Viola Elekova, robotnicka, Podbrezova:

- Viem, ze termin podania majetkoveho priznania je do konca januara. Este som tak zatial neurobila, pretoze nam tlaciva davaju v praci. Myslim si, ze je dobre, ked sa majetky zaregistruju. Nas obycajnych ludi sa to netyka, my podavame len vyhlasenie o tom, ze nemame majetok.

Anna Lackova, chemicka laborantka, Nemecka:

- Tlacivo vyhlasenia sme si stiahli z internetu, vcera som ho vyplnila a dnes som ho dorucila. Nie som taky typ, co ma neviem aky majetok, a tak sa zneuzitia udajov nemusim obavat. Povinnost, ktoru odo mna ziadaju, som splnila, ale myslim si, ze je to byrokracia.

Milan Profant, ekonomicky pracovnik, Revuca:

- Zatial som v danovom urade nebol, ale som informovany, tyka sa to majetku nadobudnuteho po roku 1999 nad 1,5 miliona korun. Malo by to prebehnut do konca januara, v kratkej buducnosti planujem ist pre tlaciva. Neviem, ci to nie je zbytocna vec, ved danove priznania podavame kazdy rok.

Zuzana Kupcova, nezamestnana, Polomka:

- Zhruba mam o tom prehlad, lenze este som sa tym nezaoberala. Termin je do konca januara, takze este mam cas.

J. K., Valaska:

- Termin podania majetkoveho priznania je do 31. januara, tyka sa to najma tych, ktori nadobudli majetok po roku 1999 a 2000, ostatni podaju vyhlasenie, ze majetok nemaju. Tlaciva uz mam a coskoro ich zanesiem. Myslim si, ze je v tom asi chaos, stale treba vyplnovat tie iste tlaciva, je dan z nehnutelnosti, ked sa dedi, ked nedabudne majetok, zase je dan ...

Jozef Martinik, nezamestnany, Brezno:

- Majetkove priznania? Zda sa mi, ze do konca januara, akurat zajtra s tym idem, tlaciva mam vypisane, pripravene. Neviem, na co je to dobre. Vcera som bol v danovom urade, tlaciv mali nedostatok, pracovnicky ich museli prefotit. Bolo tam vela ludi a jedna kancelaria bola dokonca zatvorena.

Nezabudnutelny zazitok

V rozpravke Trojake huslicky hra na striebornych, zlatych a diamantovych husliach zahnala kazdy zarmutok. V ramci projektu Tvoriva dramatika a regionalna vychova sme zacali patrat po hudobnikoch a vyrobcoch “zazracnych” husli. Podarilo sa. V decembri sa ziaci III. D stretli na besede o husliach s ich vyrobcami – L. Juhaniakom a J. Perunskym. Chceli sme zahnat zarmutok a stres. Chceli sme sa stisit a upokojit v predvianocnom kolotoci povinnosti pri svetle improvizovaneho betlehema. Chceli sme sa dozvediet viac o husliach a ich vyrobe. Pan Juhaniak vyrozpraval vekuprimeranym sposobom vsetko o vyrobe tohto krasneho nastroja. Spolu s panom Perunskym nas presvedcil o tom, ze je to ozajstne umenie. V zavere si ziaci spolu s huslistami zahrali na flautach.
Dakujeme obom panom za vsetko, s cim sa s nami podelili. V ich zaujimavej zalube im v mene pritomnych deti a dospelych prajem mnoho uspechov a trpezlivosti.

Mgr. M. Vankova,
Zakladna skola Brezno – Mazornikovo

Stastny novy...

