Zuzana Luptakova, sicka, Benus:

- Som slobodna matka so sestrocnym dietatom, zarobim asi 6500 korun a mam kratene rodinne pridavky 590 korun. Pocula som, ze po uprave, podla ktorej dostane pridavky kazda rodina, budu pre mna take iste, cize ta zmena mne vobec nepomoze.

Jana Pavlenkova, nezamestnana, Podbrezova:

- Mam dve deti, jedenast a sedemrocne, na ktore dostavam 1660 korun. Nie je to bohvieco, je to malo na dve deti v dnesnej dobe, manzel ma sice robotu, ale ja som nezamestnana. O nejakej uprave som este nepocula. Myslim si, ze zvysenie by pomohlo kazdej rodine.

Katarina Kostialova, nezamestnana, Brezno:

- Dostavam 1500 korun na dve deti, starsi syn ma sedemnast rokov, konci strednu skolu a chcel by ist na vysoku skolu. Z 1500 korun sa neda bohvieako rozhadzovat. Keby rodinne pridavky zvysili, bolo by to naozaj dobre. Nieco o uprave pridavkov som pocula, ale ci to bude aktualne, to vobec neviem.

Judita Miklosova, vychovavatelka, Hronec:

- Zacala som robit, predtym som nerobila, takze ktovie ako to bude na rok s pridavkami. Dnes potrebujete kazdu korunu.Teraz dostavam na dve deti 940 korun, maju styri a pol a sest rokov. Nuz, musi to stacit. Kazdy si musi poradit s tym, co ma.

Eva Luptakova, na materskej dovolenke, Bratislava:

- Som na materskej dovolenke a manzelovi na zaklade vysky jeho platu rodinne pridavky neprisluchaju. To je trest za to, ze clovek ma robotu. Nas sa ta uprava, o ktorej som uz nieco citala, dotkne. Budeme radi, ked na deti konecne nieco dostaneme.

Anna Ridzonova, domaca, Brezno:

- Myslim si, ze kazde dieta ma narok na rodinne pridavky bez ohladu na to, kolko zarobi rodic. Ved kazdy potrebuje topanky, oblecenie a kadeco ine. Beriem skratene rodinne pridavky a s avizovanou zmenou suhlasim.

(ng, ma)

Skola aj cez prazdniny

V Zakladnej skole – Mazornikovo chodili deti do skoly aj cez jarne prazdniny (od 18. do 22. februara od 9. do 17. hodiny). Dovodom urcite nebola specialna laska k uceniu sa, ale to, ze tato zakladna skola je zapojena do projektu Infovek, co ziakom umoznuje vzdelavat sa v pouzivani najmodernejsich informacnych technologii, moznosti, ktore ponuka internet.
Skola umoznuje ziakom pristup na internet nielen pocas prazdnin, ale aj v priebehu skolskeho roka po vyucovani a pravdaze aj v samotnom vyucovani. Pocitace a samozrejme internet najviac vyuzivaju okrem ucitelov informatiky, jazykari. Zostavaju tak verni zameraniu skoly, ktorym je praca s pocitacom a cudzie jazyky. Inspiraciu, ale aj pouzitie didaktickeho softveru tu vsak nachadzaju aj ostatni vyucujuci.

Par postrehov:

“Myslim, ze pre mna a pre ostatnych ucitelov to bola vyhoda, lebo pocas ostatnych dni nemame tolko moznosti dostat sa na net a najst si tam to, co by sme potrebovali, ci uz pre nas samotnych alebo ako namety na pracu so ziakmi na hodinach. So ziakmi net vyuzivam na hodinach nemeckeho jazyka”.

D. V., ucitelka

“Na internete je sranda, lebo clovek nevie, s kym sa naozaj rozprava. Su tu vyborne hry a moznosti na rychlejsie straveny cas”.

Stvrtacka
Mgr. Karol Vojenciak

Vazeny pan Datko!

