Poplatok za odvoz, manipulaciu a nakladanie s domovym odpadom pre rok 2001:

1. Obyvatelia bytovych domov - cinziakov - zakladny poplatok: 250,- Sk/osobu/rok

2. Obyvatelia rodinnych domov - zakladny poplatok: pri odvoze 1x/tyzden 250,- Sk/osobu/rok, pri odvoze 1x/2 tyzdne 150,- Sk/osobu/ rok.

3. Obyvatelia cinziakov, ktori v roku 2000 uz boli zapojeni do triedenia domoveho odpadu, dostanu zlavu alebo prirazku podla miery spoluprace, tzn. podla miery vyuzitia kontajnerov na separovany zber (SZ), alebo inac povedane, podla stupna vytriedenia vyuzitelnych zloziek odpadu, takto: (vyuzitie kontajnerov SZ 100 - 90%, - zlava, + zdrazenie -20%, vysledny poplatok v Sk/osobu/rok 200,-), 89 - 80%, -15%, 213,-, 79 - 70%, -10%, 225,-, 69 - 60%, -5%, 238,-, 31 - 40%, +5%, 263,-, 21 - 30%, +10%, 275,-, 11 - 20%, +15%, 288,-, 0 - 10%, +20%, 300,-. Pri priemernom vyuziti, tzn. 40% - 60% zostava zakladny poplatok, cize 250,- Sk/osobu/rok. Obyvatelia ostatnych cinziakov, ktori este nie su zapojeni do triedenia domoveho odpadu, budu platit zakladny poplatok, cize 250,- Sk/osobu/rok. Kazdy spravca bytovych domov dostal konkretne poplatky pre konkretne domy.

4. Obyvatelia rodinnych domov, ktori v roku 2000 uz boli zapojeni do triedenia domoveho odpadu, dostanu zlavu alebo prirazku, podla poctu zapojeni sa, teda kolkokrat za rok vytriedili vyuzite zlozky odpadu, takto: (pocet zapojeni v roku 26 -24, - zlava, + zdrazenie -20%, vysledny poplatok v Sk/osobu/rok pri odvoze: 1x/tyzden 200,-, 1x/2 tyzdne 120,-), 23 - 21, -15%, 213,-, 128,-, 20 - 18, -10%, 225,-, 135,-, 17 - 15, -5%, 238,-, 143,-, 9 - 11, +5%, 263,-, 158,-, 6 - 8, +10%, 275,-, 165,-, 3 - 5, +15%, 288,-, 173,-, 0 - 2, +20%, 300,-, 180,-. Pri priemernom zapojeni sa, tzn. 12 - 14-krat za rok, zostava zakladny poplatok 250,- Sk/osobu/rok pri odvoze 1x/tyzden, resp. 150,- Sk/osobu/rok pri odvoze 1x/2 tyzdne.

Obyvatelia rodinnych domov, ktori este nie su zapojeni do triedenia domoveho odpadu, platia tiez zakladny poplatok. Spolupraca obyvatelov rodinnych domov pri triedeni domoveho odpadu, konkretne po jednotlivych domoch, je k dispozicii v technickych sluzbach. Kazdy obyvatel pri plateni poplatku za domovy odpad je s nou oboznameny. U obyvatelov rodinnych domov, ktori boli do triedenia zapojeni v juni, resp. septembri, bol maximalny pocet zapojeni 13, resp. 6-krat.

Termin na uhradu poplatku obyvatelmi rodinnych domov je 31. marec 2001.

Ing. Tomas Gabon

Vyberame zo spravy o stave mesta za rok 2000, ktoru predniesol primator na ostatnom zasadnuti mestskeho zastupitelstva

Ekonomicka situacia

Ekonomicka, cize financna situacia je zakladom cinnosti kazdej organizacie, o to viacej pri pohlade na zabezpecenie vsetkych funkcii mesta, ked zvazime, ze prijmom rozpoctu mesta su predovsetkym podielove dane, miestne poplatky, dane z nehnutelnosti, prijmy z predaja majetku a najomne.

Pri schvalovani rozpoctu na rok 2000 dna 6.12.1999 uzn.c. 114/2000 sme vychadzali z tychto moznosti a takto bol schvaleny MsZ rozpocet vo vyske 80 mil. v prijmovej a vydavkovej casti.

Pri zmene rozpoctu dna 4.12.2000 uzn.c. 91/2000 bol tento upraveny na 110 756 mil. Sk a vo vydavkovej casti na 99 756 mil. Sk s prebytkom 11 mil. Sk, ktore su na terminovanom vklade a zaroven tvoria zabezpeku za prevzaty uver.

