Tento nazov aj ked mozno nerealisticky som zvolil preto, aby ste zacali citat,
ale hlavne preto, lebo hladam motivaciu pre navrat povodnych hodnot rozvoja Slovenska.
Nezamestnanost je vysoka a bude este vyssia. Hovori sa, ze narastie na 600 000
ludi. Je to hrozne, lebo podla mna je vacsina Slovakov velmi pracovitych, disciplinovanych
a stav "byt nezamestnany" povazuje za svoje osobne nestastie a prehru.
Minule som isiel cez Cierny Balog, obec s hlbokymi lesmi a rozlahlym chotarom a na
nadhernom, travnatom nepokosenom svahu nad obcou sa pasli az styri kravy. Viem z pocutia,
ze v minulosti bolo v Ciernom Balogu viac ako dvetisic krav, niektori dokonca tvrdia, ze
kazda z osad mala vlastne sto az tisichlavove stado dobytka. Pre kazdu kravu treba ususit
tri az styri vozy sena a teda pokosit prislusnu rozlohu luky. Krava dava mlieko, maso ale
aj hnoj, ktorym sa opatovne zveladuje poda. Cital som, ze v rozlohou malom Holandsku
chovaju 45 milionov prasiat a asi 15 milionov kusov hovadzieho dobytka. To znamena, ze na
jedneho obyvatela pripada jedna krava a tri prasata. Je nepochybne, ze maso a mlieko musia
vyvazat, lebo to sam narod spotrebovat nedokaze, ale hnoj istotne ostava doma. Mozno aj
preto si pracoviti a nesmierne huzevnati Holandania dokazali vydobit podu z mora a urobit
z krajiny kvitnucu zahradu. Polnohospodarstvo, obrodena a kvitnuca krajina je vsade
zakladom prosperujucej spolocnosti. Je to aj tym, ze dava obzivu a utvrdzuje
prichadzajucich o pracovitosti a schopnosti naroda postarat sa o seba. Viaze na seba casti
priemyslu, vyrobu polnohospodarskej techniky, stavebnictvo, chemicky priemysel atd. Ludia
musia pracovat, nemaju v podstate volny cas a cas mysliet na "hluposti". Nutne
tym klesne aj kriminalita.
Hovori sa vela o verejnoprospesnych pracach. Ako pocut, vacsina prac ma byt ma byt
pri upratovani obci, koseni travnikov a pod. Toto ale nie je ziadna rozvojova cinnost. To
je ako stavanie "hladoveho muru" v stredoveku v Prahe. Lepsie je dat uvazlivo a
rozumne financny prispevok tomu, kto je ochotny si zobrat neobrobenu podu a spravi z nej
urodne policko alebo zahradku, kto zacne chovat dobytok alebo rozsiri svoj chov a zoberie
na seba jarmo tvrdej kazdodennej prace. Za pracu treba zaplatit, alebo aspon priplatit.
Preto aj ten nazov je jemnym nametom pre nasich politikov (neviem ci uz jemne namety v
dnesnej dobe maju opodstatnenie) aby ta pracovitost, ktora bola vlastna slovenskemu narodu
sa opat aspon ciastocne vratila, a tomu, kto je ochotny kazdodenne driet, starat sa o
svoju zahradu, polia, hospodarstvo a podobne a nebyt zavisly len od tej zakladnej neustale
sa znizujucej podpory v nezamestnanosti, tomu priplatme povedzme obrazne tisic korun za
kazdu kravu. Rozhodne by sa tym zastavil upadok krajiny a aspon ciastocne poklesla
nezamestnanost.
ng. Emil Grone
|
Obyvatelom Telgartu iste neuslo, ze miestna Kolesova
pekaren je v prestavbe. Kedze doterajsia kapacita uz nestaci, rozhodol sa majitel
Simon Koles pristavbou budovu kapacitne zvacsit a prevadzku rozsirit. Treba tento pocin
pochvalit, lebo okrem chleba kazdodenneho pribudnu k doterajsim deviatim
zamestnancom dalsie tri pracovne miesta, o ktore je vsade nudza. Doterajsia
pekaren pecie denne 1500 chlebov, ale i rozky, makovniky, vianocky. Svojimi
vyrobkami zasobuje pomerne velku oblast, od Vernara po Zavadku, renovaciou sa zasobovanie
este rozsiri.
Text a snimka: Peter Bercik |
Brezno je kazdy rok krajsie
O tom, ze Horehronie a Brezno navstevuje kazdy rok stale viac
a viac turistov a ze mnohi z nich sa do nasho krasneho regionu s laskou vracaju, sme sa
mohli presvedcit pri odpovediach dovolenkarov v ankete v predchadzajucich dvoch cislach
Horehronia. S podobnymi pocitmi sa s nami podelili aj dalsi dvaja dovolenkari. JUDr. Milan
Zavodny z Trnavy to vyjadril takto: "Ja sa povazujem uz tak trosku za Breznana,
pretoze sem chodim uz dvadsatsest rokov. Mam tu nedaleko chatu a staci, ked poviem, ze
mesto Brezno mi prirastlo k srdcu a je kazdy rok krajsie a krajsie. To myslim vyjadruje
vsetko". Jeho slova doplna Mgr. Eugen Cernak z Levic: " Ja som uz velmi stary
Breznan. Nastupoval som pred tridsiatimi siestimi rokmi do Brezna ako ucitel a zaroven ako
futbalista v Mostarni Brezno. Po desiatich rokoch som Brezno opustil, isiel som blizsie k
rodnemu kraju. Tu som vsak zapustil korene nielen svojimi zazitkami, svojim ja, ale aj
tym, ze som kupil a zrenovoval chatu, ktoru navstevujem este aj dnes. Chcem vyslovit velke
podakovanie za to, ze kazdy rok, ked prichadzam do Brezna, mesto je milsie, krajsie,
utulnejsie a musim podakovat vsetkym, ktori toto meste riadia, za to, ze sa tu kazdorocne
citim lepsie a lepsie. Dakujem im".
Citatelska
sutaz
Spoznavame historicke jadro mesta |
|
Dvanasta sutazna
otazka: Dom, ktory zdobi tato levia hlava stoji na pozemku jedneho z byvalych
rinkovych domov. Postavilo ho mesto v sedemdesiatych rokoch 19. storocia spolu so susednou
stavbou, ktoru dostavali na jeho uroven a zaroven zjednotili ich vyzdobu. Stal sa sucastou
komplexu budov v tejto casti historickeho jadra. Ked ho poziar v roku 1883 poskodil, mesto
vynalozilo na jeho obnovu viac ako 13 000 zlatych. V tom case sa jedna jeho cast oplotila.
Pri troske pozornosti sa nieco z jeho historie mozete dozvediet aj priamo z ulice. Napiste
nazov budovy. |
|