8. AUGUST  2000 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Otocenim listu v kalendari sme sa prehupli do dalsieho dovolenkoveho mesiaca a my sme opat s anketovym mikrofonom vyhladavali dovolenkarov v uliciach Brezna. Potesilo nas, ze v nasom okoli objavili vela peknych zakuti, kde mozno prezit prijemnu dovolenku. Za vela hovori aj to, ze ludia sa sem radi vracaju. Presvedcte sa sami:

S anketovym mikrofonom


opat na dovolenkovu notu

Jana Michalickova, studentka, Nitra:
- Do Brezna som pricestovala autobusom aj s kamaratkou a chystame sa stanovat na Muransku planinu, takze Brezno je len prestupna stanica. Nie som tu po prvykrat, paci sa mi hlavne pekne centrum.

Ingrid Cechova, konatelka, Bratislava:
- Sme na dovolenke v Tisovci, kde sme si pred siestimi rokmi kupili chalupu, hlavne preto, ze je tu velmi pekny kraj. Vyhovuje nam, lebo deti ucime vztahu k prirode a spoznavaju krasy nasej vlasti. Velmi sa mi paci, ze Brezno sa zacina budovat a zacina byt pekne, uhladne. Chodievame na Muransku planinu, pozreli sme si Levocu, chystame sa do Slovenskeho raja, aj na Horehronie. Takze chceme pochodit po celom okoli, nie pocas tejto dovolenky, ale postupne.

Tibor Dudek, dochodca, Bratislava:
- Dovolenkujeme v Predajnej, kde sme si prostrednictvom jednej cestovnej kancelarie prenajali dvojpostelovu izbu. Sme tam velmi spokojni, je to velmi pekny cisty rodinny domcek priamo v dedine. Sme tu od soboty, stihli sme sa uz pozriet na Krpacovo, pojdeme este na Tale, na Donovaly, na Certovicu a pobehame po okoli. Poznam to tu, lebo mam v Brezne bratranca, teraz ideme k nemu. Velmi sa nam paci tento kraj, preto sa sem kazdy rok vraciame.

Antonin Sedlacek, dochodca, Orlova:
- Prisli sme sem na desat dni, byvame v hoteli Partizan na Taloch. Paci sa nam tu, sme spokojni, preto sa sem radi vraciame, sme tu po tretikrat. Boli sme uz na Dumbieri, na Chopku, v Demanovskej jaskyni, na termalnom kupalisku v Liptovskom Jane, v Bystrianskej jaskyni, potom sme boli aj v kolibe a sem-tam sme sa opili. Pocasie nam velmi nepraje, rano je chladno "jak hrom", ale ked je zima, dame si palenku.

Miroslav Panik, technik, Bratislava:
- Ubytovani sme v podnikovej chate v Nemeckej a dovolenkujeme asi takym sposobom, ze odpocivame a spoznavame region. Chodime sem pravidelne kazdy rok, pravidelne navstevujeme Tale, Srdiecko, Krpacovo, Brezno, kde sme si pred chvilkou pozreli muzeum. Takze kazdorocne absolvujeme taketo kulturno-poznavacie vylety s detmi. Je tu velmi krasna priroda aj okolie. Povedal by som, ze Brezno je velmi pekne, ciste. Paci sa nam tu.

Miroslav Andreansky, odborny asistent psychologie, Bratislava:
- Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi sme kupili drevenicku v Drabsku. Paci sa nam tam velmi, inak by sme tam neboli. Po lesoch stretavam velmi malo oficialnych turistov a kazdy den nazbieram tak zo pat kil dubakov, to sa mi tiez paci.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Dakujem ...
Dakujem zamestnancom doliecovacieho zariadenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne na cele s primarkou MUDr. Emiliou Buckovou, vsetkym sestrickam, zdravotnemu personalu a rehabilitacnej sestre za ich obetavu pracu a lasku, ktorou zahrnaju nielen moju matku Emiliu Korenovu, ale vsetkych dlhodobo chorych.
Za svoju obetavost si zasluzia nase podakovanie.

Bozena Sarikova

Branenie agroturistike, alebo smrstova kalamita 1996
v Lesnej sprave Osrblie este "neskoncila"!

