8. JANUAR  2003 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Obcianske zdruzenie INAK a jeho aktivity

Koniec kalendarneho roka bol casom, ked sa vsetci zamyslali nad tym, co a ako urobili, hodnotili, bilancovali, prijimali nove rozhodnutia, zavazky.
S obcianskym zdruzenim INAK (iniciativa, napaditost, alternativa, kreativita) sme vas uz zoznamili a viackrat ste sa mohli o jeho cinnosti docitat aj na strankach novin.
INAK je regionalne zdruzenie pedagogov, pracovnikov s mladezou a sympatizantov. Ma siroku posobnost, pretoze jeho clenovia su obyvatelmi celeho Horehronia.
Za kratky cas trvania OZ INAK maju jeho clenovia za sebou mnozstvo vydarenych akcii. Boli to podujatia odborneho a umeleckeho zamerania okresneho i celoslovenskeho charakteru. Aj ked nie pri vsetkych boli hlavnymi organizatormi, vyznamnou mierou sa na nich podielali. Podarilo sa to aj vdaka dobrej spolupraci s metodickym oddelenim a dalsimi instituciami.
Najvacsimi akciami boli konferencia skol podporujucich zdravie a konferencia k zivotnemu jubileu spisovatelky Klary Jarunkovej, rodacky z nasho regionu, spojena s vystavou Pramene cistej vody v spolupraci s Bibianou, medzinarodnym domom umenia pre deti.
Uz niekolko rokov organizuje OZ INAK vernisaze k medzinarodnej sutazi vystavy Europa v skole pod nazvom Tvoriva skola v spolupraci s metodickym oddelenim odboru skolstva okresneho uradu.
Obcianske zdruzenie bolo pri vzniku kulturno – sportoveho podujatia pre deti a mladez Rytmus mladych, co je regionalna prehliadka v aerobiku a modernom tanci.
Jednym z dlhodobych strategickych cielov je aj podpora mladych talentov vo vsetkych oblastiach umenia. Tu sa podarilo dalsie nove podujatie, festival Strieborny Hron.
Vydarenou akciou bol metodicky den spojeny s tvorivymi dielnami v Hornej Lehote.
Vdaka podpore nadacie EKO – POLIS – ETP Slovensko sa uskutocnil dvojdnovy trening Strategicke planovanie.
Clenovia OZ INAK sa snazia vlastnymi aktivitami podporit prebiehajuci projekt Zmenme uhol pohladu, v ktorom si uvedomuju nutnost riesenia problematiky vzdelavania Romov.
Zamerom OZ INAK je podporovat iniciativy a tvorivost deti a rodicov, vydavat odborne publikacie, uskutocnovat rozne volnocasove aktivity a tym zvysovat duchovnu kvalitu zivota v nasom regione. Vazi si vsetkych, ktori akymkolvek sposobom pomohli a pomahaju pri plneni kratkodobych ci dlhodobych planov obcianskeho zdruzenia INAK.

