Kedy vychadza, kedy zapada Maj 2001: (datum: 1. maja, vychod Slnka 5,24, zapad Slnka 19,53), 2.
5,22, 19,54, 3. 5,21, 19,55, 4. 5,19, 19,57, 5. 5,18, 19,58, 6. 5,16, 20,00, 7. 5,15,
20,01, 8. 5,13, 20,02, 9. 5,12, 20,04, 10. 5,10, 20,05, 11. 5,09, 20,06, 12. 5,07, 20,08,
13. 5,06, 20,09, 14. 5,05, 20,10, 15. 5,03, 20,12, 16. 5,02, 20,13, 17. 5,01, 20,14, 18.
5,00, 20,16, 19. 4,59, 20,17, 20. 4,57, 20,18, 21. 4,56, 20,19, 22. 4,55, 20,20, 23. 4,54,
20,22, 24. 4,53, 20,23, 25. 4,52, 20,24, 26. 4,51, 20,25, 27. 4,51, 20,26, 28. 4,50,
20,27, 29. 4,49, 20,28, 30. 4,48, 20,29, 31. 4,47, 20,30. Mesiac je v splne 7. maja o
15.53 hodine. Mesiac je v nove 23. maja o 4.46 hodine.
Mgr. Jozef Pupis
Rozpis pohotovostnych lekarenskych sluzieb v Brezne na maj
Lekaren Vitamin,
Nam. gen. M. R. Stefanika 7
Pondelok: 7., 21., 28.
Piatok: 25.
Sobota: 12., 19.
Lekaren Medikament,
Kuzmanyho 1
Piatok: 4., 18.
Sobota: 26.
Lekaren Pri nemocnici,
Spol. s r. o., Banisko 1
Utorok: 1., 8., 15., 22., 29.
Streda: 2., 9., 16., 23., 30.
Stvrtok: 3., 10., 17., 24., 31.
Sobota: 5.
Nedela: 6., 13., 20., 27.
Lekaren Paradis,
Sturova 49
Pondelok: 14.
Piatok: 11.
Lekaren, ktora ma pohotovostnu sluzbu, musi byt zretelne
oznacena. Povinnostou kazdej lekarne je vyvesit rozpis svojich pohotovostnych sluzieb na
viditelnom mieste. Lekarenska pohotovostna sluzba trva do 22. hodiny.
Vyberame zo spravy o stave mesta
Sport
Sportove aktivity mozno rozdelit do dvoch casti: cinnost
komisie sportu pri mestskom zastupitelstve, ktora sa vo vrchovatej miere zapaja do
organizovania komunalnych sportovych a rekreacno-turistickych podujati a organizovanie
sportu v zariadeniach, ktore ma v sprave MSK, pricom v mnohych pripadoch praca pracovnikov
mestskeho uradu, ci volenych alebo profesionalnych, prerasta do priamej organizatorskej
prace vykonnostneho sportu. Jednoznacne mozno konstatovat, co nie je len myslienkou
primatora mesta, ze bez podpory mesta by vyhodnotenie telovychovnych, sportovych a
turistickych aktivit v roku 2000 a v ostatnych rokoch malo ovela menej bodov a podujati.
Mesto vlozilo do komunalneho sportu niekolko desiatok tisic priamych financnych nakladov,
v znacnej miere aj materialnu a ludsku pomoc. Prakticky pri vsetkom, co sa v Brezne deje,
su jedny a tie iste mena: Cernak, Snopko, Chrenova, Svarc, Kassa, Jursa, Kolarovic,
Braucok, Boros. Tymto a mnohym nemenovanym treba podakovat za osobny pristup pri
organizovani sportovych a turistickych akcii z kalendara komisie. V uplynulom roku len v
komunalnom sporte bolo organizovanych 29 akcii, pricom niektore mali este svoje
podpodujatia. Napr. Dni mesta, ktore boli dostojnym vyvrcholenim celorocneho usilia aj
tym, ze sme s laskou premenovali zimny stadion na Stadion Laca Horskeho a ze sme s
otvorenou narucou prijali sportovcov alebo ich rodinnych prislusnikov pri stretnuti
rodakov v ramci Dni mesta. Tu chyba len jedno, aby si kazdy obcan mesta Brezna pozrel
propagacne materialy a uvedomil si, ze sa v Brezne ci po kulturnej alebo sportovej stranke
nieco deje, upozornil mladych ludi, aby sa zapojili do akcii, ako je vystup na Dumbier,
atleticke preteky strednych skol, atleticke preteky zakladnych skol a materskych skol,
Cesta rozpravkovym lesom, Beh olympijskeho dna, Beh Terryho Foxa, ako aj dalsie podujatia.