(Reakcia na clanok "Podpora" agroturistiky od autora Ing. Emila Groneho z 25. jula)

Po precitani spominaneho clanku pokladam za potrebne vyjadrit sa k niektorym reakciam pisatela na "Zakaz uzivania lesov" v obci Osrblie a Hronec, a to vyslovene k statiam, ktore sa tykaju lesnikov a lesnictva ako takeho v nasom regione.
V prvom rade: "Lesne zavody v Hronci a Osrbli" zakaz uzivania lesov nevydali, vydal ho odbor pozemkovy, polnohospodarstva a lesneho hospodarstva Okresneho uradu v Brezne na zaklade ziadosti OZ Cierny Balog - na casti teritoria LS Osrblie a Hronec - so suhlasnym stanoviskom obecnych uradov v Hronci a Osrbli. Ide o katastralne uzemie tychto obci, co predstavuje zhruba polovicu vymery menovanych lesnych sprav a zahrna prakticky kalamitne plochy po veternej smrsti z roku 1996. Kazdy sudny clovek uzna, ze to v ziadnom pripade nie je obmedzovanie agroturistiky v regione, ani branenie nezamestnanym "prilepsit" si zberom lesnych plodov a ani cesta "generalnych zakazov", ako pise autor clanku.
Nie som presvedceny o tom, ze prave rozsiahle kalamitiska v LS Osrblie su vhodne v tejto dobe na agroturistiku a ine aktivity obcanov zvlast, ked v ich blizkom okoli - a to nielen v teritoriu OZ Cierny Balog - je dostatok moznosti a prilezitosti na viacucelove uzivanie lesa a pritom tu ziadne obmedzenia neplatia.
Pri obnovovani lesnych porastov na rozsiahlych kalamitiskach, ako aj pri zachrane a zveladovani tych, ktore zostali stat, robia lesnikom - okrem inych faktorov - velke problemy prave lesne poziare. Na kalamitnych plochach sa nachadza velke mnozstvo preschnutych zbytkov po tazbe (haluziny) zhodenych do hromad, mnozstvo suchych korenovych "kolacov", pnov atd. Vobec pritom nerozhoduje, ci pridu aj dni, kedy je vlahy nadbytok. Existuju lokality a prave tie su najviac atakovane vacsimi skupinami spoluobcanov, kde lesny poziar nedokazu uplne zlikvidovat ani jeden, dva vydatne dazde (skalne sutiny vyplnene hrabankou).
Dalsim z faktorov, suvisiacim s pohybom vacsieho poctu ludi po porastoch stazujucim obnovu a zabezpecenie lesnych porastov, je poskodzovanie sadenic pracne zasadenych a s problemami ujatych. Mozno by pisatel na obmedzenie pohybu po kalamitnych plochach reagoval trochu inak, keby bol ucastnikom hasenia aspon jedneho, zatial "len" lokalneho poziaru, aj ked len ako pozorovatel, alebo svedkom pustosenia rocnych az trojrocnych mladych lesnych porastov vacsimi ci mensimi skupinami spoluobcanov.
Vacsina ludi, ktori sa podielaju na obnove ploch, suvisiacich s kalamitou ´96, poziarnici obci Hronec a Osrblie, ktori sa zucastnovali a velkou mierou dopomohli k likvidacii lesnych poziarov, a to nielen v tomto roku, sa s myslienkou zakazu pohybu po lesnych porastoch v najkritickejsom obdobi stotoznili, coho dokazom su aj jednoznacne suhlasne stanoviska starostov menovanych obci. Takze tu vobec nejde o skupinu "kontrolorov" a viac ci menej skorumpovanych "povolovacov", ako sa domnieva autor. Potreba rychleho spracovania drevnej hoty z kalamity ´96 a tym aj jej najmensieho znehodnotenia predpokladala okrem inych, operativnych krokov aj znacne zhustenie lesnej dopravnej a priblizovacej siete. Mimochodom, prave mnohe z tychto docasnych priblizovacich ciest nam v tomto obdobi nenahraditelne pomahaju - a to aj pri haseni poziarov, doprave pracovnikov a sadboveho materialu. Samozrejme, ze sa nasledne zalesnuju alebo budu zalesnovat, co mozno oko nahodneho turistu v tomto obdobi ani nepostrehne. Nesuhlasim s nazorom, ze nase lesy su zaplienene starymi pneumatikami, kanistrami a ocelovymi lanami z tazobnych mechanizmov, aj ked urcite sa este niekde nieco moze najst. Tymto pisatela vyzyvam, aby nam danu lokalitu ukazal, mozno ju nevedomky obchadzame, pripadne sa sam pricinil o ich odstranenie.
K otazkam normovanych a skutocnych kmenovych stavov zveri v nasich reviroch sa na tomto mieste vyjadrovat nebudeme, pretoze to je tema na dalsie minimalne dva podobne clanky.
Myslim, ze spochybnovanie prace lesnikov a lesnictva ako takeho, nie je od autora clanku vobec namieste, naopak - je urazajuce, skor odporucam, aby svojou literarnou tvorbou riesil problemy oblasti, ktorym sa rozumie a v ktorych sa pohybuje. Suhlasim vsak s nazorom, ze pri ochrane prirody a lesov treba zacat v prvom rade od seba, pretoze najvacsia hrozba pre nase lesy su prave osobne alebo uzko skupinove zaujmy ludi.