Mgr. Marta Paulusova 

Najzranitelnejsim ludskym tvorom je dieta

Tvrdim, niet nad otvoreny dialog so ziakom. Najdu sa kritici, ktori to spochybnuju. Prosim. Nase deti, vase deti..., caka ich zivot plny kras, ale aj nebezpecnych nastrah. A my sa ani nepokusime ich na to pripravit? Vyzbrojit ich vierou, moralkou, vedomostami a uzitocnymi zrucnostami? Je to nielen ich, ale aj nasa sanca. Sanca prekonat desiatky rokov do nasich hlav vtlkanu predstavu, ze za nas osud, karieru, zdravie je zodpovedny niekto iny. Vsemocny stat, nejaky minister, ustredny vybor ci obvodny lekar. Sanca pochopit, ze ziskana minca slobody ma, ako vzdy, dve strany. Na tej druhej je osobna zodpovednost za vsetko, co sa tyka nas, nasich blizkych, nasho spolocenstva.
“Schopnost ovladat udicu ma vacsiu cenu ako darovana ryba. Aj preto sme sa tu dnes stretli...” Slova z uvodneho prihovoru sa stali mottom podujatia Konferencia mladych o zdravom zivotnom style, ktore sa uskutocnilo v novembri v Zakladnej skole v Pohorelej. Vzorom sa nam stalo okresne podujatie organizovane Centrom vychovnej a psychologickej prevencie v Brezne. V slavnostne upravenej skolskej jedalni sa stretlo 96 ziakov, 10 ucitelov a jeden host, lekar MUDr. Roman Lysina. Na konferencii odznelo 14 detskych referatov, 2 referaty dospelych, pricom vydany zbornik obsahuje este podstatne myslienky z dalsich 36 referatov, ktore si pripravili ziaci 5. az 9. rocnika. Temou prispevkov bolo: Ako zlepsit zdravie deti, rozvijat ich vzdelavanie, zaujmovu cinnost a ako presadzovat ich prava. Medzi inym odznelo:
“Fajcenie uz nie je moderne. Ked si nechceme obliect nemoderny sveter, tak preco neprestaneme aj fajcit?” (Martina 9. trieda).
“ Ked sa nechceme podobat fajciarom a alkoholikom, mozno nas budu povazovat za blaznov. No ak nas blazni povazuju za blaznov, malo by to byt pre nas utechou. Niekedy je lepsie nepatrit nikam, ako patrit do zlej spolocnosti.” (Andrej 9. trieda).
“Ja osobne nefajcim a myslim si, ze opak nie je ziadna vyhra. S cigaretou v ruke sa neuplatnim nikde a este si k tomu pokazim zdravie.” (Lubos 9. trieda).
“Nasa zemegula je akoby “kos plny smeti”, no vyzera to tak, ze nikomu na tom velmi nezalezi.” (Matej 9. trieda).
“Postaral by som sa, aby mal kazdy pracu a tak si zabezpecil zivotnu uroven, strechu nad hlavou a svojej rodine pocit istoty a bezpecia.” (Matus 5. trieda).
“Deti, ktore maju skolu a mozu sa vzdelavat, si toto vobec nevazia. Ine deti nemozu a tak velmi by chceli. Vazme si nase moznosti na vzdelanie a podelme sa o ne s ostatnymi detmi.” (Veronika 7. trieda).
“Deti uprednostnuju skupinove vedenie a zmenu. Nechcu kruzky, ktore su zakladane preto, lebo sa pacia rodicom.” (Jana a Marianna 8. trieda).
Vanok slobody sa o kratky cas zmenil na uragan. Privial, ale aj z domacej dlazby zdvihol a rozviril prach obsahujuci virus ludskych sarvatok, vyvolavajuci nasilie, ale aj bezuzdny konzum a “uzivanie zivota”. Roky budovana predstava o “sile kolektivu”, uspesne odolavajucej zlemu vplyvu sa rozplynula. Zistujeme, ze sme zranitelni – na tele i na dusi. My dospeli, a este viac nase deti. Tolerujeme fajciarov, spravame sa blahosklonne k opilcom. Vysledky ziackych ankiet potvrdzuju, ze prvym poharikom, prvou cigaretou v mnohych pripadoch neponuknu cudzi, ale blizki, casto ti najblizsi. Organizmus cloveka na prahu mladosti, napriek vonkajsej krase a sviezosti, je velmi krehky. Pod naporom zleho sa neuveritelne rychlo rozsype, ako domcek z karat. Rychlo vznika silny navyk na to, co im ublizuje. Omnoho rychlejsie ako u dospeleho dochadza k trvalemu poskodeniu.
Predstava moznej katastrofy nas nuti hladat riesenie. Je zname, ze mlady clovek sa brani poucaniu, skolometskemu mentorovaniu. Rad vsak vstupi do procesu, v ktorom ho nenutime hrat rolu pasivneho subjektu. Chopi sa prilezitosti a prijemne nas prekvapi. Zaujme “dospelacky” postoj a jasne formuluje nazory. Zrazu zistime, ze je vlastne iny, ako sme ho doteraz poznali. Vlastne, staci tak malo – aby nepatrna ziacka molekula aspon na chvilu prestala byt krmena ucitelskym centralnym mozgom ludstva. A o tom bola aj nasa velmi vydarena konferencia.

Peter Navoy

Posilvestrovske

Mlada manzelka, ktora sa vratila po burlivom Silvestri opustila manzela a vratila sa k matke:
- Mamicka, ked som vysla z bytu, zacula som vystrel. Co myslis, zastrelil sa, alebo si otvoril dalsiu flasu sampanskeho?

...

Policajt zastavi opilca:
- Kam sa tak ponahlate?
- Vraciam sa z oslav Silvestra.
- Ale, ved je uz davno po Silvestri...
- Viem, viem, preto sa tak ponahlam. Nechcem, aby sa manzelka znepokojovala.

...

- Marka, aka bola silvestrovska party?
- Vyborna, sampanske, kaviar, dobra nalada, boli tam dve zeny tucnejsie ako ja.

...

- Predstav si, na Silvestra som bol velmi opity! Auto som zabudol pred krcmou v cudzom meste!
- A ako si isiel domov?
- Vlakom. Ale predstav si to prekvapenie, ked som otvoril garaz!
- Bolo tam tvoje auto?
- Nie, ale parkoval tam ten vlak!

Opity muz sa vracia zo silvestrovskej zabavy po ulici domov a naraza rad radom hlavou do poulicnych stlpov. Vidi ho policajt a hovori mu:
- Clovece, vy ale musite mat tvrdu hlavu.
- Prosim vas, do kolkych stlpov som uz narazil? – pyta sa muz.
- Do deviatich.
- No, uz iba sest a som doma.

...

Po silvestrovskej noci sa stretnu dvaja priatelia:
- Pocuvaj Fero, ty si poriadne pod parou. Pamatas sa, ako si mi predaval parizsku katedralu Notre Dame?
- No a co? Hadam sa nieco stalo?
- Pravdaze stalo. Ved ja som ju kupil!

...

- Ako ste sa zabavili na Silvestra?
- Vyborne! Kazdy z nas vypil po desat rumov a vodiek, potom jeden z nas vysiel za dvere a my ostatni sme hadali, kto to bol.

 

Zozbieral: Jozef Pupis

 

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT