15. AUGUST 2000 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Za kravu 1000 Sk

Tento nazov aj ked mozno nerealisticky som zvolil preto, aby ste zacali citat, ale hlavne preto, lebo hladam motivaciu pre navrat povodnych hodnot rozvoja Slovenska.
Nezamestnanost je vysoka a bude este vyssia. Hovori sa, ze narastie na 600 000 ludi. Je to hrozne, lebo podla mna je vacsina Slovakov velmi pracovitych, disciplinovanych a stav "byt nezamestnany" povazuje za svoje osobne nestastie a prehru.
Minule som isiel cez Cierny Balog, obec s hlbokymi lesmi a rozlahlym chotarom a na nadhernom, travnatom nepokosenom svahu nad obcou sa pasli az styri kravy. Viem z pocutia, ze v minulosti bolo v Ciernom Balogu viac ako dvetisic krav, niektori dokonca tvrdia, ze kazda z osad mala vlastne sto az tisichlavove stado dobytka. Pre kazdu kravu treba ususit tri az styri vozy sena a teda pokosit prislusnu rozlohu luky. Krava dava mlieko, maso ale aj hnoj, ktorym sa opatovne zveladuje poda. Cital som, ze v rozlohou malom Holandsku chovaju 45 milionov prasiat a asi 15 milionov kusov hovadzieho dobytka. To znamena, ze na jedneho obyvatela pripada jedna krava a tri prasata. Je nepochybne, ze maso a mlieko musia vyvazat, lebo to sam narod spotrebovat nedokaze, ale hnoj istotne ostava doma. Mozno aj preto si pracoviti a nesmierne huzevnati Holandania dokazali vydobit podu z mora a urobit z krajiny kvitnucu zahradu. Polnohospodarstvo, obrodena a kvitnuca krajina je vsade zakladom prosperujucej spolocnosti. Je to aj tym, ze dava obzivu a utvrdzuje prichadzajucich o pracovitosti a schopnosti naroda postarat sa o seba. Viaze na seba casti priemyslu, vyrobu polnohospodarskej techniky, stavebnictvo, chemicky priemysel atd. Ludia musia pracovat, nemaju v podstate volny cas a cas mysliet na "hluposti". Nutne tym klesne aj kriminalita.
Hovori sa vela o verejnoprospesnych pracach. Ako pocut, vacsina prac ma byt ma byt pri upratovani obci, koseni travnikov a pod. Toto ale nie je ziadna rozvojova cinnost. To je ako stavanie "hladoveho muru" v stredoveku v Prahe. Lepsie je dat uvazlivo a rozumne financny prispevok tomu, kto je ochotny si zobrat neobrobenu podu a spravi z nej urodne policko alebo zahradku, kto zacne chovat dobytok alebo rozsiri svoj chov a zoberie na seba jarmo tvrdej kazdodennej prace. Za pracu treba zaplatit, alebo aspon priplatit. Preto aj ten nazov je jemnym nametom pre nasich politikov (neviem ci uz jemne namety v dnesnej dobe maju opodstatnenie) aby ta pracovitost, ktora bola vlastna slovenskemu narodu sa opat aspon ciastocne vratila, a tomu, kto je ochotny kazdodenne driet, starat sa o svoju zahradu, polia, hospodarstvo a podobne a nebyt zavisly len od tej zakladnej neustale sa znizujucej podpory v nezamestnanosti, tomu priplatme povedzme obrazne tisic korun za kazdu kravu. Rozhodne by sa tym zastavil upadok krajiny a aspon ciastocne poklesla nezamestnanost.

ng. Emil Grone

h0033c.jpg (15344 bytes)  

Obyvatelom Telgartu iste neuslo, ze miestna Kolesova pekaren je v prestavbe. Kedze doterajsia kapacita uz nestaci, rozhodol sa majitel Simon Koles pristavbou budovu kapacitne zvacsit a prevadzku rozsirit. Treba tento pocin pochvalit, lebo okrem chleba kazdodenneho pribudnu k doterajsim deviatim zamestnancom dalsie tri pracovne miesta, o ktore je vsade nudza. Doterajsia pekaren pecie denne 1500 chlebov, ale i rozky, makovniky, vianocky. Svojimi vyrobkami zasobuje pomerne velku oblast, od Vernara po Zavadku, renovaciou sa zasobovanie este rozsiri.

Text a snimka: Peter Bercik

 

Brezno je kazdy rok krajsie

O tom, ze Horehronie a Brezno navstevuje kazdy rok stale viac a viac turistov a ze mnohi z nich sa do nasho krasneho regionu s laskou vracaju, sme sa mohli presvedcit pri odpovediach dovolenkarov v ankete v predchadzajucich dvoch cislach Horehronia. S podobnymi pocitmi sa s nami podelili aj dalsi dvaja dovolenkari. JUDr. Milan Zavodny z Trnavy to vyjadril takto: "Ja sa povazujem uz tak trosku za Breznana, pretoze sem chodim uz dvadsatsest rokov. Mam tu nedaleko chatu a staci, ked poviem, ze mesto Brezno mi prirastlo k srdcu a je kazdy rok krajsie a krajsie. To myslim vyjadruje vsetko". Jeho slova doplna Mgr. Eugen Cernak z Levic: " Ja som uz velmi stary Breznan. Nastupoval som pred tridsiatimi siestimi rokmi do Brezna ako ucitel a zaroven ako futbalista v Mostarni Brezno. Po desiatich rokoch som Brezno opustil, isiel som blizsie k rodnemu kraju. Tu som vsak zapustil korene nielen svojimi zazitkami, svojim ja, ale aj tym, ze som kupil a zrenovoval chatu, ktoru navstevujem este aj dnes. Chcem vyslovit velke podakovanie za to, ze kazdy rok, ked prichadzam do Brezna, mesto je milsie, krajsie, utulnejsie a musim podakovat vsetkym, ktori toto meste riadia, za to, ze sa tu kazdorocne citim lepsie a lepsie. Dakujem im".

 

Citatelska sutaz
Spoznavame historicke jadro mesta

h0033d.jpg (23170 bytes)
Dvanasta sutazna otazka: Dom, ktory zdobi tato levia hlava stoji na pozemku jedneho z byvalych rinkovych domov. Postavilo ho mesto v sedemdesiatych rokoch 19. storocia spolu so susednou stavbou, ktoru dostavali na jeho uroven a zaroven zjednotili ich vyzdobu. Stal sa sucastou komplexu budov v tejto casti historickeho jadra. Ked ho poziar v roku 1883 poskodil, mesto vynalozilo na jeho obnovu viac ako 13 000 zlatych. V tom case sa jedna jeho cast oplotila. Pri troske pozornosti sa nieco z jeho historie mozete dozvediet aj priamo z ulice. Napiste nazov budovy.

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT