rok sa s rokom stretol

- Sihla je velmi mala samosprava, tyka sa to rozlohy aj poctu obyvatelstva. Rok 2001 bol uspesnym vdaka velkym kulturnym podujatiam, ale aj tomu, ze obec so svojimi prijmami a vydavkami ukoncila rok s cistym stitom bez dlhov. Na verejnoprospesnych pracach sme zamestnali piatich obcanov, ktori okrem zabezpecovania cistoty, kosenia miestneho cintorina, cintorina padlych hrdinov na Tlstom Javore, obecnych priestranstiev, v letnych mesiacoch opravili a natreli oplotenie okolo cintorina. Udrziavali cistotu pri autobusovych zastavkach, cistili rigoly a cesty. Zimnu udrzbu miestnych komunikacii zabezpecujeme vlastnymi zdrojmi, obecnym traktorom. Usetrime tym mnozstvo financnych prostriedkov, ktore mozeme vyuzit na ine ucely. Vlani sme zalozili dobrovolny hasicsky zbor, ktory ma dvadsatjeden aktivnych clenov. Budu sa snazit reprezentovat Sihlu na roznych sutaziach. Z kulturno-sportovej cinnosti spomeniem druhy rocnik fasiangoveho folklorneho festivalu s pestrym programom suboristov z Polany, Bukovinky z Bravacova a Lomovciat z Lomu nad Rimavicou. Najvacsim kulturno-sportovym podujatim bol nulty rocnik pretekov volskych zaprahov v dnoch 18. a 19. augusta. V tomto roku chceme usporiadat jeho prvy rocnik a zaroven oslavit 240. vyrocie vzniku obce s krstom a predajom publikacie o historii Sihly. V oktobri sme v okoli Tlsteho Javora usporiadali 14. rocnik pretekov Rudnou magistralou. Ako kazdorocne, aj vlani sme pre deti v kulturnom dome zorganizovali slavnostne stretnutie s Mikulasom. Dochodcom sme pripravili poukazky na nakup tovaru v miestnom obchode.
V roku 2002 chceme opravit miestne komunikacie hlavne k bytovkam, zabezpecit izolaciu obchodu od vody, vycistit potok, zamestnat nezamestnanych obcanov na verejnoprospesnych pricach, ak to bude mozne. V tomto roku sa zacne rokovanie o vystavbe vodarenskej nadrze Hroncek, ktora si bude vyzadovat vybudovanie verejnej kanalizacie, cisticky odpadovych vod. To by malo byt v buducnosti najvacsie dielo bezprostredne sa tykajuce Sihly.
Dakujem vsetkym obcanom, poslancom za pomocnu ruku pri pripravach podujati, aj zamestnancom na verejnoprospesnych pracach. Prajem im vela zdravia a pevnych sil pri tvorivych pracach v obci.

...

Zboristi bilancovali

Sedemnast vystupeni, z toho dve zahranicne, absolvoval vlani Spevacky zbor mesta Brezna. Medzi najvyznamnejsie radia ucinkovanie na 23. festivale zboroveho spevu V. F. Bystreho so zahranicnou ucastou v Banskej Bystrici, odkial si priniesli zlate pasmo. Udalosti, akymi boli odhalenie pamatnej tabule vynalezcovi telegrafie Jozefovi Murgasovi v Lopeji, Dni zidovskej kultury v breznianskej synagoge, Dni mesta Brezna, Chalupkovo Brezno, Ozveny staroslovienciny pod Kralovou holou, Zapadoslovensky festival spevackych zborov v Topolcanoch, Horehronske slavnosti zboroveho spevu a mnohe ine sa nezaobisli bez ucasti tohto znameho telesa.
Clenovia Spevackeho zboru mesta Brezna maju teda co bilancovat. Stalo sa tak v posledny februarovy pondelok na vyrocnej clenskej schodzi (na snimke Viktora Sajgalika), kde okrem ineho schvalili aj ramcovy plan cinnosti na tento rok. Za sebou uz maju novorocne koncerty a zajazd do polskeho Krosna. V aprili ich cakaju beneficne koncerty na pomoc postihnutym pri vybuchu sopky Nyiragongo v Gome, v Brezne privitaju clenov miesaneho spevackeho zboru Echo z Polska, opat sa zucastnia na koncerte v ramci festivalu zboroveho spevu V. F. Bystreho. V juli sa predstavia na Breznianskom kulturnom lete, v auguste pojdu na zahranicny zajazd do Grecka. V oktobri vystupia na Dnoch mesta Brezna, v novembri pocestuju do niektoreho z druzobnych miest na Slovensku. V decembri maju na programe vianocne a rozne prilezitostne koncerty.
Zaver schodze bol iny ako zvycajne, dovodom bolo zivotne jubileum organizacneho veduceho a manazera zboru Daniela Rakytu. Medzi gratulantami bol aj prvy podpredseda Matice slovenskej a riaditel Domu Matice slovenskej v B. Bystrici Igor Kovacovic, ktory D. Rakytovi odovzdal striebornu medailu za vyznamny podiel pri rozvoji maticnej prace na Horehroni. Z ruk riaditelky Stredoslovenskeho osvetoveho strediska v B. Bystrici Marie Paluchovej jubilant prevzal dakovny list za vyznamny prinos v kulture a umeni v regione B. Bystrica - Brezno.

