Kde bola, tam bola. Mozno bola, mozno nebola, ale hadam predsa len bola. A nielen bola, ale je, krajina nie so siedmimi, ale nespocetnymi horami a dolinami, kde piesok sa neleje a za vodu sa plati. V tejto krajine ziju ludia bohabojni i bezbozni, svetli i hnedasti, ba niekolki este tmavsi.
Vsetci a teda aj ti bezbozni chcu verit a sluzit. To je jedno komu. Uz vystriedali i panov aj ich bozstiev, ale oni zase len veria a veria. Sem tam, jaj ale velmi zriedka, daju niektorym po papuli, aby mohli byt dalsimi balamuteni.
A v takejto krajine zil Hlupy Jano: On nebol sprosty. On sa volal Jano Hlupy. Len susedia ho mali za hlupeho, lebo nechcel verit. Nechodil s nimi na manifestacie, ani na mitingy a dokonca nezdielal s nimi volebne nadsenie ci nenavist. On proste nezil, lebo nehoroval za socialny pokrok ci parlamentnu demokraciu.
Jedneho krasneho dna, proste ako v rozpravke, nocnou hodinou prisla k nemu vila. Nie taka mociarna, svetielkujuca horiacim metanom, ale zenska z masa a kosti, s pletou bielou ako sneh, perami cervenymi ako krv a nohami dlhymi az po samu zem. Tisko praduc macacim hlasom mu hovori: ,,Janko, ty si clovek uvazlivy, netrpiaci skrupulami viery, aj v uradoch si dobre zapisany, ani chudoba ta netrapi, nuz, mohol by si sa ma ujat." V prvu chvilu ho zamrazilo, ci nedajboze nejde o ponuku stavu manzelskeho, ale pri podrobnejsom pohlade na jej zovnajsok vylucil tuto moznost a strach ho opustil. Posmeleny jej milotou a uprimnostou rovno prikrocil k obchodnemu rokovaniu. Jeho priebeh a obsah a dobu trvania, z dovodov platnych spolocenskych konvencii, budeme pokladat, pre verejnost, za nevhodnu informaciu. Ako vo vsetkych vaznych pripadoch musi nas uspokojit zaverecne komunike: ,,Vysledkom obojstranne vyhodnej dohody zainteresovanych je vznik tzv. masazneho salona. Janko prevezme funkciu strategickeho investora, zaisti potrebne priestory a financie na rozbeh podnikania a vila zabezpeci kvalifikovane pracovne sily."
Starsej generacii odchovanej krasnymi rozpravkami a nenakazenej batmannom, Herkulesom a dalsimi supermanmi tato rozpravka nemoze vyhovovat, lebo v nej chyba drak, princezna a pol kralovstva. Drahi rovesnici, nemajte vsak obavy. O vsetko je v nasej demokracii postarane a rozpravka este nekonci. Tak ako znenazdania sa Jankovi zjavila vila, tak isto znenazdania prisli poslovia vsemocneho draka. Nie ze by ich Janko necakal. Ved bolo vseobecne zname, ze drakovi cely region musi platit vraj za ochranu pred susednym drakom.
Nevie sa preco tato ochranna poistka sa nazyvala ,,vypalne". Ved regionalny drak nebol ,,prasteny" mechom, aby si ohnom nicil zdroj prijmov. On len prostrednictvom svojich poslov pacifikoval neposlusne dietky. Ze pritom niektore museli byt hospitalizovane, bola len otazka nahody a ich telesnej konstitucie. A tak mily Janko platil a platil. Lenze od coho su mudre zazracne starenky ci princovia zjavujuci sa v pravej chvili. Nebola to celkom starenka a uz vobec nie princ, skor skusenostami plna mladica, nakriatnuta Jankovou vilou, co sa mu ponukla, ze ona pojde namiesto vypalneho ako princezna drakovi. Aj ked si stanovila taxu, vyslo to Janka lacnejsie ako nekonecne platenie, bez zaruky vysky jednotlivych mesacnych poplatkov.
To sa aj stalo. Ako nezne stvorenie nemohla drakovi sekat hlavy, skor mutila hlavu a ostatne organy. Vysledok bol vsak rovnaky. Nebezpecny drak je hospitalizovany s akutnym priebehom straty imunity a teraz uz on plati zdravotnickemu personalu za vyhlad nadstandardnej starostlivosti. Neveli ver on uz svojim vernym. Ich siky sa zlomili. Ved len strachoprdi posluchaju bezmocneho kripla.
Janko dostal pol kralovstva. Majuc totiz dost skusenosti a odvahy, napoly si podelili zanedbane drakovo kralovstvo so susednym drakom. A tak stastne zije, kym ho po niekolkych prepusteniach na slobodu definitivne nezavru. Veri vsak, ze toho sa nedozije, lebo jarmocny papagaj mu pred mnohymi rokmi vytiahol krivym zobakom vestbu, podla ktorej kym bude bohaty, nik mu neublizi.
A tak rozpravke nemusi byt koniec, lebo kralovstva su vecne. Menia sa len krali. Na dalsie pokracovanie, i noveho krala, si vsak treba chvilu pockat. Nuz cakajme na cas, ktory mozno zosadi aj kralov.

Vitaj zo sveta v nasom svetiku ...

V stredu 18. aprila sa v Thurzovom dome v Banskej Bystrici na regionalnom kole s nazvom Vitaj zo sveta v nasom svetliku ... stretli mladi recitatori z okresov B. Bystrica a Brezno. Z okresnych kol postupilo po desat najlepsich zo 4. kategorie (stredne skoly) v prednese poezie a prozy a jeden z 5. kategorie (nad 18 rokov). Z postupujucich chybali siesti, a tak porota, ktora konstatovala nizsiu uroven v porovnani s predchadzajucimi rokmi, vyberala spomedzi patnastich ucastnikov.

Predsedom poroty bol PaedDr. Lubomir Kovacik, Phd. - odborny asistent slovenskeho jazky a literatury na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela, clenmi prof. PhDr. Brigita Simonova, CSc., - prodekanka PF UMB, PaedDr. Lydia Janakova - odborna asistentka slovenskeho jazyka a literatury PF UMB a PaedDr. Dagmar Hornackova - stredoskolska profesorka, ktori vyniesli tento verdikt:
V 4. kategorii (poezia) zvitazila Nora Bulikova (Gymnazium J. G. Tajovskeho B. Bystrica) pred Miroslavom Banikom (Stredne odborne uciliste hutnicke Podbrezova) a Katarinou Dubinyovou (Gymnazium J. Chalupku Brezno). V proze sa na prvom mieste umiestnil Tomas Dianiska (Stredna priemyselna skola strojnicka J. Murgasa B. Bystrica), dve tretie miesta pridelili recitatorom z Banskobystrickeho okresu. Jedineho ucastnika 5. kategorie Martina Marsina spolu s vitazmi ostatnych kategorii porota odporucila na postup do krajskej sutaze Sladkovicova Radvan, ktoru 25. maja podobne ako toto regionalne kolo organizuje Stredoslovenske osvetove stredisko v Banskej Bystrici.

Nadhernou fialovou krasou sa rozziarili nase luky.	Do konca aprila mate moznost pozriet si v Horehronskom muzeu "na trinastke" vystavu, na ktorej sa s vyrobkami z kovu, dreva a z textilu prezentuju studenti Stredneho odborneho ucilista hutnickeho z Podbrezovej.