi a ziakmi a 1100 zamestnancami. Po Zeleziarnach Podbrezova sme druhy najvacsi podnik v okrese - zial, nevyrobny. Rozpocet na prevadzku je z roka na rok mensi a v tomto roku sme doslova pred kolapsom. Aby sme situaciu aspon trocha zmenili, musime sa prikryvat len takou periniou, na aku mame. A ta perinka je skutocne mala, kratka a tenka. Nebyt obetavych pracovnikov nasho skolstva, stedrych sponzorov a ochotnych rodicov, uz davno by sme museli niektore skoly a zariadenia zrusit ci aspon pozastavit ich prevadzku.
Jednou z hlavnych pricin tohto stavu je aj demograficky vyvoj v nasich obciach. Deti sa rodi menej, naplnenost tried klesa. A financne prostriedky, ktorych je uz aj tak malo, su v tychto skolach vynakladane neefektivne. Aj napriek tomu sme sa doposial snazili udrzat skoly a triedy v povodnom pocte. V roku 1997 sme pozastavili prevadzku Zakladnej skoly v Hronci. No najmladsi ziaci pod riaditelstvom Zakladnej skoly Valaska tam zostali nadalej. V Myte pod Dumbierom klesol pocet ziakov v triede na 10 az 11. V Hornej Lehote sa 18 ziakov styroch rocnikov uci v jednej spojenej triede. V horehronskych skolach klesaju pocty ziakov, niekde v priemere aj na 12 az 18. Usmernenie ministerstva skolstva hovori o naplnani tried v 1. rocniku do poctu 30, v 2. az 9. rocniku do 34 ziakov. Od tychto cisel sa odvija aj napocitavanie mzdovych a inych financnych prostriedkov. Za zaklad sa berie priemerny pocet 25 ziakov na triedu. Na tento priemer nam napocitali aj mzdove prostriedky na rok 2000 a v dosledku toho prekracujeme stanoveny limit pracovnikov asi o 100. Nikto neberie do uvahy nase nizke pocty ziakov a tym znacne skresleny priemer na triedu.
Ako sa ma OSMaTK z tejto slamastiky dostat? Hladali sme co najmenej drasticke opatrenia, ale zial vzdy sa niekoho dotknu, vzdy sa objavia nespokojenci. Kazdy ma hned svoje argumenty a povazuje ich za tie najvaznejsie, najdolezitejsie. Aby sme sa vyhli prepustaniu mladych ludi, prvy stret bol so zamestnancami, ktori su uz niekolko rokov po dovrseni dochodkoveho veku. Nechceli sme sa tymto krokom nikoho dotknut, nie je to diskriminacia veku, velmi si vazime pracu i vysledky tychto pracovnikov. Skuste sa vsak zamysliet, co je mensie zlo - nezamestnany mlady clovek, castokrat zivitel rodiny, alebo aj ked skromne, ale predsa zaopatreny dochodca? Mnohi (asi 30 zamestnancov) nase argumenty pochopili, poziadali o dochodok, za co im vsetci dakujeme. Dalej sa musime rozlucit s mnohymi, ktorym konci pracovny pomer uzavrety na dobu urcitu. Aj s tymi je tazko - viaceri z nich zacali studovat, v praci sa osvedcili, no zial ... A nevyhli sme sa ani niekolkym vypovediam.
Dalsim racionalizacnym krokom bolo zlucovanie tried vo velkych skolach a tym potreba mensieho poctu pracovnikov. Tomu sa zase brania ucitelia i rodicia dotknutych skol a poukazuju na male skoly s nizkymi poctami ziakov. No je logicke, ze v obci, kde je v rocniku napr. 37 ziakov, nemoze byt jedna trieda, ale dve s 18 - 19 ziakmi a naproti tomu, lahsie je rozdelit triedu s 21 ziakmi medzi tri dalsie paralelky, cim sa zvysi ich naplnenost.
Najviac ruchu vsak nastalo medzi breznianskymi materskymi skolami. Hladali sme moznosti, ako usetrit tam, kde su v blizkosti dve materske skoly a vyhovujuce kapacity, aby o deti bolo dobre postarane. Na tento nas zamer vyhovovali MS na Mazornikove. Najprv sme diskutovali o presune deti z MS M. Benku (pretoze ma menej deti, strava sa trikrat denne dovaza ...) do MS 9. maja. Sledovali sme tym aj odburanie vozenia ziakov ZS Mazornikovo do Zadnych Halach a ich umiestnenie v uvolnenych priestoroch na M. Benku. Zdvihla sa vsak vlna odporu, prisli protesty, peticia. Svoju ulohu zohrala aj "loby" a prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian nemal lahku ulohu. Nakoniec po dokladnom zvazeni vsetkych za a proti ako statutarny zastupca rozhodol o ponechani tejto MS, aj ked sa bude strava nadalej dovazat, aj ked pocty deti klesaju. Ako vsak zariadit, aby sa tri triedy mazornikovskych druhakov nemuseli denne vozit v preplnenom autobuse do Zadnych Halan? Kedze v MS 9. maja po predchadzajucom rozhodnuti zostali nevyuzite kapacity, rozhodli sme sa ziakov umiestnit v jednom z jej samostatnych pavilonov. Zdvihla sa dalsia vlna odporu, a to zo strany, z ktorej sme ju necakali - od rodicov deti z MS 9. maja. Ved do priestorov MS budu chodit ti isti ziaci, ktori ju navstevovali doposial. Alebo si niektori rodicia neuvedomuju, ze aj ich deti budu o rok, o dva denne cestovat?
A tak sme v zacarovanom kruhu - na jednej strane nedostatok financii, na druhej strane nepochopenie, neustupcivost a velke naroky. Preco ludia nechcu pochopit, ze ked nieto prostriedkov, niekde sa setrit musi a to tam, kde sa to da. Preco sa nechcu vzdat urcitych vyhod, nadstandardu, ked v susednom zariadeni - tiez nase deti - musime ukracovat, obmedzovat?
Na zaver len tolko. Prosim vas, vy vecni nespokojenci, zamyslite sa nad tym, ze mozno v oktobri nebudeme mat na platy nasich zamestnancov a vase deti nebude mat kto ucit, ze nebudeme mat ani na najnutnejsiu udrzbu a opravy a pre zly technicky stav bude ohrozena prevadzka nasich zariadeni, ze nebudeme mat z coho zaplatit za energie a odstavia nam plyn, elektrinu, vodu, telefony ... Poviete si mnohi, ze ta kvapka, co by sme usetrili, skolstvo nespasi, ale pri dobrej voli nas vsetkych, pri vzajomnom pochopeni a s pomocou miestnej samospravy sa nam vela problemov iste podari vyriesit.
A celkom nakoniec - nehladajte priciny tychto javov v nekompetentnosti pracovnikov statnej spravy. Mame velmi tazku pracu. Korene nedostatkov su ovela hlbsie a treba ich riesit nie na urovni mesta ci okresu, ale komplexne - v celej nasej spolocnosti.