(r)

Zem a voda maju obdivuhodnu moc uzdravovat ludi. A co zostava ludom, ako za odmenu naucit sa uzdravovat krajiny a povodia a mesta? Aby nezostali dlzni, aby zostali na zive.
Tento vyrok Maxima Gorkeho je uvedeny na prvej strane kroniky Zakladnej organizacie zvazu ochrancov prirody a krajiny v Brezne. Su to slova autora, ktory sa dost casto citoval v tom obdobi, v ktorom bola tato organizacia zalozena. Bolo to pred dvadsiatimi piatimi rokmi, 2. marca 1977. Zakladatelmi boli Breznania, ktori sa ci uz profesionalne alebo dobrovolne venovali ochrane prirody a krajiny uz predtym. Ja som sa v tom case stala clenkou organizacie spolu s ostatnymi spoluziakmi gymnazia “dobrovolne-nasilu”, ked sme na pokyn nasej profesorky biologie mali vsetci vstupit do tejto organizacie.
Jej cinnost ma natolko uputala, ze som zostala jej clenkou po cely cas jej doterajsej existencie. Dokonca v rokoch 1988-1997 som bola predsednickou organizacie. Predtym bol jedenast rokov predsedom Ing. Jan Kandera, po mne v rokoch 1998-1999 RNDr. Magdalena Zofajova a teraz je predsednickou Mgr. Anna Jozefikova.

Poznaj a chran!
V sulade s tymto mottom cinnosti organizacie ucime sa spoznavat prirodu, krajinu, a to prostrednictvom roznych besied, exkurzii, vyletov, pomahame pri vysadzani lesov, cistime studnicky, potoky, turisticke chodniky, chranime zvierata a vtactvo, pomahali sme statnej ochrane prirody pri vyhlasovani chranenych casti prirody v okoli mesta – Horne lazy a Breznianska skalka, tiez sme boli napomocni pri vytycovani hranic Narodneho parku Nizke Tatry, zasluzili sme sa o zachovanie casti meandrov Rohoznianskeho potoka. Propagujeme ochranarske myslienky medzi sirokou verejnostou, najma medzi skolskou mladezou. Pripravujeme pre nich osobitne exkurzie, besedy a sutaze.

