V ramci Roka detskej knihy spolocnost Coca-cola pripravila program na podporu citania deti pod nazvom V citani je poznanie. V ramci tohto programu sa v knizniciach tridsiatich slovenskych miest uskutocnia verejne citania. V nasom kraji to bude v B. Bystrici v stredu 6. marca o 9. hodine v pobockach Verejnej kniznice Mikulasa Kovaca v zakladnych skolach na Moskovskej ulici (o 9. hodine) a na Tatranskej ulici (o 11. hodine). Hostom podujatia bude Eva Kovacova, manzelka basnika M. Kovaca, ktoreho meno kniznica nesie. Moderovat bude Viera Dubacova, veduca znameho Divadla z pasaze. Z knihy M. Kovaca Panelaci dobri vtaci a z knihy J. K. Rowlingovej Harry Potter a kamen mudrcov bude detom citat znamy moderator Michal Duris. Deti mozu zabavnym sposobom preniknut do kuzla knih, lakadlom budu aj sutaze a hry, v ktorych popustia uzdu svojej fantazii a roznymi sposobmi stvarnia namety vypocutych pribehov.

(lv)

Chcete si podat ziadost o odpustenie penale?

Zamestnavatelia, u ktorych bola oddelenim kontroly a staznosti NUP – okresnym uradom prace vykonana kontrola platenia prispevku na poistenie v nezamestnanosti a do garancneho fondu, resp. ziadatel si sam vypocital penale samokontrolou v zmysle § 128 ods. 1 zakona c. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v zneni neskorsich predpisov (dalej len zakon o zamestnanosti), maju moznost poziadat Predstavenstvo Narodneho uradu prace Bratislava prostrednictvom okresneho uradu prace o odpustenie povinnosti zaplatit penale.

Postup predkladania ziadosti o odpustenie penale:

- ziadatel podava pisomnu ziadost o odpustenie povinnosti platit penale v miestne prislusnom urade prace,

- sucastou ziadosti o odpustenie penale je pisomne zdovodnenie vzniknuteho penale, uvedenie dovodov, preco si subjekt neplnil zakonom stanovene povinnosti odvodu prispevkov, v akej vyske a za ake obdobie ziada o odpustenie penale, ako si plni svoje povinnosti platenia prispevkov v case podania ziadosti a jej posudzovania v OUP, na zaklade coho ziada o odpustenie penale, t. j. vycislene kontrolou OUP, resp. samokontrolou a o poskytnutych financnych prispevkoch v ramci aktivnej politiky trhu prace.

Pri posudzovani ziadosti o odpustenie povinnosti platit penale z prispevkov na poistenie v nezamestnanosti a z prispevkov do garancneho fondu sa postupuje v zmysle “Zavaznych kriterii...” Zakladnou podmienkou posudzovania ziadosti o odpustenie platit penale je povinnost odvadzatela mat uhradene vsetky zavazky, s vynimkou penale, ktore subjekt ziada odpustit, voci Narodnemu uradu prace. Ide o: nedoplatky prispevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garancneho fondu a tiez penale k 31.12.1996, uhradenu pokutu, ak mu bola ulozena uradom prace.

Dalsou podmienkou je, aby zamestnavatel mal splnenu povinnost v zmysle § 113 zakona o zamestnanosti. Zamestnavatel je povinny v pripade, ze zamestnava najmenej 20 zamestnancov, zamestnavat 3% obcanov so zmenenou pracovnou schopnostou (dalej ZPS) z celkoveho poctu zamestnancov a 0,2% obcanov so ZPS s tazsim zdravotnym postihnutim. Ak zamestnavatel, ktory nezamestnava urceny podiel poctu obcanov so ZPS na celkovom pocte svojich zamestnancov, je povinny najneskor do 31. marca nasledujuceho kalendarneho roka odviest na ucet okresneho uradu prace za kazdeho obcana, ktory mu chyba do splnenia povineho podielu poctu obcanov, so ZPS odvod vo vyske 16 200,--, so ZPS s tazsim zdravotnym postihnutim odvod vo vyske 32 400,--. Tuto povinnost je v zmysle § 113 a) zakona o zamestnanosti mozne splnit aj zadanim zakazky (blizsie sa dozviete v zakone o zamestnanosti). Ziadatel, ktory mal dotaciu z uradu prace na zaklade uzatvorenej dohody v ramci aktivnej politiky trhu prace, musi mat podmienky dohody splnene. Ziadatel si za mesiace od ukoncenia kontroly vcas a v urcenej vyske plni povinnosti odvadzat prispevky na poistenie v  nezamestnanosti a do garancneho fondu.

Ziadostiam o odpustenie povinnosti platit penale z prispevkov sa nevyhovuje ak: ziadatelovi bolo Predstavenstvom Narodneho uradu prace penale z odvodov od 1. januara 1997 uz odpustene, bol zo strany vykonneho organu Narodneho uradu prace podany navrh na sudny vykon rozhodnutia alebo na vykon exekucie o povinnosti zaplatit penale o odpustenie ktoreho ziada, ziadatel vycislene penale uhradil na ucet prislusneho okresneho uradu prace a nasledne ziada o jeho odpustenie, resp. vratanie. Cast uhradeneho penale zaklada moznost pre odpustenie zostatku vycisleneho penale.

