Anna Martinelliova, servirka, Polomka:

- Viackrat som uz reklamovala a vacsinou mi reklamaciu uznali. Nedavno som manzelovi kupila rifle, hned som ich oprala, ako mi odporucili, lenze ostali flakate. Bola som ich reklamovat, vymenili mi ich s tym, ze som ich asi zle oprala. Ked som nove rifle oprala podla toho, ako mi poradili, ostali take iste flaky. Potom sme ich uz nereklamovali, teraz ich nosi po dome.

Anna Majlingova, dochodkyna, Brezno:

- Chvalabohu, ja ziadne skusenosti s reklamaciami nemam. Ked aj bol nejaky drobny nedostatok, nepovsimla som si ho a uz bolo neskoro. Vedela by som ako postupovat, dnes sa o tom vela hovori. Zvlast si davam pozor na potraviny, aby neboli po zaruke, ved su drahe.

V. I., na materskej dovolenke, Brezno:

- Nestretla som sa s tym, ze by som musela reklamovat topanky alebo nejake oblecenie. Ale teraz akurat idem reklamovat struhadlo na hrubu ceruzku. Vcera som ho kupila a vobec nestruha.

Emilia Medvedova, poistovacia poradkyna, Cierny Balog:

- Mam to stastie, ze som sa zatial nestretla s nekvalitnym tovarom. Snazim sa mu vyhnut, pretoze si hovorim: Nie som taka bohata, aby som kupovala lacne veci. Radsej si priplatim a viem, ze je to kvalitne. Pokial by som sa mala stretnut s niecim takym, viem, kde sa mam obratit, kde to reklamovat, ake su moje prava a co mozem ocakavat od nasej pravnej normy. Myslim si, ze Slovenska obchodna inspekcia v tomto smere je zodpovedna a robi to, co treba robit.

Jarmila Pruknerova, poistovacia poradkyna, Michalova:

- Doteraz sa mi nestalo, ze by som kupila nekvalitny tovar. Len na Zeleny stvrtok som mala smolu, pretoze som si nevsimla, ze sojova tatarska omacka mala trvanlivost len do 13. aprila. Pouzila som ju a musela som vyhodit cely salat, a tak namiesto dietneho sme museli jest salat s majonezou. V tomto pripade som nerobila nic. Myslim si, ze sa treba obratit na veduceho predajne, ale mame aj Slovensku obchodnu inspekciu, ktora sa zaobera tymito vecami.

Edita Mihalova, predavacka, Brezno:

- Vzdy sa snazim kupovat v riadnom obchode a len raz som reklamovala obuv. Reklamaciu mi uznali a vratili mi peniaze. Ale s nicim inym som sa doteraz nestretla.

Maria Simkova, nezamestnana, Brezno:

- Niekedy davno som reklamovala topanky, reklamaciu vybavili do tridsiatich dni a bola som spokojna. Viem, ako postupovat pri reklamacii, ze reklamovat mozem vacsinou do pol roka od kupenia tovaru.

Desat rokov Zakladnej skoly v Brezne - Mazornikove

V skolskom roku 1991/92 sa zacala pisat historia nasej skoly. Rozrastajuce sa sidlisko Mazornikovo s pribudajucim poctom deti potrebovalo nove ucebne priestory. Stavbari, pedagogicky zbor a technicky personal vyvinuli znacne usilie, aby sa 2. septembra 1991 mohol skolsky rok zacat v priestoroch novej skoly. Za jej riaditela vymenovali Mgr. Miloslava Brodskeho a zastupcami sa stali Mgr. Vesna Szabova a Mgr. Stanislav Kandera. V skolskom roku 1991/92 sme mali na I. stupni 430 ziakov a na II. stupni 183 ziakov. Vyucovaci proces sa uskutocnoval aj v priestoroch skoly na Ulici M. Benku a cinnost skolskej druziny bola zabezpecovana v budove terajsej posty na Mazornikove.
Vyrocie nasej skoly je prilezitostou na zhodnotenie prace uplynulych rokov, obdobim zaspominania na kolegov, uspesnych ziakov, reprezentantov skoly, ale aj zamyslenim sa nad dalsim smerovanim skoly, ktora v nelahkych podmienkach hlada moznosti realizacie novych, narocnych vychovno-vzdelavacich projektov.
Jubileum skoly si pedagogicky zbor, ziaci a rodicia pripomenu viacerymi akciami, z ktorych spomenieme literarne a sportove sutaze, zhotovenie galerie reprezentantov skoly, slavnostnu akademiu, vydanie Spravodaja k 10. vyrociu skoly.
V skolskom roku 2000/2001 ma skola 986 ziakov a 63-clenny pedagogicky zbor. Do buducich rokov si zelame, aby zlepsenie ekonomickej situacie a pripravovane skolske zakony skvalitnili celkovu uroven prace skol, aby aj ta nasa, jubilujuca, mohla plnit svoje zakladne poslanie - vychovavat a vzdelavat ziakov pre spolocnost na patricnej vedomostnej urovni, eticky citiacich a humanne konajucich.

