Ziju medzi nami

Stretavame ich v meste. Cierne reholne rucho vytvara nadych tajuplnosti. Tym skor, ze v Brezne sme im podobne videli len vtedy, ked cez nase mesto cestovali. Kto su a co robia?
Od augusta 1995 do Brezna prisli na pozvanie pana dekana Roberta Krajcika z Polska prve tri sestry rehole Albertinok. V ramci restitucie rimskokatolickej cirkvi navrateny Katolicky dom sa stal domom reholnym. Sestry Beata, Barbara a Lucia sa rychlo ucili slovensky. "Aj ked sme sa zo zaciatku" - hovori sestra predstavena Beata - "nevyhli roznym humornym situaciam. Prideme do masiarstva a pytame si kilo voloviny (po polsky hovadziny). A pan masiar sa ide rozpucit od smiechu. Nasim hlavnym poslanim je sluzit biednym a chudobnym, bez rozdielu rasy, nabozenstva... Preto sa venujeme starym ludom, mentalne a telesne postihnutym, bezdomovcom. Nasim vzorom je polsky frantiskan, brat Albert, vlastnym menom Adam Chmielowski, ktoreho v roku 1989 prehlasili za svateho. Cely svoj zivot venoval tejto sluzbe. A po svojom zakladatelovi ma nasa rehola aj meno."
Vdaka podpore zo zahranicia sa sestram Albertinkam podarilo zriadit dom socialnej starostlivosti. V nom sa momentalne staraju o osem klientiek, ktore vyzaduju celodennu starostlivost a o ktore sa nema kto postarat. V Dome sv. brata Alberta vladne cistota a poriadok, ale predovsetkym rodinna atmosfera a ovzdusie laskavosti.A na pocudovanie smiech a radostna nalada. Ide smiech a radost do kopy s reholnym ruchom?
"Preco nie" - odpoveda sestra Beata - "snazime sa zit s Kristom, sluzba chorym je sluzba Kristovi. Ked zijete s Kristom, moze byt zivot smutny? Radost je korenim zivota a dnesny svet potrebuje vela tohto korenia. Nasou "korenickou" je sestra Gabriela. Kazdu chvilu vymysli nejaky zartik."
Okrem starostlivosti o postihnute obyvatelky Domu, zo svojich skromnych platov kazdy den varia sestry Albertinky teplu vydatnu polievku pre bezdomovcov. Preco? Brat Albert hovorieval: "Mame byt dobri ako chlieb, ktory je na stole pre vsetkych a z ktoreho si kazdy moze odkrojit kus pre seba a nasytit sa, ak je hladny."
A co v buducnosti? "Radi by sme rozsirili kapacitu Domu. Mame devat ziadosti o prijatie a velmi nas mrzi, ze zaujemkyne nemozeme prijat. Tak isto vytah by bol potrebny, aby sa obyvatelky castejsie dostali von, medzi ludi. Boh sa vzdy o nas postara. Verim, ze aj rozsirenia Domu sa s Bozou pomocou dockame", dodava sestra Beata.

Rafael Ambros 

V nacatej teme z minuleho cisla, kde starostovia niektorych horehronskych obci zhodnotili uplynuly rok a zhrnuli ocakavania od roka 2002, pokracujeme:

