Superrychla a perfektne
upravena trat prveho rocnika krnohovych pretekov v Brezne
Za superrychlu a
perfektne upravenu trat pochvalili ucastnici organizatorov prveho rocnika krnohovych
pretekov v Brezne. |
V
sobotu 19. januara obcianske zdruzenie Jasienok v spolupraci s Lesmi mesta Brezno, s. r.
o. privitalo na Velkej cene Jasienka Zadne Halny - Vagnar bezmala patdesiat vyznavacov
tohto adrenalinoveho sportu nielen z okolia. Dobre pripravena trat priniesla nevidane
vysledky (cas prvej posadky v cieli 1.09,38), ale aj neprijemne vyzerajuce pady, ktore
nastastie dobre skoncili.
Medzi divakmi tejto razovitej atrakcie "Na Pohansku" bol aj primator
Brezna Ing. Vladimir Fasko, ktory nesetril slovami chvaly: "Milo ma prekvapila ucast
divakov, ktori prisli aj zo sirsieho okolia, ale najma pocet priamych ucastnikov. Ako
jeden z organizatorov europskych a svetovych sportovych podujati v nasom okrese viem
ocenit pracu a najma namahu usporiadatelov tohto, na prvy rocnik, velmi uspesneho
podujatia. Mysleli na vsetko, stalo to vela hodin osobneho volna, zapojenie celych rodin.
Co ma najviac zaujalo? Ze sa zisla partia ludi, ktori chcu nieco pre seba a nama pre
region urobit. Myslienka zalozit obcianske zdruzenie na organizovanie
kulturno-spolocenskych a sportovych akcii je chvalyhodna, cize nespoliehat sa na inych,
ale sami nieco urobit. A este jeden postreh: v organizacnom vybore, medzi usporiadatelmi
bolo vidiet okrem novych tvari aj mnohych, bez ktorych sa ziadne podujatie v Brezne a
sirsom okoli nezaobide. Teda, vdaka vam, zasluzite si obdiv a uznanie. len tak
dalej!"
Na najvyssi stupen vitazov sa postavila dvojica V. Dekret, P. Kucerak (Z. Halny),
druha priecka patri S. Martinovi a L. Pohankovi (Zvolen) a tretia E. Duhanovi a P.
Bartosovi (Z. Halny). Reprezentanti Breznianskeho okresu skoncili v poradi: 4. J. Gonda,
J. Gonda ml., 7. J. Svantner, J. Caban 12. I. Brzko, J. Turna, 13. I. Halka, D. Halka
(vsetci z Brezna), 14. J. Luptak, J. Divok (Bravacovo), 15. J. Caban, M. Baliak (Benus),
17. T. Vrbovsky, Bacusan, 19. P. Onderuf, J. Surina (vsetci z Brezna), 20. J. Babela, M.
Sajgalik (Benus), 25. P. Bercik, P. Bercik st. (Brezno), 26. M. Sperka, R. Fasko (Benus),
28. B. Janecka, K. Jasensky (Brezno), 32. P. Skosepa, R. Skorsepa (Benus), 33. P. Baliak,
J. Medved (Brezno), 35. P. Kovacik, J. Vlcko (C. Balog), 36. M. Bercik, P. Bercik
(Brezno), 38. J. Giertl, M. Giertl (C. Balog), 40. N. Gubza, Botos (Brezno), 41. J.
Kupcok, M. Sperka (Benus), 44. P. Saling, M. Chovanec (Podbrezova - Stiavnicka), 46. L.
Rosik, M. Sitarcik (Brezno).
Najblizsie v nasom okoli sa "krnackari" stretnu v Benusi, coskoro v Helpe
a na Chopku, pricom sa uvazuje spojit tieto styri preteky do Velkej ceny Horehronia.
Kde budu spolocne uradovne?
Brezno (r) -V utorok 15. januara sa na mimoriadnom
sneme stretli primator a starostovia z Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a
Stredneho rudohoria. Nosnou nitou tohto zasadnutia bolo opatovne riesenie navrhov na
spolocne uradovne, ale aj inych zalezitosti.
Najskor hovorili o separovanom zbere a moznosti napojenia sa vsetkych obci na
technicke sluzby, alebo zorganizovania separovaneho zberu prostrednictvom tretej
organizacie. Obchodny riaditel banskobystrickej spol. s r. o. Spila Ing. Lubomir Sestak
priniesol ponuku na vypracovanie projektov s vyuzitim europskych fondov.