Priaznivejsia vsak bola skutocnost v prijmovej a nasledne aj vo vydavkovej casti, to znamena, ze prijmy dosiahli 125 154 mil. Sk a vydavky 112 613 mil. Sk s prebytkom 12 541 mil. Sk. Z toho vyplyva, ze vplyvom mimorozpoctovych prijmov sa tieto zvysili o 19 292 mil. Sk, z coho podstatnu cast tvorila dotacia zo statneho rozpoctu na odstranovanie povodnovych skod a dotacia na dokoncenie ZS Mazornikovo, ako aj neocakavane prijmy z predaja majetku. Pre lepsi prehlad uvadzam jednotlive mimoriadne prijmy takto: dotacia na odstranenie povodnovych skod 13,9 mil. Sk, dotacia na dokoncenie ZS Mazornikovo 5,1 mil. Sk, prijmy z predaja akcii PKB 6,8 mil. Sk, prijmy z predaja obchodneho podielu MTK 1,6 mil. Sk.

Ako vyssie uvadzam, zakladne polozky prijmu k rozpoctu mesta tvoria podielove dane a dane z nehnutelnosti a miestne poplatky. Podielove dane v roku 2000 tvorili 32,668 mil. Sk, co je medzirocny rast 12,31%, pritom vsak v roku 1999 boli vo vyske 29,092 mil. Sk, co tvorilo medzirocny rast voci roku 1998 len 0,19%. Ked si uvedomime, ze medzirocna miera inflacie je v priemere 12%, to znamena, ze nedosahujeme v podielovych daniach priemernu vysku medzirocnej inflacie. Zo statistiky mozem len doplnit, ze v roku 1996 a 1997 bol medzirocny rast podielovych dani nieco malo cez 6%. Z toho plynu aj poziadavky ZMOS na navysenie podielovych dani pre obce vo vyske 2,5 miliardy, z coho NR SR schvalila prirastok pre rok 2001 voci navrhu statu o 0,5 miliardy. Ked sa pozrieme na dane a poplatky predpisovane MsU, pre rok 2000 bol predpis vsetkych dani a poplatkov vo vyske 13,680 mil. Sk, vyber bol zabezpeceny vo vyske 12,879 mil. Sk t.j. 94,14%.

Rozdiel viac ako 0,8 mil. Sk treba priratat k nedoplatkom za roky minule, ktore su vo vyske 3,779 mil. Sk. To su sumy, ktore su narokovane vsetkymi moznymi pravnymi dostupnymi cestami, zial vymahanie je velmi komplikovane. V ekonomickej casti rozboru treba spomenut okrem zakladnych prijmov aj zakladne vydavky, ktore zahrnujeme do kategorie neinvesticnych vydavkov. Su to dotacie do technickych sluzieb, MsKS, MSK, prispevky pre neziskove organizacie, ale najma splacanie uverov a urokov. V roku 2000 sme splatili v tejto kapitole 20,843 mil. Sk v uveroch a urokoch, z coho istina bola uhradena 8,843 mil. Sk a uroky tvorili takmer 12 mil. Sk. Situacia na bankovom trhu bola velmi kolisava, ale mozno povedat, ze od polroka sa zacala vyvijat priaznivejsie, ked sme z 20,5% znizovali postupne urokovu sadzbu, ktoru sme k 1.11.2000 znizili na 15,45% p.a. Tak ako sme prijali zaver v MsZ 4.12.2000, pokracujeme v hladani novych moznosti jednak u PKB a. s. a jednak u ineho bankoveho ustavu.

Vydavkova cast, ako som uviedol, ma sumu 112,613 mil. Sk. Z tejto boli percentualne podiely na jednotlive agregaty delene takto: skolstvo 1,42%, kultura 5,56%, telesna vychova a sport 4,0%, socialne zabezpecenie 2,07%, ostatne vydavky tvori sprava mesta, prispevky, splatky uverov a urokov z nich a investicne vydavky. Investicie predstavuju 32,15%. Podiel z celkovych vydavkov a boli pouzite v absolutnej sume 36,209 mil. Sk najma na tieto akcie: dokoncenie Zakladnej skoly na Mazornikove, rekonstrukcia miestnej komunikacie Zidlovo, obytny subor Hlavina, rekonstrukcia budovy na Namesti gen. M. R. Stefanika 3, uzemny plan mesta Brezna, rekonstrukcia Hornej a Dolnej ulice, plynofikacia Zidlova, rekonstrukcia garazi pre DVPZ, rekonstrukcia mestskeho uradu, dofinancovanie z roku 1999 - plynofikacia Cesty Osloboditelov, rekonstrukcia kulturnej pamiatky - Synagoga, rekonstrukcia miestnej komunikacie Kiepka, rekonstrukcia vodovodu Podkorenova, vybavenie TIK-u (fax, kopirka, pocitac, signalizacne zariadenie), kupa casti budovy na Ul. CSA 18 od povodneho vlastnika (stolarska dielna), kupa osobneho automobilu pre potreby MsP, programove vybavenie (software), nakup pocitacov a strukturovana pocitacova siet pre MsU, nakup nabytku do novorekonstruovanych priestorov MsU. Sem patria aj naklady za projekty v hodnote asi 1,7 mil. Sk: nadstavby bytov na Svermovej ulici, obnova namestia, prekrytie zimneho stadiona, priprava IBV - Potocna ulica, neinvesticne vydavky tvorili 67,85% z celkovych vydavkov, z toho prispevky na prispevkove organizacie a ine subjekty takmer 30 mil. Sk, uvery a uroky z uverov takmer 21 mil. Sk.

