Anna Bartova, zastupkyna riaditela ZS, Brezno:

- Najlepsia alebo idealna dovolenka by bola prave pri vode, clovek si rad zaplava a tak oddychne. Samozrejme najlepsie je to spolocne s rodinou, s detmi, s manzelom alebo potom aj s priatelmi.

Klara Kralikova, dochodkyna, Brezno:

- S vnuckou. S vnuckou sa prechadzam a oddychujeme. Pride ku mne rano, potulame sa spolu, zastavime a najeme, zoberiem banany, jablcka, ideme na kolotoc. Ked prideme domov, navarim obed, napapa sa, pospi hodinku a zasa ideme von. Ked nemam vnucku, tak mam vela roboty. Sijem, robim domace prace a mam choreho manzela, lezi na posteli. Takze ked pride vnucku, venujem sa jej a tak oddychujem.

Jan Kamzik, robotnik, Nemecka:

- A mam cas oddychovat? Neviem. Doma s knihou. A sem-tam sa idem prejst do lesa, na huby.

Marta Molnarova, nezamestnana, Brezno:

- Chodim ku kmotre na zahradku nad Mostaren. Tam si aj oddychnem, aj nieco porobime. Som nezamestnana, takze chodim takto aj po meste, po obchodoch, nakupit. Knihy velmi necitam, staci mi televizor, lebo ma bolia oci.

Vladimir Huska, zasobovac, Myto pod Dumbierom:

- Joj, ja casu nemam. Cely rok som v praci, ked sa uvolnim, tak na taky tyzden po sezone. Robim v potravinarskych a restauracnych sluzbach, takze v lete som v plnom nasadeni. Ked oddychujem, tak potom s rodinou.

J.S., referentka, Brezno:

- Kedze byvam v panelaku, na jar a v lete si paradoxne najlepsie oddychnem v zahradke. Chodim k rodicom, ked sa da aj kazdy vikend. Nieco pokopat, pohrabat seno, alebo len tak si posediet v zahrade po stromami. Doma relaxujem pri citani knih a casopisov, ale aj pri dobrom filme. Vynimocne posedenim s priatelmi.

Jana Bursova, sicka, Brezno:

- Pri rucnych pracach, doma v zahrade, precitam si nejaky dobry casopis. Niekedy s detmi, alebo s priatelmi, rodinou.

Lenka Daxnerova, ucitelka MS, Brezno:

- Najlepsie si odpociniem pri knihe, mam rada aromaterapiu, pri nej sa uvolnim a velmi rada oddychujem vo vani, vyuzivam vonne kupele a aromaticke tycinky. Aktivne s dcerou na kupaliskach, chodime plavat, mame to obidve rady.

Prekazali?

Ukazoval sa celkom prijemny den a tak som sa vybral na vychadzku do prirody s umyslom nieco uzitocne urobit pre svoj zdravotny stav. Priroda, ktoru mam rad uz od detstva, je vlastne druhou lekarnou, kde neplatime za lieky, ale nasmu zdravotnemu stavu velmi pomaha. Presiel som peknych par kilometrov, posedel si, zapocuval do nadherneho spevu vtackov, zbieral som huby a aj liecive bylinky do zasoby na zimu proti pripadnym neduhom. Celkom dobre psychicky odpocinuty v dobrej nalade som sa vracal pomaly domov. Moju dobru pohodu upevnil aj hlas zvoncov pasucich sa jahniat. Tuto dobru pohodu mi zrazu pokazil neprijemny obraz. Isli styria. Dvaja tak vo veku asi nad dvadsat, jeden asi patnast a jeden asi sest rokov. Traja mali vzduchovky a hlavy obracali na stromy rastuce od Murinovcov k vodojemu nad nemocnicou. Vyzerali vtacky a strielali ich. Pomyslel som si: "vrahovia!" Ine slovo mi na ich adresu na um nezislo. Toto ich pocinanie ma uplne rozladilo a pokazilo dobru naladu. Nemal som odvahu na nich ani len zakricat. Ved boli v presile, ozbrojeni a ja len sam. Hovori sa, ze priklady pritahuju, mame spravne vychovavat svoje deti a mladez. Ale rozhodne nie takymto prikladom! Hanbite sa za to, ze nemate vztah k prirode, ze nicite to krasne, co nam v prirode sprijemnuje zivot svojim pohladom, ale aj sluchom!