Region Horehronia je uz tradicnym ucastnikom medzinarodneho veltrhu cestovneho
ruchu Slovakiatour v Bratislave. Tesne pred jeho zaciatkom spomenuli vyznam vlastnej
expozicie vo vlastnom stanku, ktory dobrovolne zabezpecili niektori starostovia:
"Konkretne treba podakovat starostovi Michalovej Jaroslavovi Bercikovi. Je mi luto,
ze hoci sme oblastou, ktora posobi a ma sa rozvijat v oblasti cestovneho ruchu,
podnikatelia v nej nevyuzivaju tuto prilezitost napriek tomu, ze starostovia v snahe
priblizit nas region svetu sa na nich obracaju, aby prispeli na propagacny material a
niekolko malo korunami na reziu prezentacie regionu", - zdoraznil predseda zdruzenia
a primator Brezna Ing. Vladimir Fasko. Personalne obsadenie v stanku zabezpecili
pracovnicky breznianskeho, polomskeho TIK-u a mimovladnej organizacie Vydra z Cierneho
Balogu
Rozporna situacia nastala pri navrhoch na spolocne uradovne zo strany obci i
ministerstva vnutra. Ako vyzdvihol Ing. V. Fasko, regionalne zdruzenie uz v roku 2000
navrhlo uradovne v Polomke, v Brezne, v Podbrezovej, resp. v Ciernom Balogu. Niektori
starostovia presadzuju Helpu, Pohorelsku Masu a vysledok? V najblizsich dnoch sa este
stretnu predsedovia mikroregionov s predsedom regionalneho zdruzenia a po dalsich
konzultaciach so starostami, pripadne obecnymi zastupitelstvami by sa mali dohodnut na
rozmiestneni spolocnych uradovni pre vykon samospravnych funkcii, vratane prenesenych
kompetencii.
Vela pripomienok zaznelo na nepripravenost prechodu kompetencii, nie zo strany
samospravy, ale krytia vsetkych nakladov. "Aj na stretnuti predstavitelov ZMOSu s
prezidentom republiky sme poukazali na problemy s prefinancovanim prechodu vykonavania
matricnych cinnosti, co je pomerne "jednoducha" kompetencia. Od 1. januara 2002
mozu obcania svoje dokumenty a podpisy overovat v obecnych uradoch, ktore za tento ukon v
zmysle zakona 145/1995 o spravnych poplatkoch vyberaju uhradu v hotovosti, formou postovej
poukazky alebo prevodom z uctu. Ocakavame prechod kompetencii v socialnej oblasti, v
skolstve, v zdravotnictve a v ostatnych, kde zo strany statu nie je pripraveny sposob
financovania", - povedal Ing. V. Fasko.
V dnoch
17. 20. januara sa nas region prezentoval na 8. medzinarodnom veltrhu cestovneho
ruchu Slovakiatour 2002 v Bratislave. Hlavnym organizatorom podujatia bolo Regionalne
zdruzenie miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, ktore zdruzilo na tento ucel
financne prostriedky. Organizaciou ucasti a pripravou expozicie bol povereny Mestsky urad
a Turisticka informacna kancelaria v Brezne. Velku ulohu pripravu vlastneho
stanku podla navrhu architektov Mestskeho uradu v Brezne vzal na seba Obecny urad
v Michalovej pod osobnym dohladom starostu Jaroslava Bercika.
Expozicia Brezna a Horehronia bola organizovana na ploche dvadsatjeden metrov
stvorcovych formou samostatneho stanku dreveneho zahradneho domceka, zacleneneho do
spolocneho architektonickeho riesenia susediacich okresov (na snimke Ing. Petra Knoska).
V expozicii bola pouzita cast vystavy, s ktorou sa Brezno prezentovalo
v partnerskom francuzskom meste Meudon pri prilezitosti odhalenia sochy gen. M. R.
Stefanika kopie breznianskeho pomnika za ucasti predsedu a clenov vlady
Slovenskej republiky a clenov francuzskej vlady. Organizatori vyuzili rozne formy
propagacie prirodnych a kulturnych hodnot tohto regionu a poskytovania informacii o
sluzbach cestovneho ruchu. Do siete propagacnych materialov boli zaradene prospekty
okolitych obci, jednotlivych hotelov, penzionov a inych subjektov. Tuto formu propagacie
urcite najlepsie vyuzili v horehronskej expozicii zariadenia cestovneho ruchu
z mikroregionu Chopok juh, dostatok propagacnych materialov poskytla aj
Ciernohronska zeleznicka. Najkomplexnejsie informacie o Brezne a okoli umoznilo zaradenie
noveho sprievodcu po regione (mesto ho vydalo koncom minuleho roku s financnym
prispenim ministerstva hospodarstva z prostredkov PHARE) do propagacnej siete
expozicie. O podujatiach pre turistov v Brezne informoval kalendar kulturnych a
sportovych podujati na rok 2002. Skoda, ze ziadny propagacny material na tento ucel
neposkytol brezniansky hotel Dumbier. Samostatnu expoziciu na vystave mala a. s. Tale.
Informacie odbornej verejnosti poskytovali pocas styroch dni podujatia pracovnicky
informacnych kancelarii z Brezna, Polomky a Cierneho Balogu. Mestsky urad
v Brezne zorganizoval na veltrh aj spolocny zajazd, takze na slavnostnom otvoreni a
prehliadke jednotlivych expozicii sa okrem mnohych starostov regionu zucastnili aj
pracovnici mestskeho uradu.
Nie kazdy region vyuzil tuto moznost prezentacie na medzinarodnom podujati. Verime,
ze nas region prostrednictvom svojej ucasti presvedcil ucastnikov veltrhu, ze ma dostatok
prirodnych a kulturnych hodnot i zaujimvych podujati a atrakcii, pre ktore sa oplati sem
prist. Tato aktivita regionu neprinesie vysledok ihned. Ak sa vsak k nej pridaju
kvalitou poskytovanych sluzieb i ostatne subjekty, urcite sa tato snaha v buducnosti
vrati. |