Mgr. Vlasta Kriskova

O zenach a bez nich?!

Kolko netaktnosti, urazok, az cynizmu je vo vyrokoch: ,,Tehotenstvo po znasilneni nie je dovodom na interrupciu... Maria Terezia mala sestnast deti... Ukoncenie tehotenstva pripada do uvahy len pri ohrozeni zivota matky v suvislosti s liecebnym zakrokom...", atd. Na takuto otvorenu diskriminaciu zien sa ziada jasna odpoved. O zenach a ich vyhradnom poslani: tehotenstve a materstve maju predovsetkym rozhodovat zeny! Muz predsa nikdy neprezije a nepretrpi to, co bolo urcene zene - darkyni zivota. Taka dolezita tema: interrupcia si vyzaduje rozsiahlu odbornu a celospolocensku diskusiu.
V pripade KDH navrhovaneho zakazu interrupcii tento zakon zasahuje do najintimnejsich a najcitlivejsich oblasti zivota zeny a manzelskych parov. Zivot ma mnoho podob a ludia vela zvlastnosti. Kazdy z nas je jedinecny, ma svoj osud, svoju cestu, svoje problemy, aj vychodiska. Odkial ta istota, ze na rozriesenie tohto obrovskeho spektra problemov a metamorfoz zivota staci jeden narychlo ,,usity" zakon?! Ani vo vyspelych demokratickych statoch si nedovolili ,,uzakonit" takyto kontroverzny a hruby zasah do zivota zien, resp. manzelstiev.
Ak by mali ,,najkrestanskejsi demokrati" uprimnu snahu dokonale spoznat a riesit otazku interrupcii, tak by skutocne zistovali hlavne priciny tychto nelahkych, radikalnych zivotnych rozhodnuti, ktore si vyzaduju otvoreny a citlivy dialog so zenami. Ja som mala takuto konkretnu prilezitost, ked som prezivala tretie rizikove tehotenstvo. Bola som hospitalizovana v siedmom mesiaci gravidity pre zhorsujucu sa anemiu. Porodnicke oddelenie bolo preplnene, tak ma prelozili na gynekologicke a prave do izby, kde pripravovali zeny na interrupciu. Zivot je plny protikladov. Ja som vynakladala sily a trpezlivost na to, aby sa dieta narodilo zive a zdrave. Za ten mesiac sa vystriedalo v tejto izbe vela zien. Nie, neodsudzovala som ich, nikdy by som si to nedovolila. Dlhe hodiny sme sa rozpravali. Kazda zena je jedinecna bytost, ma svoj zivotny pribeh a je to hlavne jej rozhodnutie a tiez vola jej manzela alebo druha. V noci som pocula ich plac. Prezivala som s nimi ich rozpolozenie. Verte, kazda z nich zvadzala vnutorny boj. Boli tam vacsinou zeny - matky s tromi, styrmi i viac detmi... Kto si to osobuje pravo odsudzovat ich? ,,Moralizatori", mlcte radsej! Neurazajte a neublizujte! Divala som sa do oci zien, ktore rano odchadzali na interrupcny zakrok. Nase oci sa stretli. V takychto zlomovych chvilach prebehne v mysli cela vecnost. Najhorsie su chvile po zakroku. Budte muzi radi, ze nemusite podstupit tuto fyzicku traumu zien! A po nej pride este horsia - psychicka. Niet na nu upokojujucich rychloucinkujucich tabletiek ci injekcii. Oci opat prezradia vnutorny zmatok. Na jednej strane: je po vsetkom a na druhej strane: zena sa musi vyrovnat s cimsi neznamym a nezabudnutelnym. Namiesto nadeje drzat v naruci cipkovany vankusik so zivym cloviecikom si v dusi i na tele odnasa ranu a ,,batoh" lutosti a bolu. Zranene telo sa chveje, oci nevyschli od slz. Co este ziadate od tychto zien, ,,pani sudcovia"?! Ci si malo vytrpeli a este v buducnosti vytrpia? Uz nikdy nezabudnu na ,,tie dni" a ich vnutorne vycitky ponechajte laskavo iba na ne a ich zivotnych partnerov. Je to jednoznacne ich celozivotna dilema. Voleni zastupcovia ludu, ked chcete nieco zmenit a zlepsit, tak hlavne ulahcite bremeno povinnosti zien-matiek i muzov-otcov v sucasnej stresovej a casovo ustvanej dobe! Znizte nezamestnanost, odstrante biedu, dajte ludom pracu, zabezpecte socialne a ekonomicke istoty! Beznadej obera ludi o vieru, sily a zmysel zivota. Bezcitna, bezducha a konzumna spolocnost nemoze byt cielom a buducnostou ludstva.