Neda mi nezareagovat na vas prispevok v tyzdenniku Horehronie s nazvom Par slov mladezi, a nielen jej. Nepoznam vas osobne, ani vas dovod zitia v Kanade, ci dokonca moznost “odskocit” si na kavu do USA. Ste vraj v styku s ludmi z celej zemegule (no to nemoze hocikto napisat). Co uz potom my, roduverni Slovaci, ktori sme sa nedostali, ba mnohi z nas nemali ani zaujem poutekat za “velku mlaku”, do prehniteho kapitalizmu, ako nam to roky bolo vtlkane do hlav v skolach a neskor i v zivote.
Divite sa potom nasej mladezi? Ja osobne ani veru velmi nie. Aj my, ked sme boli mladi, “opicili sme sa” a pacilo sa nam, co bolo inde a hlavne, co nam zakazovali (vy ste snad boli vynimkou)? Pan Datko, ved aj nasa mladez chce byt “svetova”. Nie vsetci maju moznost dostat sa za hranice vsednych dni – vidiet, skusit, porovnavat. Co potom mnohym ostava – ano zapadna pseudokultura, drogy, nasilie. Ale to vsetko predsa prislo k nam “z vysnivaneho Zapadu” a co je horsie, neprebrala to len mladez. Co napriklad nasi umelci, politici, televizia, smotanka – ci vraj celebrity. Ti sa neopicia? Co ponukaju nasej mladezi, ako oni idu prikladom? Svoje deti davaju do skol v zahranici, stavaju honosne sidla, vozia sa v luxusnych autach.
A co ostalo tym “nesikovnejsim ci nepodnikavejsim?” Stat s pokorou pred uradmi prace, cakat na podradne pracovne prilezitosti (ak vobec nejake su) alebo zit z mizernych podpor. Alebo utekat s vysokoskolskym vzdelanim za pracou do zahranicia, robit moderne sluzky, ci umyvat riad. Kym nam Slovakom nebude umoznene dostat za svoju pracu a vo svojej krajine ohodnotenie, ake nam roky prinalezalo a prinalezi, potom uz nebudeme musiet byt pred nikym skromni, neisti, ustrachani, ba dokonca strateni (ako vy pisete).
Pritom vsetkom pan Datko pevne verim, ze na Slovensku a aj na Horehroni je este stale dost ludi a mladeze, ktori si vedia cenit dedicstvo predkov, ktori nezapredaju svoju cest a hrdost pre bohatstvo.
Potom nam vsetkym nebude musiet byt niekym odporucane “Dedicstvo otcov (predkov) zachovaj nam Pane.”

Viera Kovacovicova

Dakujeme...

Dakujeme vam, vazene ucitelky z Materskej skoly na Svermovej 8 vo Valaskej za krasny karneval pre nase deti, ktory bol v priestoroch OSI vo Valaskej.
Uz od rana ucitelky s rodicmi pripravovali vyzdobu telocvicne. O pol piatej sa to zacalo. Deti vitali ucitelky oblecene naozaj karnevalovo - v maskach. Aj takto sa prejavili ich vesele a mile povahy - ich vztah k nasim detom. Deti prislo neurekom a veru skoro kazde z nich malo inu masku. Pohlad na ne pripominal vyjav z roznych rozpravok. Pri hudbe tancovali nielen s ucitelkami, ale aj so svojimi rodicmi. Prekvapenim bola tombola, v ktorej vyhralo priblizne patdesiat deti vdaka sponzorom karnevalu. Nedala sa zahanbit ani teta kucharka, ktora pripravila pampusiky. Vsetci si ich pochvalovali.
Pre vsetky deti, ale aj pre rodicov a starych rodicov bol tento den dnom radosti a rozziarenych oci a srdiecok. Dakujeme vam este raz. Dokazali ste, ze kde je dobra pohoda a dobre vztahy, aj v skromnych podmienkach sa da rozdavat radost a stastie nas dospelych nasim detom.

Blazena Pastirova
za rodicov a starych rodicov

...

Z celeho srdca dakujem primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi, Elene Kovacovej, Olge Fridlovej a socialnej komisii za ich ludsky pristup k zdravotne tazko postihnutej a jej dcere.

Janka Maringova

...

Chcem sa podakovat spolucestujucim, vodicovi autobusu linky z Banskej Bystrice do Brezna Antonovi Diabolkovi a Rychlej zdravotnej sluzbe z Brezna, ktori mi dna 20. februara poskytli pomoc.
Dakujem

J. F.

Zaujala nas Ziva priroda

Slovenska agentura zivotneho prostredia (SAZP) pripravila v spolupraci s Field Study Council z Velkej Britanie a s financnou pomocou Darwin Initiative vychovno-vzdelavaci projekt Ziva priroda.
Projekt je zamerany na mapovanie biologickej zlozky vodnych, lesnych, lucnych ekosystemov, predovsetkym vsak na budovanie vztahu medzi detmi a prirodou. Na mapovani dobrovolne pracovali skupiny styroch az desiatich ziakov vo veku desat az patnast rokov pod vedenim ucitelov, studentov vysokej skoly, rodicov a dobrovolnikov z celeho Slovenska v obdobi od aprila do oktobra 2001. Vystupmi projektu budu mapy rozsirenia rastlinstva a zivocisstva Slovenska a detska mapa biodiverzity, ktore spracuje SAZP v roku 2002.
Jednou z pracovnych skupin je skupina Dracikovia zo Zakladnej skoly v Zavadke nad Hronom. Pracovali sme s chutou, zaujmom a nadsenim. Pri mapovani sme vyuzivali metodicku prirucku, evidencne karty, pacovne listy a mapy vybraneho uzemia... Velmi cenne boli odborne rady Mgr. E. Sebesovej, ktora nam vzdy ochotne pomohla. Ziva priroda nam umoznila spojit pobyt v prirode, zabavu, ziskavanie vedomosti a poznavanie blizkeho okolia nenasilnou formou. Hoci obdobie mapovania biodiverzity skoncilo v oktobri, Dracikovia sa tesia na vyhodnotenie projektu Ziva priroda a tiez na dalsie aktivity s environmentalnou tematikou. A mozno prave jeden z nasich Dracikov raz zvola: “Budem ekologom!”.

Danka Putosova