Stefan Bella, starosta Dolnej Lehoty:
- Bojovali sme s dlzobami, ako sme vladali. Aj napriek tomu sa obec dalej zadlzuje a nikoho to nezaujima. Samozrejme, okrem obyvatelov Dolnej Lehoty. V sucasnosti pocuvame, ze sa hladaju moznosti, ako riesit zadlzenost Kosic. Na rozkradnutie byvaleho statneho majetku poslanci mysleli zakonom o konkurze a vyrovnani, ale situacia a osud drobnych obci, ako je Dolna Lehota, ktora robila len to, co jej prikazuje zakon, a teda chranila zivotne prostredie tym, ze vybudovala cistiaren odpadovych vod a kanalizaciu, nikoho nezaujima. Cize tento rok sa bude podobat poslednym rokom. Mozeme ocakavat len exekuciu dalsieho majetku, jednu z nich uz vo stvrtom tyzdni.
Ing. Maria Betakova, starostka Sumiaca:
- Minuly rok nam priniesol trosku pokrocenie v stavbe kanalizacie a cisticky, ziskali sme dotaciu zo Statneho fondu zivotneho prostredia vo vyske 2 miliony korun. Zial, neboli sme uspesni v dotacii na sanaciu stavby skladky v lokalite Stolicno. Velmi nas zarmutilo odsunutie planovanej plynofikacie v Sumiaci a v Telgarte, ktora mala byt zacata v roku 2001 a v tomto roku ukoncena. Potesila nas praca sportovcov, poziarnikov, ludovych suborov Sumiacanik, Sumiacan. V spolupraci s Katedrou folkloristiky Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre sme zacali pracovat na vyskume historie obce, tradicii, zvyklosti, ktory by mal v roku 2002 vyustit vydanim monografie obce Sumiac. S verejnoprospesnymi pracami sme vycistili potoky, verejne priestranstva, divoke skladky. Novela zakona o odpadoch, ktora plati od januara tohto roka snad konecne zamedzi vytvaraniu takychto skladok, pretoze kazdy obcan bude musiet platit poplatky za odvoz smeti. V spolupraci so Stredoslovenskymi vodarnami a kanalizaciami, s. p., OZ 01 Banska Bystrica sa nam podarilo takmer ukoncit rekonstrukciu vodovodu na Ulici Bucinka (nepripojene zostali niektore domy kvoli nevybudovaniu vodomernych sachiet). Tato oprava vodovodu pomohla zlepsit podmienky, zamedzila stratam a Vianoce 2001 sa neprejavili nedostatkom vody ako v minulych rokoch. Co nas trapi, a s tym prechadzame do roku 2002, je vysoka nezamestnanost v obci, ktora zatial pretrvava a okolite podniky sa nerozvijaju natolko, aby prijimali novych pracovnikov. Zaciatok roka 2002 nas privital snehovou kalamitou a museli sme vyhlasit mimoriadnu situaciu, ktora trvala od 2. do 4. januara. Sposobila nam neprejazdnost viacerych ulic. Dufam, ze v buducnosti to budu obcania lepsie chapat, lebo v nadmorskej vyske 880 - 950 m n. m. je sneh pravidelnou nadielkou, preto sa musime vsetci, aj z radov obcanov, vyzbrojit vacsou trpezlivostou a ochotou. V tomto roku sa budeme snazit o plynofikaciu a ziskanie dotacie na ukoncenie vystavby cistiarne odpadovych vod. Obcanom Sumiaca i okresu Brezno v novom roku 2002 prajem vela zdravia a viacej pracovnych prilezitosti.
PaedDr. Dusan Sliacan, starosta Valaskej:
- Valaska prezila rok 2001 so svojimi beznymi radostami a starostami bez vyraznejsich mimoriadnych udalosti. Poslanecky aktiv a pracovnici obecneho uradu zabezpecovali ulohy stanovene vo volebnom programe, aj tie, ktore chapeme ako ulohy dna tak, ako ich prinasa kazdodenny zivot. V investicnej casti sa nam podarilo zrealizovat dolezitu ulohu - rekonstrukciu strechy kinodivadelnej casti spolocenskeho domu v celkovom naklade viac ako 1,5 miliona korun z vlastneho rozpoctu. Z mimorozpoctovych zdrojov vdaka pochopeniu a zabezpeceniu financii prednostami krajskeho a okresneho uradu sme dokoncili prestavbu striech zakladnej skoly vo vyske 1,2 miliona korun. Vykonane boli opravy a vyspravky miestnych komunikacii, opravili a vybudovali sme nove rigoly popri komunikaciach. Tieto prace a mnohe dalsie mohli byt urobene vdaka zaradeniu nezamestnanych na verejnoprospesne prace, v ramci ktorych sa v priebehu roka vystriedalo 74 obcanov. Aktivni boli aj clenovia miestneho urbarskeho spolocenstva, s pomocou ktorych bolo vyrobene a osadene nove zabradlie popri pristupovom chodniku ku kostolu, domu smutku a do cintorina. Zimnu udrzbu miestnych komunikacii sme zabezpecili v spolupraci s miestnou polnohospodarskou farmou. Valaska je znama aj svojimi kulturnymi aktvitami, ci uz fasiangovou bursou, alebo vystupeniami dychovej hudby, ktora si vlani pripomenula 45. vyrocie svojho vzniku. Zname su stretnutia dychovych hudieb z blizkeho ci vzdialenejsieho okolia, ked v minulom roku bol uz 30. rocnik Aktivi su aj ziaci zakladnej umeleckej skoly a tradiciu si uz vytvara Domovacky festival. V snahe spristupnit co najviac informacii o diani doma i vo svete, ci sprijemnit chvile oddychu nasim obcanom, do prebudovania hlavnej stanice televizneho kabloveho rozvodu sme investovali viac ako 300 tisic korun. V ponuke je 14 televiznych stanic, z toho 10 v slovencine alebo v cestine. Trvalym problemom nasej obce je bytova otazka. Valaska je specificka tym, ze vlastnila 920 komunalnych bytov, ktore sa v ramci platnej legislativy odpredavaju do sukromneho vlastnictva. Predali sme uz viac ako 75 percent bytov, cim sa znizila moznost pridelovania obecnych najomnych bytov potencialnym ziadatelom na minimum, hoci v zozname uchadzacov su aj viac rokov. Stretavame sa tu s nepochopenim najma romskej komunity, ktora tvori okolo 10 percent obyvatelov obce. Denne su navstevnikmi obecneho uradu a najma starostu so ziadostou o pridelenie bytu, co sa zial vzhladom na situaciu neda. Samozrejme, ze sa toho vo Valaskej udialo ovela viac. Ved rok, podla toho, ako ho posudzujeme, je casove obdobie relativne. A co v tomto, v terajsom volebnom obdobi, poslednom roku? Planujeme opravu a prestavbu vnutornych priestorov kinosaly spolocenskeho domu, opravu oporneho mura v cintorine, polozenie noveho asfaltoveho koberca na urcenych komunikaciach a v neposlednom rade zabezpecit vsetko pre doplynofikovanie materskej casti obce a miestnej casti Piesok. Na zaver vam, citatelom nasho tyzdennika, chcem popriat, aby sa vam ulohy, ktore ste si stanovili na tento rok, podarilo splnit.