Reakcia na clanok Pretoze su bielo - cierny, volaju sa Dalmatin, z 25. jula

Pozorne som si precitala clanok, alebo skor rozhovor s riaditelkou Detskeho domova v Brezne PhDr. K. Gromovou, v regionalnych novinach Horehronie. Vyjadruje sa, ze ju prekvapilo, ze brezniansky detsky domov je bohuzial jednym z najviac zanedbanych. Existuje vo velmi starej budove, v ktorej neustale vyplavaju na povrch nejake technicke nedostatky.
Ako dlhorocna riaditelka Detskeho domova v Brezne sa chcem k celemu rozhovoru vyjadrit. Je pravdou, ze budova je stara. Zivotnost domova bola do roku 1989. Nie preto, ze nevyhovovala, ale preto, ze cez budovu bola planovana cesta od stareho cintorina cez detsky domov na hlavnu cestu - cize asanacia. Pre domov sa hladali nove priestory. Prisla nezna revolucia a vsetko ostalo po starom.
Budovu pre deti breznianskeho domova kupil Okresny urad v Brezne. Vtedy patril domov pod odbor socialnej starostlivosti. Mal nazov Okresny detsky domov, prvymi chovancami bolo 20 deti z okresu Brezno. Prelom v domove nastal po roku 1951, kedy domovy boli zaclenene pd skolske spravy. Postupne sa i stara budova prisposobovala novym podmienkam. Pristavali sa horne spalne a od tych cias bolo v domove 35 dievcat vo veku od 6 do15 rokov. Neskorsie sa pocet deti znizil na 30.
Do domova som nastupila 15. februara 1955. Ja mozem smelo povedat, ze domov v tom case bol vo velmi zlom stave. Strecha bola zla, zatekalo az na plafon. Mojou prvou ulohou bolo opravit strechu a vymalovat cely domov. Kazdy rok sa nieco na budove opravovalo, vylepsovalo. V rokoch 1958 - 59 sme urobili generalnu opravu. V dolnej casti sa urobila kupelna, elektroinstalacia v celej budove, strecha pokryla plechom, pristavila drevaren, urobil vchod do dvora, vyasfaltoval dvor a vodoinstalacia v celej budove. Dalej sme opravili hygienicke zariadenie a pracovnu a urobili ine mensie a vacsie opravy a rekonstrukcie. Dva az trikrat sme vymenili nabytok a zariadenie. V roku 1969 bolo urobene ustredne kurenie.
Nie je pravdou, ako sa v rozhovore uvadza, ze sa urobili len male upravy v tom case, ked sa domov otvaral. Iste si kazdy vie predsavit, ako by bol domov vyzeral bez oprav od roku 1936. Pocas vojny bol domov dost zniceny, pretoze v nom bolo umiestenych 40 vojakov a deti boli evakuovane v Pohorelej.
Boli sme prvym domov na Slovensku, ktory zacal splupracovat s brigadami socialistickej prace, nebolo ich malo. Pomahali nam pri roznych opravach, financiami, autobusmi na zajazdy, rekreacie a ine. Prichadzali do domova na Medzinarodny den deti, Vianoce s darcekmi, sladkostami aj s programom. Kazdy, kto navstivil detsky domov bol milo prekvapeny, ako je pekne a vkusne zariadeny, ako v rodine. Prichadzali zahranicne navstevy, ktore boli velmi prekvapene.
Robili sme dvojtyzdnove vymenne rekreacie: trikrat na Moravu, raz v Cechach a v Polsku, trikrat v Madarsku, po dvakrat v Nemecku, Piestanoch a v Novom Meste nad Vahom. Okrem tychto pobytov chodili sme s detmi na rozne vylety. V lete prevazne na juzne Slovensko na kupaliska. Navstivili sme vsetky detske domovy, kde si mnohe deti nasli svojich surodencov. Pocas letnych pradznin starsie dievcata chodili na brigadu - hrabanie sena, zber ribezli, do lesnej skolky. Deti pravidelne sportovali, pomahala nam telovychovna jednota Mostaren Brezno, ktoru vela rokov zastupoval aj terajsi primator Ing. Vladimir Fasko. Na roznych sportovych sutaziach deti uspesne reprezentovali domov, skolu ba aj mesto. Detsky domov v Brezne, i ked v starej budove, patril medzi tie najlepsie, je vela ludi, ktori to mozu potvrdit.
Velmi ma mrzi a boli, ked PhDr. Gromova sa tak o domove uz viackrat vyjadrila a tym znehodnotila cele usilie nie len moje, ale vsetkych, ktori do jej prichodu v domove mnoho rokov pracovali. Bola som velmi prekvapena, ked som sa dopocula, ze prepustila tri vychovavatelky, ktore v domove dlhe roky pracovali. Svoju pracu vykonavali zodpovedne, cestne a s laskou. Skutocne si to nezasluzili. Dozvedela som sa i to, ze PhDr. Gromova planuje budovu domova predat a kupit v Tisovci. Cudujem sa predstavitelom okresneho a mestskeho uradu, ze v tom nieco nepodniknu. Davno sa hovorilo, ze kazdy okres ma mat svoj detsky domov. Je sice detsky domov aj v Helpe, ale ten bol prelozeny z Banskej Bystrice pre asanaciu. Okres Banska Bystrica mal snahu udrzat si svoj detsky domov. V budove domova je moznost zvysit kapacitu upravou povalovych priestorov, ktore su priestranne a vysoke.
V poslednych rokoch sme urobili upravy, ktore sprijemnili pobyt deti, aby sa citili ako doma - zasklenie verandy, predelenie velkych spalni, uprava WC, pracovne, kuchyne, potravinoveho skladu, vymena vsetkych radiatorov, vymalovanie a natery verandy. V zabezpeceni tychto prac nam pomohol krajsky urad a ochotni sponzori, za co im patri velka vdaka.

Viera Urbanova

Su prikladom

Obetavost, trpezlivost, vludnost, odborny pristup, ochota vyhoviet kazdemu zelaniu pacienta a k tomu vsetkemu usmev...
O com pisem? O tom, co som si pocas svojej hospitalizacie (25. jula - 1. augusta) vsimla v gynekologickom oddeleni breznianskej nemocnice.
Preto chcem aj touto formou podakovat najprv svojmu osetrujucemu lekarovi MUDr. J. Maruskovi, potom i sestrickam, pomocnemu personalu, slovom vsetkym zamestnancom tohto oddelenia pod vedenim primara MUDr. Bielika. Svojou pracou su prikladom, ze aj v zlozitych podmienkach sa da urobit pre pacienta vela.

Pacientka z izby c.5