Horehronske pribehy

1. cast

Pod Kralovou holou lezi dedina Sumiac. Sumiac ma vela tajomstiev, napriklad toto.
Pod Sumiacom je jedna jaskyna. Je pri potoku. Este pred sto rokmi sa do nej nastahovali skriatkovia. Su tam aj dnes. Strazia zazracne studnicky a reguluju podzemne vody. Ochranuju ich pred znecistovanim a poskodzovanim. Ked vyjdu na denne svetlo, su neviditelni. Ak niekto porusuje zakony prirody, musi im isty cas verne sluzit. Aj ked su Sumiacania tuhej natury, skriatkov sa boja.

2. cast

Pod Sumiacom lezi Cervena Skala. Je tam kamenolom. Asi preto sa vola Cervena Skala. Ako vsak vznikol ten kamenolom? Najprv to bol iba obycajny kopec z bielych skal. Skriatkovia si stavali domceky zo skal. Ale to nebolo zaujimave. Vsade iba biele domy. Skriatkovia vsak poliali kopec zo skal takym zazracnym pripravkom, ze hned dostal tuhooranzovu farbu. Oranzova farba skalneho kopca sa zachovala dodnes. Z kopca postupne odbudalo, a tak vznikol Cervenoskalsky kamenolom.

3. cast

Zlatno je skoro neobyvana osada. V Zlatnici bolo niekedy davno zlato. Skriatkovia zlato skryli, lebo bolo vela zlych ludi. Ak by tie poklady niekto zly nasiel, tak mu ich vezmu. Na Zlatne je vsak este vela zlych ludi, a tak skriatkovia poklady i dalej opatruju.

4. cast

Valkovna je romska dedina. Bola tam kedysi valcovna plechov. Preto dostala meno Valkovna. Dodnes su tam pozostatky fabriky. V pozostatkoch pece, ktora sa zachovala, ziju skriatkovia, ktori niekedy v Gindure tazili zeleznu rudu. V minulych dnoch sa ludia nalakali, ze vidia skriatkov a rychlo volali starostu. Ten zistil, ze to nekopu rudu skriatkovia, ale romski obyvatelia hladaju zelezo. Asi im to poradil niektory skriatok.

5. cast

Pohorelska Masa ma velmi zaujimavu historiu a mnoho tajomstiev, ktore zanechali Coburgovci. Postavili kastiel, kostol, vilu i vysadili vysny a nizny park. A prave vysny park skryva najviac tajomstiev. Vo vysnom parku bol niekedy vodopad. Zachoval sa az dodnes, ale uz v nom nie je vody. Voda z vodopadu odtekala popod chodnik. Pod tym chodnikom nebola iba obycajna diera, ale polkruhovity tunel vylozeny skalami. Z toho tunela vedu tajne chodby ku vsetkym kulturnym pamiatkam. Vsetci skriatkovia su poriadne nahnevani, no najviac je skriatok Filagor so svojimi pomocnikmi. Hnevaju sa na tych, ktori poskodili liatinovy pavilon - filagoriu. Ti ludia trestu neujdu. Skriatkovia ich premenia na trpaslikov so zelenymi ciapkami farby filagorie. Neverite? Uverite.

6. cast

Pohorela je pod Orlovou. Kazy, kto tam pride, zisti, ze niektori Pohorelci su strasne neporiadni. Hadzu smeti do potoka, zakladaju smetiska. Jednoducho povedane znecistuju zivotne prostredie. No su tam aj skriatkovia, a ti sa poriadne hnevaju. Pohorelci sa vsak nepolepsili, skriatkovia sa hnevaju este viac. A tak sa rozhodli, ze toho, kto bude znecistovat zivotne prostredie, premenia na trpaslika s cervenou ciapkou. A je to naozaj tak.

