Viera Kovacovicova, dochodkyna, Brezno:

- Bola som zamestnana ako ucitelka, na sebe som to ani tak nepozorovala, ale na ziakoch. Posun casu totiz zanechava velky vplyv na organizme a zvlast mladeho cloveka a dietata. Dieta sa potrebuje dlhsie adaptovat a je velmi zlozite, kym sa vyrovna s casovym posunom. Ja osobne by som navrhovala nielen posun casu, ale napriklad vyucovanie nezacinat o pol osmej, ale ako v niektorych zapadnych krajinach az o deviatej. Pretoze dieta, akonahle sa rano zavcasu zobudi, potrebuje sa najest, potrebuje ist do skoly, ono to nedokaze zvladnut. My dospeli sa dokazeme moznoze skor prisposobit.

Zdenka Anestikova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Vyhoda je v tom, ze zo soboty na nedelu sme si dlhsie pospali, ale inac nesledujem nejaku zmenu. Je skor tma, a tak uz s detmi nebudeme moct ist von, bude to horsie, lebo musime byt dnu a vymyslat pre ne zabavky. To je trosku horsie, ale inac nie. Vravi sa, ze casovy posun zdravotne ludia zle prezivaju, ale hadam skor ti starsi. Ja zatial nic take nevnimam.

Jana Grisnikova, na materskej dovolenke, Horna Lehota:

- Na nas casovy posun nevplyva. Mozno, ze starsia dcera bude mat problemy so stavanim do skolky.

Milan Hruska, kuric, Brezno:

- Na moj organizmus zmena casu vobec nevplyva. Prvy tyzden byva sice horsi, kym si zvyknem, ale inac nemam ziadne problemy.

M. F., obchodna zastupkyna, Lucenec:

- Striedanie casov na mna nejako konkretne nevplyva. Nejaky tyzden trva, kym si clovek zvykne, ale v pohode sa da dostat do normalu, da sa to zabehnut. V podstate to nevnimam.

Milan Keresteny, dochodca, Brezno:

- Nam dochodcom je to uz jedno. Horsie to bolo, ked som este pracoval. Prechod bol taky vselijaky, zavcasu vstavat a potom sme skoro chodili z roboty. Kym sme si zvykli, trvalo to dva tyzdne, mesiac.

Vam, Vam, jedine len Vam,

tak znela pozvanka na slavnostny koncert usporiadany pri prilezitosti Mesiaca ucty k starsim. Nenechala som si ujst nie bezne podujatie a znova neobanovala.
Slavnostny prihovor primatora Ing. Vladimira Faska, dojemne slova Marie Zilinkovej otvorili ocakavany koncert. Salou zazneli prekrasne, zname, operne, operetne, ba dokonca i muzikalove melodie. Rozozvucali nase srdcia a spolu so solistami opery SND v Bratislave Ivana Ozvata, Lubice Hudecovej za klavirneho sprievodu Igora Bazlika znel spev. Skoda len, ze sala nebola zaplnena do posledneho miesta.Nadherne, prijemne stravene nedelnajsie popoludnie zanechalo iste vo vsetkych pritomnych hlboky a nezabudnutelny umelecky zazitok. Uprimne dakujem patri predovsetkym organizatorom a samozrejme bratislavskym umelcom.

Viera Kovacovicova

Patdesiat rokov Dychoveho orchestra mesta Brezna a 126-rocna historia dychovej hudby v Brezne predstavuje 50 – rocnu pracu mnohych clenov orchestra, ich zanietenost, tvorivost a lasku k umeniu. Kazdy z nich zanechal, ci zanechava v nej kus vlastneho “ja” a inspiruje buducich pokracovatelov k rovnako intenzivnej praci. Dokazom toho bol aj galakoncert Dychoveho orchestra mesta Brezna, ktory sa konal 18. oktobra v mestskom dome kultury pri prilezitosti 50. vyrocia jeho zalozenia.
Pozvanie na tento koncert prijal primator mesta Ing. Vladimir Fasko, prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved s manzelkou, prednosta okresneho uradu Ing. Jarosalv Demian s manzelkou, starosta Valaskej PaedDr. Dusan Sliacan. Nechybali ani zastupcovia dychovych hudieb a suborov z Brezna a jeho okolia, ktori prisli nasich oslavencov povzbudit a zablahozelat im.
Navstevnici tohto koncertu si mohli vypocut skladby Karola Padiveho, zmes horehronskych piestni v uprave kapelnika Ivana Sykorku ci Boccelliho. V programe vystupila aj Mala dychova hudba pod vedenim Stefana Horskeho. V jej podani odzneli polky Karla Valecku, Krasne Horehronie od Stefana Horskeho a Vyleteli vtacence od Janka Pupalu. Angazman k obidvom piesnam urobil Milo Hlavacek. Ako solisti sa v programe predstavili Eva Bruchackova, Ingrid Poliakova, Jaroslav Jergel, Jozef Gasperan a MUDr. Jan Zachar.
Neda mi, aby som si nespomenula na byvaleho dirigenta Jozefa Knoska, ktory tento orchester viedol vyse styridsat rokov a zaznamenal spolu s orchestrom uspechy doma i v zahranici. Aj ked sa rozlucil s dirigentskou palickou, neopustil svojich kamaratov a zasadol si medzi nich, aby si spolu s nimi zahral. Podakovanie patri nielen dirigentom Ivanovi Sykorkovi, Stefanovi Horskemu a celemu kolektivu orchestra, ale aj Mgr. Jaroslavovi Surinovi, ktory cely koncert uvadzal.
Dovolim si tvrdit, ze Dychovy orchester mesta Brezna a Mostarenka si zasluzi vacsiu pozornost a vdaku od nas vsetkych, taktiez prilezitost reprezentovat nase mesto nielen tu na okoli, ale aj v zahranici. Ved umenie a krasa je sucastou nasho zivota a hudba je liekom na nasu dusu.
A co dodat na zaver? Vsetkym clenom a dirigentom orchestra vela pevneho zdravia, pracovnych uspechov a este vela takych vystupeni, akym bolo prave 50. vyrocie zalozenia orchestra.