Co je clovek bez zvierat? Keby zahynuli vsetky zvierata, ludia by zomreli od velkej osamelosti ducha. Pretoze cokolvek sa deje zvieratam, coskoro sa stane i cloveku. Vsetky veci su spojene. Povedzte svojim detom, aby si Zem vazili, ze je v nej mnozstvo zivotov, ktore su s nami spriaznene. Naucte svoje deti to, ze Zem je nasou matkou. Cokolvek postihne Zem, postihne i synov Zeme.
Tieto myslienky vyslovil indiansky nacelnik Seattle v roku 1854. V sulade s takymito myslienkami zameriavame sa na to, aby nielen nasi clenovia, ale vsetci pochopili vyznam zivotneho prostredia, aby si dokazali vazit prirodu a krajinu, v ktorej ziju, aby pri kazdej cinnosti zasahujucej do zivotneho prostredia dbali na zachovavanie rovnovahy medzi jeho jednotlivymi zlozkami.
Velku zasluhu v propagacii myslienok ochrany prirody, krajiny a celeho zivotneho prostredia ako aj v praktickej ochrane mali nasi clenovia: Ing. Jan Kandera, Aurel Kellner, Pavol Husenica, Juraj Bozko, zial vsetci uz nebohi. Medzi najaktivnejsich clenov v celej cinnosti organizacie patria manzelia Balazovci, Dusan Banik, Dusan Brecka, Frantisek Cervenan, Mgr. Erika Fliderova, Valeria Furielova, Ing. Anna Javorcikova, Jarmila Jirmerova, Mgr. Anna Jozefikova, Libusa Kovacikova, Imrich Kovac, Ondrej Lamer, Vladimir Lunacek, Magdalena Pampurikova, Branislav Pepich, Milan Puobis, Viera Pernischova, Jan a Janka Skrovinovci, Jozef Tisliar, Margita Vrbovska, Luba Zabranska a RNDr. Magdalena Zofajova.
Verim, ze v nasom meste a v jeho okoli je vela aj takych, ktori nie su organizovani v ziadnej ochranarskej organizacii, ale svojim myslenim a kazdodennym konanim chrania prirodu, krajinu, ochranuju zivotne prostredie. Sucasna pretechnizovana doba vyzaduje, aby si skutocne kazdy uvedomil slova uz citovaneho nacelnika Seattla: Az ked zomrie posledny strom a posledna rieka bude otravena a posledna ryba chytena, az potom si uvedomime, ze z penazi sa nenajeme.

JUDr. Elena Lamerova

Stala pri nom stastena V sobotu 23. februara sluzbukonajuci pracovnik Horskej sluzby Nizke Tatry-juh dostal spravu od chatara z Chaty M. R. Stefanika, ze sa tam nevratil devatnastrocny snoubordista z Banskej Bystrice. So svojou priatelkou bol zistit stav pocasia, ktore bolo velmi nepriaznive. Naposledy ho videla v Dumbierskom sedielku asi osemdesiat metrov od chaty. Len po prichode dnu zistila, ze ju nenasleduje. Ako nas informoval nacelnik Horskej sluzby Nizke Tatry-juh Miroslav Benacka, patracia akcia sa rozbehla o siestej podvecer, ked prehladali Mlynnu a Jansku dolinu, kde sa spojili so skupinou zachranarov z Jasnej. Vysledky patrania boli negativme, preto pokracovali v nedelu rano. O deviatej postihnuteho objavili v severnych zrazoch Stiavnice v akutnom lavinovom terene, ktory neohrozoval len jeho, ale aj zachranarov. "Jeho zdravotny stav bol ohrozeny podchladenim, pretoze stravil sedemnast hodin v zime, vo vetre, po kolena v cerstvom snehu, absolutne dezorientovany v terene a co bolo najvaznejsie, v uplne nevyhovujucom obleceni do hor. Na sebe mal len akusi podsivanu latkovu kombinezu a pod nou iba tricko s kratkymi rukavmi !!! Jeho ciapka sa zmenila na ladovu kryhu, salom z krku si radsej priviazal snoubord, aby ho nestratil. Najhorsie na tom boli jeho nohy, pretoze pri chodzi sa mu sustavne vykasavali nohavice a sneh sa mu dostaval do topanok a naliepal na nechranenu cast noh", opisuje M. Benacka. Po vyprosteni z lavinoveho terenu s pomocou Horskej sluzby, pracovnikov Chaty M. R. Stefanika a horolezcov lanovou technikou mladeho muza dopravili do breznianskej nemocnice. "Tento pripad je doslova ucebnicovou ukazkou podcenovania hor, neznalosti pohybu v horach a ignorovania zakladnych pravidiel pohybu v horach. Len vdaka maximalnemu usiliu vsetkych zucastnenych osob sa tento mlady clovek bude moct do hor este vratit. Avsak s vedomim, ze stastie, ktore pri nom tentokrat stalo, sa moze nabuduce od neho odvraitit", dodava M. Benacka. (r)