Mgr. Iva Urbanova, poverena vedenim OSMaTK OU v Brezne

Ktory cas plati?

Minulu sobotu som isiel popred postovu schranku pri byvalej Skalke. Bolo prave 6.10 h, ked z nej mlady muz, ktory vystupil z auta s banskobystrickym evidencnym cislom, vyberal postu. Videlo sa mi to skoro, preto som si to overil na schranke, kde je uvedeny cas 8.45 h.

Teraz sa uz necudujem, preco list, odoslany v sobotu pred tristvrte na devat, pride k adresatovi neskoro. 

Pedagogovia detom

Aj ked v sucasnosti mnohe "racionalizujeme" a na skolstvo niet penazi, predsa v radoch pedagogov preziva nezaplatitelny entuziazmus, ktory ich jednoducho nenecha "stat so zalozenymi rukami." Chut ci motivaciu nachadzaju predovsetkym v hrdosti na vysledky svojej prace v metodickej a priamej cinnosti s detmi.
Znovu a znovu nacieraju do studnice pedagogickej invencie,aby podnietili zaujem deti o napredovanie, rozvijanie schopnosti a talentu.
Nasa skola sa dlhodobo koncepcne venuje zaujmovym cinnostiam a rozvijaniu tvorivosti deti v oblasti environmentalnej a ekologickej vychovy, turistickobrannych aktivit a rozvijaniu talentu v oblasti kultury (dramaticka vychova, umelecky prednes, spev a folklor).
Bohate a roznorode su aj vytvarne aktivity nasich ziakov. Nimi vstupujeme do ich duchovneho sveta, umoznujeme im objavovat a formovat vlastnu identitu a postoje vo vztahu k okolitemu svetu, ludom i k prirode.
Svet detskej fantazie vyjadreny v osobitnych vytvarnych vypovediach zaujal aj porotu vo viacerych vytvarnych sutziach. Nespornym uspechom je ziskanie prveho miesta v celoslovenskom kole sutaze Namalujte si zdravie (Lucia Fabianova), do ktorej sa zapojilo viac ako 250 skol Slovenska.
Druhy rocnik celoslovenskej vytvarnej sutaze Bienale detskej vytvarnej tvorby s poctom 2573 sutaznych prac nam priniesol v tematickom okruhu krajina zlato (Mariana Simanova) a bronz ( Anna Haluskova).
Z ojedinelej celoslovenskej vytvarnej sutaze Szaboov graficky Lucenec sme si do Pohorelej doniesli 1.miesto L. Fabianova, 2. miesto Janka Kubandova, 3.miesto Anna Pompurova, cestne uznanie Martina Furova a za kolekciu grafickych prac hlavnu cenu cenu primatora mesta Lucenec.
Kazda cinnost aj aktivita, ktora posuva napredovanie ziaka rozvojom rozumovych schopnosti, talentu a tvoriveho myslenia v akejkolvek oblasti, je vysledkom tvorivych snah pedagogov, ich obetavosti a velkej lasky k detom i svojej praci. Naplnaju nesmiernym bohatstvom detsky svet. A ten je otvoreny pre kazdeho z nas.

Mgr. M. Skladana, Zakladna skola Pohorela