Prezivali sme obdobie, v ktorom sme si ci uz v rodinnom kruhu, na pracovisku, medzi priatelmi zelali do noveho roku len to najlepsie. Boli to zelania najlepsieho zdravia, osobneho stastia, uspechov v praci, ale i v nasom kazdodennom zivote. Velakrat do tohto nasho kazdodenneho zivota patria aj rozne zaluby a konicky. Aj ja som sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi zaradil medzi vyznavacov miniaturgolfu. Po cele tie roky posobim v sportovom klube, ktory svojou cinnostou prispieva k propagacii a reprezentacii nasho mesta nielen na Slovensku, ale aj v zahranici. No to najdolezitejsie vsak je, ze pocas tohto obdobia bol kazdorocne miniaturgolfovy areal od aprila do septembra pristupny pre obcanov a navsetvnikov nasho mesta. Areal poskytuje zabavu vsetkym vekovym karegoriam. Len v minulom roku ho navstivilo vyse 2500 ludi, clenovia nasho klubu odpracovali viac ako 1200 hodin pri prevadzke a udrzbe arealu.
Z tohto dovodu bolo moje novorocne zobudenie neuveritelne sokujuce. Prveho januara o pol osmej rano mi telefonicky oznamili, ze prevadzkova budova v areali miniaturgolfu je v plamenoch. Po prichode na miesto bol poziar zlikvidovany, ale ta spust! V budove odlozeny material potrebny na prevadzku, udrzbu a sportovu cinnost nasho klubu bol kompletne znehodnoteny. Aj budova je v takom stave, ze bude potrebna sanacia. No a ako po kazdom poziari nasledovala prehliadka odbornika a ten konstatoval, ze poziar bol zalozeny umyselne.
A toto sa stalo v case, ked si myslim, ze sme schopni zelat si to najlepsie do noveho roku dokonca aj svojim neprajnikom (verime, ze sa nase vztahy mozu zlepsit). A prave takyto neprajnik sa v tieni novorocnej noci prikradne a jednoducho podpali nieco, co nam sluzi cele roky.
A tak teda prajem nam vsetkym, aby sme v tomto roku stretali len ludi dobrej vole.

Igor Qualich

ZO JDS v Bacuchu vznikla len nedavno (10. juna 2001) a uz ma za sebou par peknych a vydarenych podujati. Napriklad prvou spolocenskou udalostou bol Annabal, nasledovali zajazdy, kurzy, spolocenske posedenia. Tieto akcie by neboli take uspesne bez pomoci Jana Kana z firmy REA-S, ktory nam svojou obetavostou pomaha ci uz manualne alebo hudbou pri posedeni bez naroku na financnu odmenu. V mene vsetkych clenov ZO JDS v Bacuchu mu chceme podakovat a priali by sme si, aby sme v obci mali viac takych obetavych ludi.

Rubrika pokracuje na strane 9

Zivy betlehem

Este jedno male poobhliadnutie na minule Vianoce. Minule Vianoce pred kostolom v Helpe usporiadali clenovia folklorneho suboru Priehyba, po prvykrat v historii farnosti, zivy betlehem. Ako nas informoval duchovny obce vdp. Jan Gnip s iniciativou prisli clenovia suboru. Cele podujatie, kde okrem svatej rodiny, Troch kralov nechybali ani ovecky, kozicky a steniatka, bolo peknym spestrenim vianocnych sviatkov nielen pre deti, ale aj pre dospelych.

Text a snimka: Mgr. Jozef Pupis

Svetovi by sme mali byt my!

Kapor a stedra vecera patria k sebe asi tak ako jedlicka a Vianoce.
Na Vianoce mali prist deti a vsetci sme sa tesili na spolocnu veceru s kaprom a salatom. V jednom z reklamnych letakov, ktore “povinne” dostavame do schranok, som zaregistrovala predaj vianocnych kaprov, ale bohuzial pri tom mnozstve letakov som si nezapamatala, v ktorom obchode by to malo byt. V domnienke, ze taky predaj urcite bude robit obchod s vacsou zasobovacou schopnostou, som zamierila do nemenovaneho obchodneho domu z medzinarodnej obchodnej siete, kde som sa na predaj kaprov opytala predavacky pri pokladni.
- Preco si myslite, ze my to mame?, znela odpoved.
Vysvetlila som, ze som sa o tom docitala v reklamnych letakoch.
Predavacka sa otocila ku kolegyni a podala moju otazku dalej: “Pocula si, ze vraj predavame zive kapre?”
- Ano? My? A odkedy?
Pohlad predavaciek daval jasne najavo, ze kladiem cudne otazky. Napriek zabavno-ironickemu tonu prdavaciek, nestratila som chut pokracovat v hladani kapra dalej a rozhodla som sa skusit stastie v nasom obycajnom slovenskom obchodnom dome.
Predavacky ako vsade v predvianocnom case mali plne ruky prace, snazili sa plynulo zasobovat regaly a zvladat napor zakaznikov.
Oslovila som jednu z nich prave v okamihu, ked niesla vrece so zasobami. Na moju otazku, ci maju kaprov, odpovedala, ze uz ich mali, ale mozno budu este mrazene a sla k mraziacemu pultu vybrat mi ich. A nevahala prehladat cely
maraziaci box, aby ich nasla.
Na to, aby sme boli svetovi, nestaci robit vo “svetovych” firmach, ale byt svetovymi, pomyslela som si a podakovala som Pani predavacke.

Ing. Z. Praznovska