Uspesne koledovanie v Polsku Z polskeho mesta Krosno sa v nedelu 13. januara vratil Spevacky zbor mesta Brezna, ktory sa tam zucastnil na  II. Euroregionalnom koncerte kolied pod patronatom primatora mesta Krosno. Zbor pod dirigentskou taktovkou doc. Dr. Milana Pazurika, CSc., a v organovom sprievode Dr. Gabriely Pravotiakovej mal mimoriadny posluchacsky ohlas najma pri interpretacii polskej koledy Gore gwiazda, slovenskej ludovej koledy Daj Boh stastia tejto zemi (arr. Z. Mikula) a casti Egryho Vianocnej omse F dur. Organizatori podujatia Breznanov ocenili diplomom a vecnou cenou. Tento koncert z kostola Frantiskanov vysielal priamym prenosom aj tamojsi regionalny rozhlas, takze si ho mohli vypocut i posluchaci vo svojich domovoch v sirokom okoli. Pochvalne sa o ucinkovani nasho kolektivu v ramci bohosluzieb v novom rimskokatolickom kostole miestnej casti Krosna v Turazowke vyjadril aj spravca farnosti, ktory pozval zbor na dalsiu navstevu do tejto oblasti. Brezniansky mestsky spevokol v ramci reciprocity pozval na navstevu druzobny miesany spevacky zbor Echo, ktoreho zriadovatelom je Zvaz ucitelov Polska v Krosne. Text a snimka: Daniel Rakyta