Miroslava Vetrakova

Do ticha nad starym namestim spievaju breznianske zvony. V budove nasho gymnazia, co roky sa k Hronu kloni, cas ten nestarnuci skolnik od triedy k triede kraca...

Igor Gallo

Putave a priatelske rozpravania, humorne zazitky a spomienky sa niesli 12. oktobra netradicnym literarnym vyucovanim v Gymnaziu Jana Chalupku v Brezne, kedy na podu nasej alma mater zavitalo trio vyznamnych literarnych osobnosti.
Strucnou charakteristikou o autoroch, recitaciou vybranych ukazok z diel, sme sa preniesli do kralovstva spisovatelskeho umenia – literarneho sveta Igora Galla, Petra Kovacika, Jaroslava Reznika. Pre studentov – milovnikov literatury – to bol uzasny pocit stretnut sa so spisovatelmi, ktorych poznaju zbezne z encyklopedickych slovnikov ci skolskych citaniek a oboznamit sa s ich zivotnym poslanim a polozit im otazky, ktore ich zaujimaju.
Autori nam prezradili mnohe fragmenty zo svojho zivota (cesta k literature a postoj k nej, prva kniha, pripravovane diela...), co nas viacerych oslovilo a motivovalo: kolko vytrvalosti, sily a lasky musi clovek vynalozit k napisaniu kniznej publikacie.
Na besede s horehronskymi spisovatelmi a navyse absolventami breznianskeho gymnazia nas zaujali pribehy zo studentskych cias s uprimnym vztahom k miestam, kde vyrastali, ako sa sami vyznali: “Aj ked telom a duchom sme Bratislavcania, kde zijeme, srdcom ostavame verni Horehroniu”.
Igor Gallo predstavil pri tejto prilezitosti svoju najnovsiu knihu Putovanie v kruhu, kde sa zamysla (ako to uz vyplyva z nazvu) nad tym, co prezil, poeticky vyjadril svoju zivotnu analyzu cloveka – spisovatela.
Vedenie skoly planuje aj v buducnosti pripravovat cyklus literarnych posedeni s osobnostami, ktorych zivot suvisi s Breznom – regionom Horehronie. Gymnazisti tak chcu predstavovat literatov nasho regionu prostrednictvom zaujmovej cinnosti, ktoru rozvijaju v studentskom skolskom casopise.
Co dodat? Pramene cistej vody zelame vam ako Hron prameniaci pod Besnikom Kralovej holi.

Marek Locek

Moja pomoc starsim

Od redakcnej rady casopisu Dumbierik zo Zakladnej skoly v Predajnej sme dostali list tohto znenia: “ Vazena redakcia, pretoze je Mesiac ucty k starsim, ziaci nasej skoly sa zapojili do sutaze s nazvom Moja pomoc starsim. Vybrali sme vlastnu tvorbu dvoch ziacok a prosime Vas o zverejnenie.”
Z priestrovych dovodov tak robime aspon v tejto zhustenej forme:

Moja starka
Nasa starka dobra, mila/ zelame ti, aby si nam dlho zila./ Srdce plne lasky mala/ a vsade ju rozdavala./ Ty mas pre mna casu vela,/ tolko – kolko by som chcela./ Bud nam este dlho zdrava,/ prajeme ti, aby si sa stale usmievala./ Rozpravky mi vecer rozpravas/ a nimi ma na dobru noc uspavas./ Si pri mne vzdy, ked som chora,/ slubujem ze uz budem dobra./ Iba jedno proste slovko povedat ti chcem, / ze ti s laskou DAKUJEM.

Vanda Contofalska, 7. rocnik

Stara mama
Kazdy ma rad staru mamu,/ mozno aj viac ako mamu./ Svoju starku rada mam, / kus lasky jej rada dam./ Ved ona mi pomoze,/ kazdu chvilu, ked moze./ Dobre mi vzdy poradi,/ nic jej na mne nevadi./ Ma vzdy dobre napady, Same dobre, mudre rady./ Vnucat ma uz veru dost,/ na kazdy den pre radost. Najde si vzdy cas, vypocut si nas. Vylieci nas z choroby,/ to len ona urobi./ Vsetkych nas ma velmi rada,/ ked si k nam na postel sada./ Malokedy vsak povieme, ze jej velmi dakujeme./ Za vsetko, co pre nas spravi, ze nam mile slova vravi./Za to vsetko nic neziada, staci jej, ze ju mam rada./ Za vela jej vdacime,/ vsetko pre nu spravime./ Jej postacia akurat,/ mile slova: MAM TA RAD.

Martina Schlosserova, 9. rocnik