Stafeta vdaky

Deviateho maja 1965 zorganizoval vtedajsi Mestsky vybor CSM v Brezne 1. rocnik Stafety vdaky. Na start pred pomnikom partizana v Brezne sa postavilo devat stvorclennych druzstiev. Bezalo sa systemom 4x10 km na dotyk s odovzdavkami v Podbrezovej, Nemeckej, Slovenskej Lupci s dobehom do ciela v areali Pamatnika SNP v Banskej Bystrici.
Uz pri druhom rocniku sa nadviazala uzka spolupraca s vtedajsimi mladeznikmi, clenmi Armadneho strediska vrcholoveho sportu Dukla Banska Bystrica, ktori boli prinosom odbornymi radami pri organizovani tohto podujatia. Spominam si na Lacka Moca - byvaleho reprezentanta CSR v maratonskom behu, na Ivana Cierneho - sucasneho velitela Armadneho strediska Banska Bystrica, na Juraja Bencika - trenera chodcov, Stefana Golitku a Zdenka Michnu. Boli a doposial su skusenymi organizatormi. Nase podujatie zaroven zaradili do Atletickeho kriteria SNP, ktore sa za silnej zahranicnej ucasti kazdorocne usporaduvalo v Banskej Bystrici.
Ked sme odstartuvali Stafetu vdaky z namestia v Brezne, sucasne prebiehali chodecke preteky pod Pamatnikom SNP v Banskej Bystrici. Spominam si na spontanny komentar nestora ceskoslovenskej atletiky banskobystrickeho funkcionara Roba Rozima, ktory vital kazdeho ucastnika Stafety vdaky v cieli pretekov.
Milu spomienku mam na druzstvo mladeznikov zo zeleznicnej stanice. Prisli tam traja a jeden z nich (po nocnej sluzbe sprievodcu vlakov) v uniforme a poltopankach odbehol prvy aj stvrty usek Stafety vdaky. K tomu netreba dalsi komentar.
S pribudajucimi rocnikmi pribudalo aj ucastnikov Stafety vdaky. Zmenili sme aj system a na odovzdavkach pri dobehnuti prvheho pretekara startovali dalsi clenovia druzstiev spolocne. V cieli potom scitovali casy vsetkych clenov druzstva.
Po skusenostiach z organizovania tychto pretekov sme po deviatom rocniku skusili zorganizovat na tejto trati maratonsky beh, ale to je uz druha kapitola, o ktorej sa zmienim v buducom cisle.
Este, ked som v uvode spomenul spoluorganizatorov z Banskej Bystrice, neda mi, aby som s odstupom casu nepodakoval aj domacim organizatorom, predovsetkym Andrejovi Jursovi, Karolovi Vaclavikovi a Monike Auxtovej (ktori zial uz nie su medzi nami), Arpadovi Kachnicovi, Miroslavovi Balocirovi a dalsim, ze umoznili vyse styristo ucastnikom Stafety vdaky sportovym vykonom prispiet k spomienke na jednu z najslavnejsich kapitol slovenskeho naroda, k spomienke na Slovenske narodne povstanie.
Stafeta vdaky zalozila tradiciu vytrvalostneho atletickeho podujatia a bola a je inspiraciou pre mnohych, ktori si tento sport oblubili a stal sa sucastou ich zivota.

Ing. Milan Kovacik

Maju smolu?

Uprostred leta zili Levice dva tyzdne sportom, ktory by ste hadam v tychto koncinach ani nepredpokladali. Bratislavska "eserocka" SK TEAM tu totiz zorganizovala svoj v poradi uz osmy hokejovy tabor pre deti. Dobra organizacia a dobre meno, ktore si uz organizatori urobili, prilakali, tak ako kazdy rok, do tohto tabora vela chlapcov z celeho Slovenska. A to este sucastou tohtorocneho bol aj specialny tabor pre brankarov vedenych samotnym Janom Filcom - len v tejto skupine bolo styridsat chlapcov, v ostatnych, kde boli rozdeleni podla veku, ich bolo po vyse stovky. Organizatori tabora nezabudli ani na levicku verejnost - uskutocnili besedu s Janom Filcom aj hokejovy zapas Levice verzus treneri, medzi ktorymi napr. boli Skac, Lassak, najmladsi Satan a niekolko mladych slovenskych hokejistov, ktori hravaju v IHL. Breznianska hokejova verejnost najma pocas sezony nezabuda stale pripominat potrebu zimneho stadiona v Brezne, nezabuda upozornovat na to, ze keby... mohla by byt v niektorej zakladnej skole aj hokejova trieda, aj priprava by bola ina - od tych najmensich az po starcov, keby...
Tieto riadky nie su len o sporte, su aj o tom, ze:
1. Do styristo ludi musi niekde dva tyzdne byvat a stravovat sa, netrenuju len hokej, ale chodia aj plavat, hrat tenis - mimochodom medzi ucastnikmi bola dobra desiatka zahranicnych a s chlapcami pricestovali aj rodicia, ktori s nimi cely tyzden travili v Leviciach.
2. Neviem, co stoji vybavenie a fungovanie roznych institucii a centier, odborov a pracovisk so socialnymi sluzbami a uz vobec ma nezaraza, ze ich je pomaly viac ako maku, rozhodne vsak len v nasom malom Brezne viac, ako moznosti sportovej, ale i inej sebarealizacie sa deti a mladeze, a to uz nehovorim o tej skupine deti, ktore uz v skolskom veku dokazuju breznianskej, ba dokonca slovenskej verenosti, ze su to TALENTY, ktorym hrozi, ze ak cim najskor neodidu z Brezna, mali jednoducho v zivote smolu. Ale kedze uz mnohe male mestecka pochopili, otvorili vo svojich skolach specialne sportove triedy, niektore su aj v Brezne, niektore bohuzial nie a o internatnom zakladnom skolstve v tomto smere mozeme len snivat.
Dufam, ze tu svoju smolu nakoniec okrem mladych hokejistov nebudu mat aj mladi plavci a ze plavaren bude zatvorena naozaj len do zaciatku septembra...

Maria Frgolcova