Ing. Irena Helcova

Dakujem ...

Prostrednictvom novin chcem srdecne podakovat MUDr. Emilii Buckovej a celemu personalu z Ustavu pre dlhodobo chorych v Brezne za ich velku obetavost, opateru a laskavost venovanu nasmu ockovi Pavlovi Janovi Hroncekovi po cely cas a hlavne v jeho poslednych chvilach zivota.

Dakuje dcera Emilia a ostatni surodenci.

Zandari a policajti

Pred sebou mam vyplatnu listinu piatich clenov Zandarskej stanice v Sumiaci z rokov 1935 - 1937. Zandarska stanica sa nachadzala na namesti obce, v ktorej vtedy zilo 2600 obyvatelov. Vyse storocna budova sluzi aj teraz, ale je v nej postovy urad, kancelaria sumiackeho urbaru a pobocka sporitelne.
Velitel mal plat 1780 korun, zastupca 1600 korun, treti clen 1400, stvrty 1200 a piaty 900 korun. Vsetci boli ceskej narodnosti, v tych casoch sme este nemali studovanych Slovakov. Priemerny mesacny zarobok robotnika na pile v Cervenej Skale, v lesoch, na trati Cervena Skala - Margecany bol 250 - 300 korun. Ak robil, pretoze v tom case bola velka nezamestnanost.
Zandari v Sumiaci boli vybaveni puskami, obuskami, putami. Chodili peso, vykonavali pravidelne obchodzky do Cervenej Skaly, na zeleznicnu stanicu, pilu, kde mali tzv. pichacie hodiny. Udrziavali poriadok v obci, vrchnosti podavali hlasenia o strajkoch, naladach obyvatelstva, chytali zlodejov, robili poriadok, ak "horkokrvni" Sumiacania svojim spevom rusili nocny klud. Spominam si na jedno hlasenie clenov zandarskej stanice Okresnej stanici v Brezne na nemenovaneho clena robotnickeho hnutia, ktory chodil po Telgarte, Sumiaci, Pohorelej, Helpe, kde vyzyval robotnikov k strajku a neposlusnosti: "Menovany, ktory toto robil, nemohol byt nasou cetnickou stanicou dolapen, pretoze sa velmi rychlo premiestnoval, pouzival jizdny kolo a cetnicka stanica v Sumiaci jizdny kolo nevlastni. Proto zadame o prideleni aspon dvoch jizdnych kol. Traja clenovia vedia jazdit na kole."
Porovnajme so sucasnou situaciou. Dostavaju dnesni policajti tolko korun, kolko si zasluzia za svoju pracu? Maju rychlejsie auta ako zlodeji? Maju chut pracovat, ked nie su patricne ohodnoteni? Myslim si, ze keby boli statom dobre dotovani a ich praca bola patricne honorovana, pocet podplatenych policajtov by sa minimalizoval.

Vladimir Cupka