|
|
Neznama pani: - Su to katolicke sviatky, ktore su postne. Ma sa obmedzovat jedenie, pitie a zhyrale zabavy. Katarina Fillova, riaditelka hotela, Brezno: - Pre mna je cas adventu casom styroch tyzdnov pred Vianocami. Je to cas na zamyslenie, na prehodnotenie sposobu zivota. Je to cas rozmyslania nad vecami duchovnymi. Symbolizuju ho styri sviecky v adventnom venceku, zacina sa vlastne styri tyzdne pred Vianocami. Helena Kocurova, dochodkyna, Valaska: - Advent sa zacina styri tyzdne pred Vianocami. V tomto case jeme bezmasite jedla, dodrziavame post, mame aj adventny veniec. Pripravujeme sa na prichod Jeziska. Desana Fodorova, na materskej dovolenke, Brezno: - Je to obdobie, ktore sa zacina styri tyzdne pred Vianocami. Viem, ze sa kazdy tyzden zapaluje jedna sviecka na adventnom venceku, ale viac vam uz neviem povedat. Pani Valika: - Advent? Ja si myslim, ze je to pokoj, kedy by mala byt cela rodina pokope. Advent vnasa do zivota taky dusevnu pohodu. Je to vlastne ocakavanie nasho Pana Jezisa Krista, maleho Jeziska ako pred 2000 rokmi. Velmi sa na to tesim. Pavol Pekar, technicko-hospodarsky zamestnanec, Brezno: - Advent, to je obdobie postu, adventny kalendar odratavajuci dni do Vianoc. Je to obdobie ocakavania pohody, sviatkov pokoja, Vianoc. Klara Rostarova, dochodkyna, Brezno: - Pokial si pamatam, advent je styri tyzdne pred Vianocami. Zacal sa 3. decembra, kedy bola prva adventna nedela. Doma si robime na stol veniec so styrmi svieckami, kazdu nedelu sa zapali vzdy jedna sviecka az do Vianoc. Je to priprava na privitanie vianocnych sviatkov, narodenia Pana. Neznamy pan: - Neviem presne, kolko tyzdnov trva, je to viac-menej postny sviatok pred Vianocami alebo take nieco. Janka Pobisova, studentka, Benus: - Je to obdobie styroch tyzdnov pred Vianocami. Je to obdobie, kedy sa zachovava post, nakupujeme darceky, patri k nemu aj adventny vencek so styrmi svieckami a konci polnocnou omsou na Stedry vecer.
Dakujeme ... Detske oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Brezne
dakuje: MUDr. Marta Tisovcikova, primarka "Miluj blizneho svojho..." Koncom oktobra, som lezala v chirurgickom oddeleni v braznianskej nemocini. Leziac v posteli, bez prace, pozorovala som okolie: pacientov, lekarov a sestry. Vsimala som si pracu a spravanie tych, s ktorymi som bola v dennom styku, a na ktorych som bola v mojej nemohucnosti odkazana. Starostilivost lekarov a sestier bola prikladna. Aj pri namahavej, a niekedy aj tazkej praci (dvihanie nevladneho pacienta) temer nikdy usmev z tvare nezmizol a vludne slova nechybali. Vedela som to ocenit a vie to zhodnotit kazdy, kto doma osetruje niekolko rokov leziaceho choreho. Preto som si velmi vazila pracu osetrujuceho personalu. Uvediem len jeden pripad z mnohych. Lezala tam 90-rocna starenka. Sama sa nevladala ani obratit, ani najest a naviac mala hlboke, bolestive, hnisave decubity. Tie bolo treba denne osetrovat, cistit a prevazovat. To aj robili lekar a sestry, ale bez slovka nevole alebo somrania. Takychto pripadov bolo urcite viac, tento bol len v nasej izbe. Preto vdaka vam lekari na cele s primarom MUDr. Pavlom Mrazom a vdaka vam sestry za obetavu pracu a starostlivost, ktoru denne konate, i ked je nedocenena a dostatocne ani neocenena. To nie je praca, ale obet a ta sa peniazmi tazko da zaplatit. S vdakou voci vam a hlbokym ludskym porozumenim myslim na to vsetko, co konate. Zelam si, aby ste ostali take mile a starostlive, ako doteraz. Tak naplnite to biblicke:"Milovat budes blizneho svojho, ako seba sameho." Alzbeta Mitanova |