Ing. Eva Krahulcova,
oddelenie kontroly a staznosti

Bola “prva” lesna kolajova trat v Polomke?

Zaciatok 20. storocia sa povazuje za “zlaty vek” lesnych zeleznic. V tomto obdobi vzniklo na uzemi Slovenska asi styridsat lesnych zeleznic roznych kategorii od konskych az po trate, na ktorych premavali vlaky tahane parnymi, elektrickymi a motorovymi rusnami. Uz sto rokov predtym vsak vznikali jednoduche lesne drahy - predchodkyne lesnych zeleznic. Udajne za prvu lesnu zeleznicu na uzemi Slovenska mozno povazovat “drevenku” vybudovanu a prevadzkovanu v rokoch 1842-1853 na uzemi panstva Coburg v Jelsave. Mala dlzku 3,7 km a rozchod 1580 mm, vzdialenost podvalov jeden meter a hmotnostou nalozeneho vozna 5,5 tony. Na podvaloch boli drevenymi klincami pripevnene kmene, ktore sluzili ako kolajnice. Kone sa dali zpriahnut na oboch koncoch voznov, aby sa vozen nemusel otacat (J. Kubacek, A. Bilek: Dejiny zeleznic na uzemi Slovenska).

Podla profesora Lea Skatula, autora prace Lesne zeleznice, povazuje sa za prvu lesnu zeleznicu vobec bavorska lesna draha, ktora ma dlzku sedem kilometrov, a ktora bola v prevadzke od roku 1868. V zborniku Oravskeho muzea Dominik Kepsta uvadza, ze za prvu lesnu zeleznicu treba povazovat drahu v Kohutovej na Orave z roku 1867.

Podobnou “zeleznickou” bola podla casopisu Z semafor c. 16/94 aj polomska. “V roku 1841-1842 bol vypracovany projekt smyku a drevenky (trate postavenej zo zliabkovych drevenych kolajnic). Trat viedla z dolin Bublakovo a Petrikovo asi 770 metrov pred pilu v Polomke, kde sa drevo spustalo do vodnej nadrze. V prevadzke bola od roku 1843 do roku 1854. Prazdne vozne do dolin vytahovali konske potahy a nalozene vozne sa potom spustali samospadom. V roku 1857 bol model trate vystaveny na vystave vo Viedni.”

S verziou uvedenou v casopise Z semafor vsak vo vsetkom nesuhlasi nas polomsky informator Jan Mesiarkin (narodeny v roku 1934), ktory podla rozpravania jeho stareho otca Jozefa Mesiarkina (narodeny v roku 1869) sa domnieva, ze vozne nalozene s drevom z Petrikova (hrabli) tahali kone po lukach, ktore dodnes nazyvaju “spuntarky” a odtial bolo drevo spustane riznou dolu ku Hronu (doposial to nazyvaju “pod riznou”). Nazov Spuntarky vznikol udajne z tvaru drevenych kolies, ktore sa podobali stoplu (spuntu), a ktore sa pohybovali po zliabkovych drevenych kolajniciach.

Hypotezu Jana Mesiarkina si chceli overit clenovia Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec – Pohronska Polhora, ktori sa 22. februara vybrali na druhu tohtorocnu vychadzku do Polomky. O 10. hodine vyprava pod organizacnym vedenim Janka Maruskina odisla od dopravnej kancelarie zeleznicnej stanice Polomka popri zeleznicnej trati smerom k predzvesti vchodoveho navestidla (Pr. S) a odbocila na lesnu cestu do petrikovskej doliny. Po porade na “Hrabliach” sli po telese trate, ktore je dobre viditelne, hoci clovek a flora tu vykonali urcite zasahy. Uvaha Jana Mesiarkina sa po prejdeni trasy zdala spravna.

Rozhodli sa, ze poziadaju o spolupracu vedenie obce Polomka a pravdepodobnu trasu trate oznacia informacnymi tabulkami s moznostou vytvorit na nej naucny chodnik. V roku 2003 bude 160 rokov od otvorenia polomskej lesnej trate. Ci bola na Slovensku prva alebo piata, na tom tak nezalezi, ale urcite by si zasluzila vacsiu pozornost, nez sa jej venovalo doposial.

Po navrate do dediny navstivili dielnu a obdivovali diela polomskeho umeleckeho rezbara a sucasne organizatora pochodu Janka Maruskina, ktory sa popri svojom zamestnani (vypravca vlakov v zeleznicnej stanici Podbrezova) venuje aj umeleckej drevorezbe (je spoluautorom dreveneho betlehema, ktory je mozne vidiet v pamatnej izbe obce) a malbe obrazov.

Napokon zasadli ku gulasu, ktory pripravila clenka “expedicie” Vladka Maruskinova. Gulas chutil. Tesia sa na tretiu vychadzku, ktora bude pravdepodobne 21. marca. Prezru si 12-kilometrovy usek zaniknutej lesnej zeleznicky, ktora viedla zo Zavadky nad Hronom pod Fabovu holu.

(jd)