Historicky kalendar udalosti protifasistickeho odboja a SNP v okrese Brezno od marca do konca roka 1944

(Pokracovanie)

Z 25. na 26. septembra 1944 o 01.00 hodine v noci pristalo na Krticnej pri Brezne na budovanom nudzovom letisku lietadlo so stabom II. cs. paradesantnej brigady s velitelom plk. Vladimirom Prikrylom. Vdaka odvahe a sikovnosti sovietskeho pilota pristatie na nerovnej ploche sa uskutocnilo bez nehody.

26. septembra 1944: SNR vyhlasila druhu mobilizaciu zaloh do I. cs. armady na Slovensku. Pocet prislusnikov v povstaleckej armade dosiahol 60 000 osob. V druhej polovici septembra 1944 I. cs. armada disponovala 44 pesimi prapormi, siestimi delostreleckymi oddielmi a 32 delostreleckymi bateriami, vratane leteckej skupiny.

28. septembra 1944: Na letisko Tri duby priletela skupina politickych pracovnikov z Moskvy, Jan Sverma, Rudolf Slansky a Marek Culen. S nimi prisla aj skupina sovietskych dostojnikov na cele s plk. A. N. Asmolovom.

Od 1. do 16. oktobra 1944 v priestore budovaneho letiska Krticna bol padakmi zhadzovany vojensky material dopravovany zo Sovietskeho zvazu.

10. oktobra 1944: V Brezne sa konala okresna konferencia KSS, na ktorej sa delegati zjednotili so socialnou demokraciou. Na konferencii sa zucastnilo vyse sto osob, zastupcov miestnych organizacii, partizanskych skupin, armady a predstavitelov RNV.

13. oktobra 1944 v nocnych hodinach havarovalo pri Rohoznej ruske lietadlo, traja padli letci boli 15. oktobra pochovani na cintorine v Brezne. Na pohrebe sa zucastnil aj velitel I. cs. armady gen. Rudolf Viest.

15. oktobra 1944: V Podbrezovej sa uskutocnila jedna z najvyznamnejsich politickych udalosti SNP, konferencia zavodnych vyborov. Zucastnilo sa na nej vyse dvesto delegatov so 137 zavodov oslobodeneho i Nemcami okupovaneho uzemia. Na konferencii prehovoril aj Jan Sverma.

Bol ukonceny presun 2. cs. paradesantnej brigady na povstalecke uzemie. Jej jednotky boli ihned nasadzovane do povstaleckych obrannych usekov, spravidla najtazsich.

18. oktobra 1944: Fasisti zacali utok proti povstalcom na useku Hranovnica - Vernar - Puste Pole.

20. oktobra 1944: Nepriatelske jednotky zostrili utok v smere na Cervenu Skalu, cim sa povstalecke jednotky dostali do obklucenia, ustupovali cez Sumiac do priestoru Valkovna, kde boli prisunute na pomoc dva pancierove vlaky Stefanik a Masaryk.

22. oktobra 1944: Predsednictvo SNR za ucasti generalov Viesta a Goliana prerokovalo vojensku situaciu a schvalilo vojensky plan obrany centralnej oblasti povstania v trojuholniku Banska Bystrica - Brezno - Zvolen.

24. oktobra 1944: Povstalecke jednotky spolu s pancierovymi vlakmi usilovali sa znemoznot pristup nemeckych jednotiek a ubranit brezniansku kotlinu. Pod presilou ustupili na ciaru Hronec - Valaska - Bystra.

25. oktobra 1944: Nemecke okupacne jednotky obsadili mesto Brezno a vypocuvali 350 osob.

V noci z 27. na 28. oktobra 1944 velitel I. cs. armady na Slovensku gen. Rudolf Viest vydal zvlastny operacny rozkaz o prechode armady na partizansky sposob boja. V tom case, ked bol vydany rozkaz o prechode na partizansky sposob boja, velenie armady uz nemalo kontakt s jednotkami.

28. oktobra 1944: Do priestoru Kralovej hole premiestnil sa oddiel z brigady Kvitinskeho, ktory nadviazal spojenie s Bielikovou brigadou.

Na spolocnej porade politickych predstavitelov SNP a vojenskych cinitelov pod Prasivou vznikol hlavny stab partizanskeho hnutia ako jediny operativny a organizacny organ na celom ceskoslovenskom uzemi.

29. a 30. oktobra 1944: K priestoru Latiborska hola sa priblizovali fasisticke jednotky, ktore partizani zaltacili naspat. Jednotky II. cs. paradesantnej brigady sa premiestnili do priestoru Prasiva, kde sa spojili s oddielmi pod velenim plk. A. N. Asmolova.

Koncom oktobra 1944 partizanske jednotky z brigady Za slobodu Slovanov spolu s povstaleckymi vojakmi sa dostali do nepriatelskeho obklucenia v priestore Lomu a Sihly, z ktoreho sa im len po tazkom boji podarilo uniknut.

Pouzita literatura: M. Kropilak, J. Jablonicky: Maly slovnik SNP (1964), E. Bielik: Partizansky velitel spomina (1989), Z. Janotkova: Historiou slavy a utrpenia, Dejiny SNP 4. zvazok - Spomienky a kroniky, 5. zvazok - Encyklopedia odboja a SNP (1984), L. Takac: Nezabudnite na Telgart (1992).