Okrem komisie pre sport a rekreaciu o telovychovne objekty a zariadenia sa stara
Mestsky sportovy klub Brezno, v ktorom doslo k personalnej zmene vo vedeni v jeseni
minuleho roku z dovodu dlhodobej praceneschopnosti vtedajsieho riaditela Mgr. V. Libica. V
oblasti starostlivosti o vlastne objekty a zariadenia bolo odpracovanych mnoho hodin
jednak profesionalnymi pracovnikmi, aj pracovnikmi ziskanymi prostrednictvom okresneho
uradu prace, tzv. verejnoprospesnych prac. Vela pozornosti sa venovalo udrzbe a oprave
strojovne na zimnom stadione, ako aj desta rolbe. Starostlivost o zimny stadion je na
dobrej urovni, vyhovuje sucasnym poziadavkam, ale napriek tomu treba sa zamysliet, ako
dalej s prevadzkou, udrzbou a vylepsenim nielen samotneho zariadenia, budovy, ale treba
uvazovat s nakupom novej rolby, ktorej zivotnost fyzicka i moralna je prekrocena. Tu si
musime vsetci uvedomit, ze okrem priamych financii, ktore davame vo forme dotacie cez MSK
jednotlivym oddeleniam, hokejistom poskytujeme ladovu plochu, teplu vodu, elektrinu aj
priestory bezplatne. Tieto naklady pri hokejovom oddiele tvoria viac ako 1,5 mil. Sk.
Stadion na Ulici F. Krala postavili zaciatkom 70-tych rokov a uz na nom vidno zub
casu. V uplynulom roku, tak ako kazdym rokom, boli urobene opravy a udrzba vo vnutri a vo
vonkajsich priestoroch. Je chybou minulosti, ze futbalovy stadion bol dany do bezplatneho
najmu futbaloveho klubu, ktory sa o stadion vobec nestaral a len ho bezplatne vyuzival. To
sa odzrkadluje v sucasnom obdobi na vsetkych jeho castiach, podstatne vsak bude, ako je aj
pripravene, aby sa vykonala rekonstrukcia tepelneho zdroja, aby sme vymenili gamatky za
centralnu kotolnu a urobili reviziu, pripadne opravu vodovodnej pripojky. Tento stadion je
plne vyuzivany jednak futbalovym klubom, ale aj ostatnymi oddielmi a sluzi bezplatne
skolam na uzemi mesta a roznym sportovym aktivitam ostatnych zaujemcov.
Futbalovy stadion na Brezenskej ulici si musime nadalej vazit a starat sa on tak,
aby nadalej sluzil mladsim a starsim ziakom futbaloveho oddielu, aj mladeznickym a
dospelym turnajom. Snad vacsiu udrzbu treba urobit v objekte satni.
Objekt Sokolovna je vyuzity sportovymi oddielmi, ale aj mladezou a obcanmi mesta.
Naviac je vyuzivana gymnaziom, ktore ma od novembra urcene hodiny a ako kompenzacia sluzi
prevadzka vykurovania objektu. V obytnej casti je umiestneny okresny urad prace, ktory
ciastocne vylepsuje prijmovu cast rozpoctu MSK, ale na druhej strane tieto financne
prostriedky musia sluzit na opravy tejto budovy, ktora je v prenajme od ZV OZ KOVO
Mostaren Brezno.