Mozno konstatovat, ze k 31.12.2000 je zostatok uverov vo vyske 59,517 mil. Sk, z ktorych uver na splatku obligacii je necelych 42 mil. Sk, zostatok uveru na nadstavby bytov na Ulici F. Krala necelych 5 mil. Sk, zostatok uveru na rekonstrukciu I. etapy Lichardovej ulice a na nakup mechanizmov pre TS je 7,8 mil. Sk, na projekt ZS 2,1 mil. Sk a za mestsky dom kultury kupeny od Mostarne Brezno 2,6 mil. Sk.

Pri prezentacii prijmov si urcite mnohi uvedomia, ze od roku 1997 predavame byty. Ano, od roku 1997 po 31.12. 2000 sme predali byty v celkovej hodnote za 13,316 mil. Sk, pricom len v roku 2000 za 5,330 mil. Sk, vratane splatenych dlhopisov FNM. Tieto prostriedky boli poukazovane na fond rozvoja byvania, z ktoreho priebezne boli financovane tieto akcie: nadstavby bytov na Ul. F. Krala 2,441 mil. Sk, nakup internatu na Fucikovej 1 - 2,5 mil. Sk, postupna rekonstrukcia obytneho suboru Hlavina 1,391 mil. Sk, splatky uverov a urokov na nadstavby vo vyske 6,5 mil. Sk. Len v roku 2000 sme na obytny subor Hlavina a na splatky uveru a urokov pouzili z tohto uctu 3,5 mil. Sk. K tymto cislam treba samozrejme pripocitat dotacie, pre nase PO, hlavne TS, pre ktore sme v roku 2000 dali 20,6 mil. Sk.

Nieco pre vase zdravie

Ako na to?

Naposledy sme hovorili o probleme, ktory trapi mnohe zeny - o celulitide. Teraz si povieme o osetrovani takejto pokozky:

Spravne osetrenie pokozky, kupele masaze alebo chirurgicke zakroky mozu pomoct pri rieseni problemu s celulitidou. Ucinnym prirodnym prostriedkom v liecbe celulitidy je morska sol, ktora obsahuje horcik, zelezo a jod. Odobera tkanivam prebytocnu vodu, ale nevysusuje pokozku. Je vhodne pridavat ju do kupelov. Masazami zlepsujeme prekrvenie koze a podporujeme cirkulaciu v lymfatickom systeme, ktory je v postihnutych miestach naruseny tlakom tukovych buniek. Vhodne su masaze jemnym postipkavanim alebo stlacanim pokozky medzi palcom a ukazovakom. Odporucaju sa masazne kefky, sisalove rukavice alebo specialne rucne masazne valceky, pripadne elektricke masazne strojceky posobiace na kozu tlakovymi vlnami. Anticelulitidne kremy, gely, emulzie a oleje obsahuju mnohe ucinne latky, ktore podporuju prekrvenie pokozky a metabolizmus tukov v tkanivach, napriklad vytazky niektorych rastlin - brectanu, pagastana konskeho alebo morskych rias obsahujucich mineralne soli, vitaminy a aminokyseliny. Mnoho pripravkov obsahuje kofein a teofylin, ktore podporuju prekrvenie. Kremik vplyva na pevnost vazivoveho tkaniva. Ovocne kyseliny podporuju prirodzeny proces olupovania pokozky, cim vplyvaju na regeneracne pochody v kozi. V prevencii celulitidy ma mimoriadny vyznam pohybova aktivita. Existuju metody anticelulitidovej gymnastiky a treningy v bazenoch. Vhodna je rychla chodza, zo sportov korculovanie a bicyklovanie. Neoddelitelnou sucastou prevencie a liecby je racionalny stravovaci rezim spocivajuci v znizenom privode tukov, cukrov a alkoholu, s dorazom na dostatok vitaminov, stopovych latok, ovocia a zeleniny.

Nina