(Pokracovanie)
Jan Zemko

Kratke stretnutie

"Trebars by som vam mohol pomoct," navrhol nesmelo. "Viete, pani Galtugerova..."
"Simona," prerusila ho razne.
"Dobre, ja som Bohus, ale volaju ma Bobo."
Simona vyprskla smiechom. "Prepacte, je to take detske."
"Viem," usmial sa. "Zvykol som si. Ak ma niekto oslovi Bohus, nereagujem. Chcel som povedat, Simona, ze ak by ste suhlasili..."
Zarazil sa. Rozhodol sa ponuknut jej svoje sluzby, no na vlastne oci videl, ze je sebestacna zena.
"Pocuvam," povzbudzovala ho.
"No... ja... prenahlil som sa."
"Hm," zvaznela. Na par sekund ostalo ticho. "Podte so mnou."
Zaviedla ho do kuchyne. Naliala do poharov chladenu vodku, svoj pohar doplnila pomarancovym dzusom a strngala si s bradacom. Podoprela si hlavu rukou.
"Zijem tu vyse mesiaca sama," hovorila ticho. "Vobec nikto ma nepride navstivit. Sama som navstivila par znamych, ale vsetci sa odo mna odvracaju akoby som bola malomocna. Kazdy sa ohana listom, o ktorom ja nic neviem. Vraj chcem zit utiahnuto, vsetci maju zabudnut na moju malickost a podobne dristy. Ale ja existujem. Bobo! Chcem zit! Normalne zit, vydat sa, mat deti a tak... Stary Galtuger sa paradne postaral o moju buducnost. Nikto mi neveri. Som pre nich klamarka, vypocitava, sebecka potvora."

Simona zmlkla. Po licach sa jej kotulali slzy a Bobo nevedel co povedat.
"Som rada," usmiala sa cez slzy. "Tesim sa, ze aspon vy ste nasli cestu do tohto prekliateho domu. Keby som vedela, ze zijete sam, nikto na vas necaka, namojdusu vas poprosim, aby ste tu zostali so mnou.
"Pozrite, Simona, mam patdesiatpat rokov, dceru vo vasom veku, ktora si zije svojim zivotom a pretlkam sa ako viem. Myslim, ze neobanujete, ak tu zostanem."
Zvysok dna pracovali spolu v zahrade a veru dali do poriadku poriadny kus zeme.
Na druhy den Simona vstala ako dolamana, cim si vysluzila od Boba priatelsky buchnat.
"No tak, panicka," smial sa a do kuchyne ju vlastne doniesol na rukach. "Treba to rozhybat."
"Pustite ma, Bobo," smiala sa s nim.
"Dnes robim ranajky ja," oznamil nekompromisne. Ked zacitila vonu prazenej slaninky, sliny sa jej zbiehali v ustach. O chvilu sa uz poctivo napchavala, nedbajuc, ze jej mast tecie po brade."Pomaly, panicka," upozornoval ju. "Bude vam zle."
"Mhm," preglgla. "Pane, neprajem si, aby ste mi hovorili panicka."
Simona sa nepamatala, kedy bola naposledy takto vesela. Zartovali, podpichovali jeden druheho, dokonca si obcas dovolili spomenut predosle mesiace. Simonu uz spomienky neboleli. Vymazat z pamati sa nedaju a zialit - to nema vyznam. Je mlada - treba zit! Pre koho? Moze aj pre toho neznameho desatrocneho chlapca na invalidnom voziku.

(Pokracovanie)
Jarka Nuterova z Jasenia

Pred osemdesiatimi rokmi v Lome nad Rimavicou zomrel remeselnik a medovnikar

Juraj Velic

Rodak z Banskej Belej, kde svetlo sveta uzrel 28. aprila 1847. Gymnazium navstevoval v Banskej Stiavnici, studia vsak prerusil a vyucil sa za medovnikara a voskara. Na vandrovke bol v Rakusku a v Nemecku a po navrate si v Banskej Stiavnici zariadil dielnu. Po roku 1878 si tu kupil dom na Hlavnej ulici. V roku 1913 vsak predal dom i dielnu a s rodinou sa prestahoval do Lomu, kde sa venoval gazdovstvu a ovocinarstvu a svojim siestim synom. Juraj Velic bol vyrobcom medovnikov, cukrarskych zakuskov a kolacov, dekorativnych predmetov z vosku, votivnych plastik, sviecok a fakli. Obchodoval aj s medom a makom, svieckami a voskarskymi vyrobkami zasoboval farske urady, med a vosk dodaval aj do Budapesti. Medovnikove formy si vyrabal sam, tak isto si sam podla starych vzorov zhotovoval aj sadrove voskarske formy. V case prosperity zamestnaval dvoch ucnov, dvoch tovarisov a povoznika, s ktorym chodil na jarmoky po strednom Slovensku, ale aj do Debrecina. Vychoval dvadsiatich az dvadsiach piatich majstrov.

Lit.: SBS, VI., zv. T - Z, Martin, MS 1991, s. 255
A. Prepletana

Osemdesiatich piatich rokov sa doziva protifasisticky bojovnik a verejny cinitel Ludovit Bortel

Narodil sa 24. augusta 1914 v Hnusti. Po skonceni studii bol evanjelickym knazom. V rokoch 1940-49 bol evanjelickym fararom v Hornej Lehote. Pocas slovenskeho statu sa zapojil do ilegalneho protifasistickeho hnutia v okrese Brezno. Pocas povstania v hodnosti nadporucika pracoval na velitelstve 1. cs. armady na Slovensku v Banskej Bystrici. Po zatlaceni povstania do hor bol prislusnikom partizanskej brigady Janosik a 2. cs. paradesantnej brigady.