Bude Brezno krajsie?

Navrh samostatneho objektu novej mestskej trznice nadvazuje na urbanisticku studiu bloku ohraniceneho ulicami CSA, Hradby, Skolska a Namestim gen. M. R. Stefanika. Ulohou urbanistickej studie bolo okrem komplexneho urbanistickeho navrhu zony aj riesenie navrhu, lokalizacie a zakladnych funkcnych vazieb noveho objektu mestskej trznice. Mestska trznica si v sucasnosti vyzaduje, vzhladom na sustavne sa zvysujuce poziadavky na trhove priestory a ich kvalitu a nove legislativne predpisy pre niektore prevadzky, uzavrete interierove priestory, nielen prekryte priestory. Objekty trznic su samozrejme stavby vyznacujuce sa vacsim objemom. S touto charakteristikou je spojena aj potreba vacsich rozptylovych ploch a citlivej integracie do prostredia, najma ak ide o zapojenie do historickej struktury, ako v tomto pripade. Dalsim dolezitym faktorom je riesenie optimalnych vstupov do budovy, oddelenie tras urcenych pre navstevnika a zasobovanie. S ohladom na vsetky tieto poziadavky uz vo faze urbanistickeho navrhu bol urceny priestor pre novu mestsku trznicu vo vnutrobloku, kde je vacsi stavebny objem lepsie integrovatelny do prostredia. Vstupy pre navstevnika su riesene primarne z pesieho korza vo vnutrobloku veduce sem pasazou z namestia a sekundarne z Ulice Hradby, od planovaneho parkoviska. Pristup zasobovania ako aj automobilovej dopravy na parkovisko je na severnej strane od Ulice Hradby. Vlastny objekt trznice je navrhovany ako samostatne stojaci soliter s vyskou dvoch nadzemnych podlazi, zastreseny plytkou sedlovou strechou s vyraznou, v architekture priznanou, rimsou. Hlavny vstup a taziskove funkcie su sustredene na juznej fasade objektu, ktora okrem vstupu do ustredneho trhoveho haloveho priestoru tvori aj obchodny parter ulicnej fasady objektu. Tento prvok ma tvorit lepsiu integraciu budovy s prostredim, pretoze objekt okrem vlastnej trhovej funkcie vymedzuje aj ulicnu frontu pesieho korza, pre ktoru je mimoriadne dolezite vytvorenie obchodneho parteru.
Funkcna napln objektu pozostava takpovediac z monofunkcie obchodu s nevyhnutnym zazemim technickym a hygienickym. Konstrukcia a dispozicia objektu vsak umoznuje aj variabilitu funkcie, lebo ustredny halovy priestor moze sluzit okrem obchodnej - trhovej funkcie aj na organizovanie kulturnych podujati - divadla, koncertu, vystavy, plesu, balu, modnej prehliadky, showroomu, zhromazdenia atd. Toto je mozne aj vdaka sposobu riesenia hygieny a moznosti vyuzitia navrhovanych obchodnych jednotiek na zabezpecenie obcerstvenia. Zmena funkcie obchodu na funkciu kultury nie je bez opodstatnenia, pretoze interier haly poskytuje dostatok priestoru aj na narocne podujatia, je variabilny, je dobre pristupny zasobovaniu (pre zasobovanie hlavnej funkcie obchodu su vytvorene optimalne podmienky), ma dostatocne rozptylove plochy a plochy na rozsirenie aktivit do exterieru. V sirsich vztahoch je alternativna funkcia kultury podporena lokalizaciou mestskeho kulturneho strediska a Horehronskeho muzea v bezprostrednej blizkosti.
Vlastna obchodna funkcia navrhovanej mestskej trznice pozostava z dvoch zakladnych typov predaja - klasickych trhovych priestorov s trhovymi miestami, urcenych predovsetkym na predaj polnohospodarskych produktov a obchodnych jednotiek - samostatnych predajni pristupnych z exterieru v parteri, a z interierovej ochodze - galerie na poschodi. Ustredny halovy trhovy priestor cez dve podlazia (prizemie a poschodie) poskytuje moznost umiestnenia priblizne 54 trhovych miest pri navrhovanom type usporiadania. Prave tento priestor je mozne variabilne pouzit aj na uz spominane alternativne funkcie, predovsetkym kultury, pri ktorych publikum moze akcie sledovat nielen v prizemi, ale aj z urovne poschodia, z galerie. Samostatne obchodne prevadzky su celkom nezavisle, maju potrebne vybavenie, vratane vlastnych hygienickych zazemi. Blok na juznej fasade objektu poskytuje v parteri tri predajne s velkostou 34 m2 a jednu s velkostou 69 m2, pristupne z exterieru. Na poschodi je na juznej strane rovnake usporiadanie obchodnych jednotiek (3+1) s identickou velkostou, pristupnych z interierovej ochodze. Na poschodi je kapacita oproti prizemiu zvacsena o predajne na severnej strane objektu, pristupne tiez z ochodze. V tejto casti objektu su dve predajne velke 25 m2, jedna 35 m2 a jedna 17 m2. Poschodie je pristupne dvoma schodiskami - jednym interierovym v bloku obchodov na juznej strane (k schodisku je priclenena aj centralne riesena hygiena pre navstevnikov) a druhym krytym exterierovym schodiskom na severnej strane objektu pristupnym z parkoviska a integrovanym s vytahom. Takto je zabezpecena bezbarierova dostupnost objektu pre zakaznika a spolu s riesenim hygieny aj pre telesne postihnutych je objekt v plnom rozsahu bezbarierovy. V suterene objektu pod castou budovy (pri severnom schodisku) je situovane technicke zabezpecenie budovy.
Ustredny trhovy priestor mestskej trznice rieseny ako hala prekryta plytkou sedlovou strechou s priestorovou konstrukciou z ocele a s oplastenim zo skla. Nadmernej insolacii sa predchadza v navrhu viacerymi sposobmi. Najdolezitejsim je predlozenie bloku obchodov rieseneho z plneho materialu, dalsim je riesenie slnolamov v juznej a vychodnej casti skleneneho plasta a tiez vyraznej rimsy objektu tieniacej halovy priestor a ktora zaroven tvori aj prekrytie vstupov a exterieroveho schodiska na severnej strane. V lete, v obdobi hlavnej sezony polnohospodarskych produktov, kedy trznice vacsinou fungovali ako exterierove predajne stanky, je mozne zasklenie v casti hlavneho vstupu na juznej a vychodnej fasade objektu vysunut smerom nahor a vytvorit tak polootvoreny predajny priestor a rozsirit predaj aj smerom na namesticko pred trznicou. Spolu so sedenim v exterieri pred prevadzkami v parteri bloku obchodov tak vznikne v letnom obdobi neopakovatelna atmosfera pesieho rinku so sedenim a trhom. Pocas letnych vecerov pri moznej zmene funkcie haloveho priestoru trznice na konanie kulturneho podujatia spolu so sedenim v exterierovych priestoroch pesieho predpolia navrhovanej mestskej trznice moze vzniknut prijemna atmosfera pesej oddychovej kludovej zony centra mesta. V zime, kedy su funkcie trhu prirodzene umrtvene, v sucasnosti najma preto, lebo pre trznicu nie su vytvorene optimalne podmienky, je sanca vytvorenim optimalnych podmienok na predaj, fungovanie trhu ozivit, co bude mat vyznam zase najma pre bezneho cloveka, ktory takto bude mat trznicu a produkty, ktore prinasa, k dispozicii po cely rok.

Ing. arch. A. Schleicher