Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 9

CISLO

03

16. JANUAR  2001 4,50-Sk

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Jozef Migas v Banskobystrickom kraji

Dubova (r) - Predseda NR SR Jozef Migas sa v utorok 9. januara na pode krajskeho uradu zucastnil na novorocnom stretnuti s predstavitelmi statnej spravy, samospravy, podnikov a vyznamnych financnych a hospodarskych institucii. Podvecer ho cakali v Breznianskom okrese, konkretne v Petrocheme Dubova, a. s.

Prednosta a zastupcovia prednostu krajskeho uradu, prednosta okresneho uradu, primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, starosta Polomky, riaditel Petrochemy Dubova so svojimi spolupracovnikmi, technicky riaditel Zeleziarni Podbrezova, predstavitelia polnohospodarstva, podnikatelskej sfery, podnikov z Pohorelskej Mase, Zavadky a dalsi Jozefa Migasa v diskusii oboznamili so svojimi problemami. A tych je veru na Horehroni nemalo:

Siocialno-ekonomicku situaciu okresu priblizil prednosta okresneho uradu. Predseda regionalneho zdruzenia niektorymi faktami objasnil problemy, s ktorymi sa samosprava pasuje. Za jeden z prvych krokov posobenia na znizenie nezamestnanosti oznacil pilotny projekt rozvoja cestovneho ruchu na Horehroni, ktory z iniciativy Zeleziarni Podbrezova a mesta Brezna vypracoval Ing. arch. Peter Rusnak.. Tento projekt poslali niekolkym ministrom, zial, stretol sa s velmi malym zaujmom. Pripomenul aj rokovanie mikroregionu Chopok - Juh s majitelom zariadeni na juznej strane Chopka, podla ktoreho rozhodujuci akcionar Slovenska poistovna vyberie noveho majitela zo zahranicnych zaujemcov do konca marca. V tejto suvislosti predsedu parlamentu poziadali, aby pomohol pri zmene vlastnika a oziveni tejto turistickej oblasti. Hovorili aj o priemyselnych parkoch, zakon o nich je v sucasnosti v druhom citani v Narodnej rade SR. Predstavitelia samospravy bojuju o to, aby sa inzinierske siete nerobili len na zelenej luke, ale aby sa vyuzili existujuce chatrajuce haly s hotovymi inzinierskymi sietami. Diskutujuci sa zaoberali aj cestnou infrastrukturou, dostupnostou do regionu. Samosprava ziada dotiahnutie rychlokomunikacie do Brezna s pokracovanim na Horehronie a tunelom popod Certovicu prepojenie stredu a severu alebo prepojenie na juznu vetvu dialnice. Sucastou cestnej infrastruktury je aj obchvat historickej casti mesta Brezna., kde by sa riesilo zahustenie rychlostnej komunikacie do siete statnych ciest. Samospravy v roku 2000 vytvorilili 50 000 - 60 000 verejnoprospesnych miest, kde minuli nielen peniaze na mzdy, ktore dostali od statu, ale predovsetkym zo svojho rozpoctu cerpali v zmysle zakonnika prace na vsetky povinnosti, ktore zamestnavatel ma, pritom este museli nakupovat material. Za toto dostali "prilepsenie" na podielovych daniach pre rok 2001 len 0,5 miliardy, hoci povodne mali dostat podla inflacneho koeficientu 2,8 milardy. Diskutujuci spomenuli aj to, ze jednou z foriem znizenia nezamestnanosti na Horehroni je vybudovanie dvoch inkubatorov v Brezne a na Horehroni, ktore by pomohli podnikatelom pri rozvijani novych aktivit a obcanom pri hladani zamestnania. Otazka druzstevneho hospodarenia je samostatna kapitola a zasluzila by si osobitne rokovanie vzhladom na neprerozdelene dotacie za vlanajsie sucho.

Predseda parlamentu si toto vsetko vypocul a konstatoval, ze predstavitelia vlady a rezortov malo navstevuju obce a mesta, inak by mali o zivote na Slovensku presnejsi obraz. Prislubil, ze tento poznatok bude tlmocit predsedovi vlady. Na pripomienky k dopravnej infrastrukture povedal, ze dopravne cesty su ako jedno vyrobne odvetvie a viacej by sa nim mali zaoberat nielen v regionoch, ale priamo vo vlade. Na zaver zdoraznil potrebu novelizacie ustavy a reformy verejnej spravy.