Janko Cupka, Pohorela

Nad celym Horehronim zavladlo carovne ticho. Aj strechy drevenic pripominaju starenky pod ochranou hrubych vlniakov. Na strechy drevenic sa nakopilo snehu. V takuto dobu ostava dost casu na spomienky. Nuz pootvorme knihu spomienok a zapocuvajme sa do rozpravania tych najstarsich z nasich rodov.
Prvym dnom zo serie stridzich dni bolo Katariny. V tento den robievali gazdovia cesnakom krize nad dvere pribytkov, stajni a chlievikov. To preto, aby vsetky stavby boli ochranene pred strigami. Do domu nesmela ako prva vstupit cudzia zena, lebo domu by hrozili choroby. Aby sa tomu predislo, chodili od rana po domoch mali chlapci "s ocelovanim". Pri vstupe do domu odriekali: "Priniesli sme vam ocel, zebi sa vam miski, hrnki nebili". Za pekny vins bola domena - jablcko, gros ci kusok kolaca. Jedna zo starsich zien z Helpy si na tento den tako zaspominala: "Na Katrenu, ket pridte zena, ta sa hrnki biju. Mi sme si zavolali chlopa - podze clovece, volaco ti povieme". V tento den si dievky sadili do crepnikov ceresnove vetvicky a kazdy den ich polievali vodou, ktoru v ustach nosili z potoka. Ak vetvicka do Vianoc rozkvitla, mala byt v dome svadba.
Potom prislo Ondreja, verilo sa, ze ako bolo v tento den, tak malo byt po celu zimu. Vcasne zrana chodili po domoch pastieri a roznasali pruty. Ondreja - to bol den magie, predovsetkym tej lubostnej. Dievky siali konope, varili halusky s listockami, na ktorych boli napisane mena mladencov, ale "liali aj olovo". Podaktorym dievkam ani toto este nestacilo, a preto "chodili triast ploty". V den Barbory sa nepriadlo, ani perie sa nemalo parat, to preto, "aby sa statok neparal-neklal". Nemenej zaujimavym divadlom bol den Mikulasa. Deti ho cakali, dobrym nosil sladke odmeny, tych horsich ponahanal cert, co dostali trochu uhlia.
Najocakavanejsim dnom bol den Lucie. Tento den bol povazovany za najkratsi den v roku. Kto v tento den priadol, mali sa mu prsty zbierat. No na horehronskych dedinach sa na tento den tesila najma mladez. Dievky tu robievali "spriadanu noc". Od deviatich vdovic ukradli po troche muky, z domu poodnasali cukor, vajicka ci ine naturalie. Navarili halusky a prazenicu. Mladenci kupili palenku ci vino. Ti nesmeli zabudnut doniest po otepe slamy, ktoru nakoniec rozlozili po zemi, aby tu do rana prenocovali s dievkami. Po domoch chodila Lucia, zaodeta do bielej plachty, tvar mala zamucenu, v rukach mala stetku a husie kridlo. Dom symbolicky poometala, omalovala a bez slova odisla.
Byvalo este vela zvykov v tomto case. Od Lucie do Vianoc hryzla dievka jablko, gazdovia zas podla pocasia od Lucie do Vianoc predpovedali pocasie.
V posledny tyzden pred Vianocami aj tu na Horehroni byval taky zvyk, ze po domoch mali chlapci roznasali vianocne oblatky "trubelky". Tieto piekol pan ucitel, alebo sa piekli na fare. Dni bezali a ani sme sa nenazdali a uz o niekolko hodin tu budu sviatky, na ktore sa vsetci tesia - mladi i ti skor narodeni - blizia sa Vianoce. A o tom, ako to byvalo, porozpravaju nam ti skor narodeni zas nabuduce.

Vojtech Majling

Dominik Stubna - Zamostsky

V predvianocnom case pred osemdesiatimi piatimi rokmi sa narodil a v predvianocnom case o sestdesiatpat rokov aj zomrel dnes uz skoro zabudnuty basnik, spisovatel a ucitel, rodak zo Zamostia Dominik Stubna - Zamostsky. Ludovu skolu vychodil v Predajnej, Dubovej a v Nemeckej, gymnazium a ucitelsky ustav v Banskej Bystrici, kde v roku 1920 zmaturoval. Ucil postupne v Turzovke - Korni, v Uhorskej Vsi, v Skalici a v Beckove, na mestianke v Novom Meste nad Vahom, v Chtelnici, opat v Novom Meste. Nejaky cas bol skolskym inspektorom v Ruzomberku a znova ucitelom na mestianskej skole vo Valaskej Belej, Cachticiach a svoju pedagogicku aj zivotnu put zavrsil v Novom Meste nad Vahom.
Dominik Stubna - Zamostsky bol autorom literatury pre mladez a znalcom detskej psychiky. Ako basnik sa zaradil do progresivneho prudu tvorcov slovenskej detskej literatury popri L. Podjavorinskej, M. Razusovej - Martakovej a S. Sakalovej, osobitne ju vsak nerozvinul. Tematiku rodneho kraja, prirody a zazitkov z detstva uplatnil v prvych zbierkach basni A zas je veselo, Lapacka a Po zatve. V zbierkach dominovala epickost, dynamicky dej, humorne ladeny pribeh, premyslene pointovanie a rytmicka a rymova vystavba versa. Po roku 1945 vydal nabozensky ladenu zbierku Patronka Slovenska a subory basni Mame nove ihrisko, Detske radosti a epicka skladba Posledny vodnar na Vahu - tieto vsak boli poznacene schematizmom. V 50. a 60. rokoch sa basnickej tvorbe nevenoval, vydal len vyber Lesny rozhlas a v roku 1970 zbierku Perlicky z rosy. Jeho poezia aj napriek niektorym negativnym prvkom bola citatelsky oblubena pre jednoduchost, humor, optimizmus a pravdive zobrazenie prirody a detskeho sveta. Po roku 1945 vsak svoj epicky talent vyuzil inak - pisal poviedky s tematikou prirody a vlastneho detstva. Tieto vysli v zbierkach V klepci na lisky, Prihody od Hrona a Medvieda zo Studenej doliny. Kratke prozy o zivote sucasnej mladeze vydal v zbierke Z domova i zo skoly (1958) a zaujem o dejiny realizoval historickou novelou Beckov dar, ktoru napisal na motivy znamej ludovej povesti. Posmrtne vysla jeho proza Zakopany zvon (1972), ktoru napisal na namet protitatarskeho odboja na rodnom Horehroni.
Vo svojich pocetnych posobiskach sa venoval, ako vsetci ucitelia, aj osvetovej cinnosti. Bol clenom Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a Spolku slovenskych spisovatelov. V roku 1971 bol in memoriam vyznamenany cenou Frana Krala. Dominik Stubna - Zamostsky sa narodil 20. decembra 1905 v Nemeckej - Zamosti a zomrel 21. decembra 1970 v Novom Meste nad Vahom.

A. Prepletana