V roku 2000 bolo na opravy a udrzbu sportovych objektov vynalozenych 737 000 Sk,
pricom prevaznu vacsinu prac vykonali zamestnanci MSK a VPP. Len pre zaujimavost treba
podotknut, ze za energiu sme zaplatili takmer 1 mil. Sk, co treba tiez pripisat k
financiam, ktore mesto poskytuje sportu. Investicne naklady v hodnotenom obdobi na HIM a
DHIM cinili 400 000 Sk. Prijmy z podnikatelskej cinnosti boli v MSK 2 150 000 Sk, pricom
MSK bezplatne poskytuje sluzby: ladovu plochu okrem hokejovemu oddielu detskemu domovu,
Osobitnej skole vo Valaskej, zadarmo je korculovanie pri vitani Mikulasa a celkova suma
bezplatnej podpory mesta hokejovemu oddielu predstavuje tiez okolo 1,5 mil. Sk. V sucasnej
dobe Mestsky sportovy klub Brezno zdruzuje: futbalovy klub, hokejovy klub, atleticky
oddiel, klub biatlonu, klub karate, strelecky oddiel, turisticky oddiel, stolno-tenisovy
oddiel a aerobic.
Vsetky oddiely a kluby maju vytvorene dobre podmienky na svoju cinnost tym, ze v
bezplatnom prenajme maju sportoviska, satne, socialne zariadenia a dalsie priestory na
svoje aktivity.
Jarne upratovanie nasich domov a nasej planety
V aprili a v maji sa na Slovensku v styridsiatich deviatich
mestach (aj v Brezne) uskutocni zber a nasledna ekologicka likvidacia starych televizorov.
Za odovzdanie stareho televizora kazdy ziska poukazku na zlavu pri kupe noveho.
Cielom podujatia je zhromazdovat stare televizory a zabezpecovat ich odbornu
likvidaciu v sulade s platnou legislativou a ekologickymi normami. Do "zberu
televizorov" je zapojenych 121 predajni na celom uzemi Slovenska (v Brezne Drukos na
Namesti gen. M. R. Stefanika c. 36) a organizuje ho Divizia spotrebnej elektroniky
spolocnosti Philips Slovakia. Originalny slovensky napad vznikol v ramci environmentalneho
programu Philips Eco Vision, ktory realizuje Philips celosvetovo v etape 1998 - 2002.
Kazdy, kto uvazuje o vymene stareho televizora za novy, moze sa v ramci jarneho
upratovania zbavit svojho vysluzileho milacika a priniest ho do najblizsej vybranej
predajne. Ziska tym dobry pocit, ze urobil nieco pre nasu planetu a zaroven aj poukazku na
zlavu pri kupe noveho televizora znacky Philips.
Sposob zaobchadzania s vyradenymi televizormi upravuju existujuce pravne normy.
Televizne prijimace sa mechanicky rozoberu a separuju na jednotlive zlozky. Vyuzitelne
casti sa potom druhotne spracuju, pripadne sa vyuziju energeticky. Nevyuzitelne casti sa
ekologicky zneskodnuju v spalovni nebezpecnych odpadov alebo na vyhovujucej skladke.
Takyto sposob likvidacie starych televizorov sa bezne pouziva v krajinach EU.
Pri neodbornej likvidacii elektronickeho odpadu hrozi nebezpecenstvo vyluhovania
skodlivin do okolia a nasledna kontaminacia. V spalovniach komunalneho odpadu vznikaju
toxicke splodiny s obsahom dioxinov. V pripade nesetrneho zaobchadzania s televiznymi
obrazovkami hrozi aj implozia, ktora moze priamo ohrozit zdravie deti aj dospelych.
Doposial vsak na Slovensku obcania, nech by boli akokolvek uvedomeli, nemali inu moznost,
ako vyhodit stary televizor ku kontajnerom, kde ho cakal osud takejto neodbornej
likvidacie.
Sucasna legislativa o odpadoch (zakon 4. 238/91 Z. z. a s nim suvisiace predpisy)
neuklada obcanovi povinnosti v odpadovom hospodarstve. Tieto preniesla na obce, ktore
vsak, zvycajne z financnych dovodov, zneskodnenie starych televizorov nezabezpecuju. Novy
navrh zakona vsak uz pocita aj s obcanom ako povodcom odpadu. Vyrobcovia, dovozcovia a
predajcovia televizorov zatial nemaju zo zakona povinnost spatneho odberu televizorov,
pokial tieto nie su zaradene do tzv. recyklacneho fondu. V pripravovanej novele zakona na
rok 2002 bude recyklacny fond doplneny aj o elektronicky odpad. Po tomto zaradeni uz bude
nemyslitelne, aby stary televizor skoncil na skladke. |