Ing. Miroslav Pepich, Lesna sprava Osrblie

Bol som na SALe

Uz po siestykrat sa uskutocnilo Slovenske alternativne leto (SAL), po tretikrat za sebou v Revisti pri Zarnovici. Ako tradicne tu vystupili slovenske aj zahranicne kapely roznych hudobnych stylov. Vo velkom cirkusovom stane znela takmer nonstop tanecna muzika, ktoru vyrabali "DJovia" od vymyslu sveta, premietali sa filmy nezavislych reziserov a hralo sa aj alternativne divadlo. Toto sa dalo precitat aj na plagatoch, ale ake to bolo naozaj? Organizatori dodrzali takmer vsetko a okrem par nepodstatnych vynimiek, mozno jednej podstatnej, vystupovali vsetci, co mali, premietali sa aj filmy a hralo sa aj vyborne divadlo.
Na festival prisli ludia z celeho Slovenska v hojnom pocte. Bolo by ich este viac, keby ako uz tradicne neprsalo. Bola to "znozka" roznych ludi, ale vsetci mali chut zabavat sa pri alternativnych druhoch hudby a umenia vobec. V kocovnej cajovni, ktora bola vo velkom indianskom stane hned vedla hlavnej sceny, hrali prakticky stale amaterski hudobnici na bonga a vytvarali tak vybornu atmosferu. Tu sa zdrziaval velky pocet vyznavacov tohto druhu hudby a vlastne aj zivotneho stylu, ale dost casto aj vsetci ti, ktori nechceli zmoknut do poslednej nitky. Na hlavnej scene hrali rozne kapely pocnuc punkovou legendou Zona A cez tiez legendarneho Mariana Vargu az po madarsky rytmicko-bongisticko-vizualisticky Korai orom a samozrejme v neposlednom rade brezniansko-okolicny skoro kultovy Evidence i Ludova hudba Juliusa "Suka" Bartosa z Cierneho Balogu. Vo velkom cirkusovom stane isla podla mojho nazoru najkomercnejsia hudba, tak som tam len parkrat nazrel a po chvili zutekal. To je vsak len moj nazor, ludia, co tam boli, sa bavili vyborne.
K takymto festivalom bohuzial patria aj drogy, no nemyslim si, ze by sa v Revisti uzivali aj tvrde. Vacsina ludi sem ale rozhodne prisla kvoli zabave a nie kvoli drogam.
Takze sieste vydanie SAL dopadlo dobre, az na nestastnu tragediu a pocasie.

Michal, vyherca vstupeniek v telefonickej sutazi v Horehroni

Laska verzus hlupost

Hlupost, zloba, bezohladnost, neviem, ako inak nazvat to, co pohana ludi, ktori nicia nase materialy k verejnej zbierke na pomoc telesne a mentalne postihnutym detom nasho okresu. Materialy, ktore vas maju informovat o zbierke, materialy, prostrednictvom ktorych mozete prispiet na konto postihnutych deti, materialy, na ktore Obcianske zdruzenie ELLIS vynalozilo nemale financne prostriedky.
Ak vas nechava nasa vyzva lahostajnym, nechajte prosim krabicky s listkami stat bez povsimnutia na ich mieste. Asi to nepochopite, ale su ludia, ktori citia potrebu pomoct. Dokazom toho je snaha troch mladych zien - majiteliek kvetinarstva Camella, ostro kontrastujuca s pocinanim tych, ktori dokazu len nicit. Napriek tomu, ze same zhanaju financne prostriedky pre detsky folklorny subor ci spolok sermiarov, neodmietli pomoc tym, ktori si sami pomoct nemozu a rozhodli sa prispievat pravidelne mesacne po dobu jedneho roka. Pytate sa preco? Zrejme z lasky k bliznemu. Ved jedinou odmenou je nasa vdaka a dobry pocit tam niekde pri srdci. Nase podakovanie rovnako patri: Olge Vranskej, Ing. Romanovi Kazickovi, pani Brozmanovej, Gabriele Podstavekovej, Emilii Semanakovej, Jozefovi Kupcokovi a anonymnemu darcovi. V mene vsetkych postihnutych dakujeme.
Nikto z nas nevie, co ho na cestach zivota caka. O rok, o mesiac, mozno uz zajtra a ci o hodinu ocitne sa v pozicii toho, ktory dnes caka na nasu pomoc. Caka na ludi s dobrym srdcom. No zda sa, ze ti patria k ohrozenemu druhu. A tak asi bude cakat marne. Jedinou jeho nadejou je ta hrstka ludi, ktori pomahaju uz aj dnes.

Ivan Kovacik


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT