Zmyslom zivota je poctivost v praci

V svieze vikendove rano 12. augusta sa zisli milovnici turistiky a breznianski maticiari, aby sa vydali
do prostredia tisiny lucin, pasienkov a hor, do velebnych vrchov, do krasnej prirody pod Dumbierom po stopach vyznamneho spisovatela Frantiska Svantnera a pietnou spomienkou si pripomenuli 50. vyrocie jeho umrtia.
Po ceste sa pripojili priaznivci prirody a literatury z Valaskej, Bystrej a v Myte aj spisovatelka a ziacka F. Svantnera Bozena Bobakova. Pocasie zicilo, lanovka premavala a tak ucastnici mohli uz o deviatej hodine pri spisovatelovej pamatnej tabuli, ktora je instalovana blizko hotela Kosodrevina a jej autorom je Karol Licko, vzdat hold velkemu rodakovi. Malu spomienkovu slavnost otvorila predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria Maculova, basen Zem F. Svantnera a uryvok z jeho romanu Nevesta hol predniesol J. Prepletany. B. Bobakova vyzdvihla vyznam diela a prikladneho, kratkeho zivota spisovatela aj pre dnesnu generaciu. Apelovala hlavne na mladez, aby sa zacitala do riadkov jeho diel a cerpala z neho hodnoty esteticke a moralne, aby sa ucila od neho laske k cloveku a k prirode a neupinala sa na hodnoty cudzie, velakrat destrukcne. Malu slavnost sa skoncila polozenim venceka k pamatnej tabuli a zaspievanim hymnickej piesne Kto za pravdu hori. Za hojnu ucast sa pritomnym podakoval predseda komisie kultury Mestskom zastupitelstva a Klubu slovenskych turistov v Brezne Ing. Anton Jursa. Zvysok dna prezili turami na Dumbier, menej zdatni na Stefanikovu chatu, Prislop alebo na miesto k balvanom pod Krupovou holou, kde Svantner rad sedaval a z okolitej prirody cerpal inspiraciu hlavne k Neveste hol.
Ucastnici dakuju organizatorom, Klubu slovenskych turistov, Miestnemu odboru Matice slovenskej v Brezne, ako aj sponzorovi Vladimirovi Grlickemu, ktory zaplatil autobus, ze im umoznili prezit tento nadherny den.

riaditelovi Okresneho uradu prace Ing. Romanovi Porhajasovi:
o Co prinesie novela zakona o zamestnanosti pre nezamestnanych a zamestnavatelov?

- Novela zakona o zamestnanosti, ktora je ucinna od 1. augusta, zaviedla vytvaranie dohodnutych verejnoprospesnych pracovnych miest pre dlhodobo evidovanych nezamestnanych (§ 91 pism a). Dlhodobo evidovany podla nasho zakona je clovek, ktory je vedeny v evidencii uradu prace ako uchadzac o zamestnanie dlhsie ako jeden rok. To znamena, ze sa maju sancu zamestnat vsetci ti, ktori splnaju tuto zakladnu podmienku novely zakona. Podla internej normy tohto zakona, je moznost vytvarat pracovne miesta pre urcitu uzko specifikovanu skupinu zamestnavatelov, a to su obce, rozpoctove organizacie alebo prispevkove organizacie zriadene obcou, obcianske zdruzenia, neziskove organizacie, nadacie, neinvesticne fondy, zdravotnicke zariadenia, zariadenia socialnych sluzieb, statom uznane cirkvi a nabozenske spolocnosti a Cerveny kriz. Miesta su vytvarane na zaklade ziadosti, ktoru si uvedene organizacie podaju v urade prace a jej sucastou je menny zoznam konkretnych ludi, ktori su na miesta vybrati. Vyberaju ich statutarni zastupcovia tychto organizacii v spolupraci s okresnym uradom prace, ktory im pomaha pri vybere. Tak to bolo napriklad v pripade niektorych obci a technickych sluzieb, kde sme pomohli urobit vyber. Pracovny pomer je uzatvarany na dobu urcitu, najdlhsie vsak do 31. decembra 2000, pretoze financne prostriedky, 2 miliardy korun, uvolnene statom su viazane na statny rozpocet roku 2000. Pre Okresny urad prace v Brezne bolo vyclenenych z tohto balika 38, 5 miliona korun, co je 1660 pracovnych miest, ktore mozeme vytvorit, keby bol zaujem zo strany organizacii. Zatial sa urad prace prisposobuje tym poziadavkam, ktore si organizacie, najma obce podali, co je doteraz priblizne okolo patsto miest. Ziadatelia s najvacsim poctom miest su v Sumiaci (82), Zavadke (75), Helpe (35), Telgarte (72) a v Technickych sluzbach mesta Brezna (50). Urad prace by bol rad, keby pracovnych miest bolo co najviac a dlhodobo evidovani mali sancu zamestnat sa aspon do konca roka, lebo to suvisi aj s poberanim socialnych davok. Mnohi dlhodobo nezamestnani, ktorych v nasom okresnom urade evidujeme okolo styri tisic, maju ochotu pracovat a dopyt prevysuje ponuku. Vyska prispevku z uradu prace pre zamestnavatela na mzdu osoby zamestnanej na plny pracovny uvazok je 4537 korun plus 309 korun na odvody do poistnych fondov (zdravotne, nemocenske, dochodkove). Mozeme zamestnat ziadatela aj na polovicny pracovny uvazok, kde vyska prispevku je 3500 korun na jedno pracovne miesto. Peniaze poskytujeme preddavkovym sposobom, teda zamestnavatelom ich posielame na ucet s predstihom.
Pokial mam hovorit o kladnej stranke novely, je to jednoznacne prinos pre obce a vsetky spominane subjekty, ktore si na urcitu prechodnu dobu pomozu zvysenim poctu zamestnancov, pokryju iste sluzby a prace, ktore nevedeli vykonat beznymi pracovnikmi. Najma obce si pomozu pri uprave obci, cisteni potokov, ale aj pri plynofikacii, kanalizacii, stavebnych pracach. Druhou pozitivnou strankou je obnovenie pracovnych navykov u ludi, ktori nepracovali dlhsie ako rok. Ved na tieto miesta su umiestnovani najma ti, ktori nepracovali dva, tri aj viac rokov a na istu prechodnu dobu sa im obnovia pracovne navyky. Zapornou strankou je to, ze pracovne miesta nie su trvale. Miera nezamestnanosti sice teraz poklesne, ale v januari buduceho roka uvidime, ci tito ludia sa opat zaeviduju v uradoch prace a miera nezamestnanosti stupne na povodnu hranicu. Predpoklada sa, ze aj v buducorocnom rozpocte by mali byt tri miliardy Sk vyclenene na opatovne zriadenie takychto pracovnych miest a to bude sanca pre dalsich nezamestnanych.