Tragedia na trati

Pat minut pred pol jedenastou vecer 11. januara rusnovodic osobneho vlaku c. 7430 z Brezna do Banskej Bystrice spozoroval na useku medzi Breznom a Valaskou 25 metrov pred vlakom leziacu osobu. Pouzil rychlostnu brzdu, ale pre kratku vzdialost nedokazal zabranit tragedii - amputacii hlavy od tela. Zavinenie smrti zeny zatial neznamej totoznosti vo veku asi 30 - 35 rokov nebolo zistene. Ako nas informoval operacny dostojnik Oblastneho riaditelstva Zeleznicnej policie vo Zvolene ppor. Pavel Murin, viacej ukaze pitva 15. januara.

V H. Lehote horelo

Sest deti a dvaja dospeli bez zraneni vyviazli "z pazurov cerveneho kohuta", ktory vycinal o stvrt na dve v noci 13. januara v rekreacnom dome v Hornej Lehote. Na likvidacii poziaru, pri ktorom zhorelo cele podkrovie a ktoreho skodu vycislili na 1 200 000 korun, sa podielali dobrovolni poziarnici z Hornej Lehoty, Valaskej a breznianski poziarnici. Poziarny technik okresneho uradu vylucil umyselne zavinenie inou osobou.

Maticny den v Helpe

V sobotu 13. januara sa Helpa prebudila do krasneho slnecneho dna. Modra obloha po predchadzajucich sychravych dnoch vylievala belasy pokoj a jas na uzimenych, ale stastnych maticiarov ponahlajucich sa do chramu, aby dostojne oslavili svoj sviatok - osmy rocnik maticnych dni. Pri tejto prilezitosti v Helpe privitali vzacnych hosti, poslanca NR SR Ing. Petra Muranskeho, prveho podpredsedu Matice slovenskej Igora Kovacovica, predsednicku okresnej rady Matice slovenskej Mariu Maculovu, starostu obce Jozefa Fillu a dalsich. Dusou celeho podujatia je kazdorocne predsednicka miestneho odoru Matice slovenskej Maria Mestanova, ktora nam o nom povedala:

h0103a.jpg (26651 bytes)- Maticny den sa zacal o desiatej slavnostnou svatou omsou, ktoru celebroval vdp. prodekan Jan Gnip. Svojim slovom v kazni tlmocil to, co k zivotu Slovakov oddavna patrilo ako sol k dobremu chlebu - byt verny viere, Bohu a narodu. Prekrasnu atmosferu umocnil obraz generacii nesucich obetne dary. Najmilsi boli mali skolkari zvierajuci vo svojich drobnych ruckach kvietok ako symbol podakovania za uplynule rocniky, co svojim repertoarom umocnil miesany spevacky zbor Helpan.
Kedze snehu bolo poskromne, po skonceni omse voz s konmi odviezol z namestia maticiarov, hosti a obecneho bubenika, ktoryh0103e.jpg (19471 bytes) na znamost daval, ze "Matica slovenska svojich priaznivcov zvolava, aby sa racili do hostinca k panu Michalovi Durocovi dostavit ..." O 15. hodine v prekrasnych priestoroch restauracneho zariadenia uviedli program venovany 75. vyrociu vzniku folklorneho suboru a 65. vyrociu zalozenia miesaneho spevackeho zboru Helpan, kde zavitala aj clenka krajskej rady Matice MUDr. Emilia Buckova. Program skolkarov, skolakov a folkloristov bol popretkavany poeziou s viancnym zvykoslovim a temperamentnym folklorom.
Neda mi, aby som na zaver nepodakovala vdp. Janovi Gnipovi za prekrasnu svatu omsu, za moralnu podporu a pochopenie, ucitelkam a hlavne riaditelke materskej skoly Alzbete Bartosikovej, zakladnej skole a clenom Helpanu. Moje podakovanie patri aj nadacii Matice slovenskej a nasim stedrym sponzorom, bez ktorych by bolo toto podujatie chudobnejsie. Nech vam tuto pomoc Matici Pan Boh stonasobne vynahradi.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT