Skoloviny
Prazdniny su v nenavratne, ostali iba spomienky, hoci
ziaci, studenti i ucitelia tvrdia, ze este by vydrzali, realita je taka. Zacal skolsky
rok, v ktorom cakaju vsetkych zainteresovanych reformy. Aky bude? Ukaze cas.
Privitajme ho priehrstim myslienok a vtipov o skole, ale nielen o nej. |
- Jozko, hadam
s takymi spinavymi rukami nepojdes do skoly?
- Ale mami, ja sa nebudem hlasit.
...
- Moja spoluziacka Zuzana Cviklova sa chvalila, ze zase o kus
podrastla, lebo pan skolnik povedal, ze jej ma uz po krk.
...
- Neviem, neviem, co s tebou, Stevko?! Vo vcerajsej domacej
ulohe si mal pat pravopisnych chyb.
- Otecko povedal, aby som bol novinarom!
...
- Ako bolo prvy den v skole, synak?
- Dobre.
- A uz si sa aj nieco dozvedel?
- Ano, ze vsetci dostavaju vyssie vreckove ako ja!
...
- Uz som ucil dejepis tvoju matku. Mas nedostatocnu. Historia sa
opakuje.
...
- Odpovedat mozes aj po stojacky, len aby to sedelo. |
- V tebe je
nieco dobre, len ked vyjdes z cukrarne.
...
- Cizmarova, pozorujem, ze si sa zlepsila v pocte
neospravedlnenych hodin.
...
- Keby ta pocul Archimedes, tak by sa vo vani obratil.
...
Dohovara otec svojmu dospievajucemu synovi:
- Synku, na zemi zijeme preto, aby sme pracovali.
- Tak ja pojdem radsej k namornictvu.
...
- Paka je neohybna tyc, ktora sa ohyba.
Zozbieral: Jozef Pupis |
Upozornenie
Mesto Brezno na zaklade oznamenia
fytoinspektora z Ustredneho kontrolneho a skusobneho ustavu polnohospodarskeho,
spravy ochrany rastlin Banska Bystrica, upozornuje:
V Brezne bol zisteny a zaroven aj
laboratorne potvrdeny vyskyt karantennej bakteriozy Ervinia amylovora, ktora sposobuje
spalu rozovitych, najma na ovocnych druhoch drevin, ako jablone, hrusky a dule, rovnako aj
okrasne a drobne ovocne druhy z celade ruzovitych: hlohy, skalniky, hlohyne a
jarabiny.
Rozsiruje sa: dazdovymi kvapkami, hmyzom, najma opelovacmi, vtactvom a cinnostou
cloveka (ockovanim, vrublovanim, dovozom infikovanych rastlin, pripadne plodov, kde su
baketerie pritomne).
Typicke priznaky ochorenia su:
- odumieranie kvetov, ktore hnednu alebo cerneju, ale neodpadavaju,
- listy su nekroticke, akoby spalene, neodpadavaju,
- na mladych plodoch a stopkach vidno kvapocky bakterioveho slizu,
- konare ich jednorocne vyhonky su typicky hakovito ohnute (tvar pastierskej
palice),
- kora a kmen starsich drevin praska a vyteka z nich bakteriovy sliz.
Akekolvek podozrenie vyskytu spaly ruzovitych hlaste okresnemu fytoinspektorovi
Ustredneho kontrolneho a skusobneho ustavu polnohospodarskeho (UKSUP) do Banskej Bystrice,
Skuteckeho 19, na cislo telefonu 4112857, alebo 6117210.
Tato povinnost pre kazdeho obcana vyplyva zo zakona o rastinolekarskej
starostlivosti c. 185/1995 Z. z. v zneni zakona c. 471/2001 Z. z.
Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna
FESTIVAL STRIEBORNY HRON
Opat zacina
V tomto roku sa v nasom regione opat
rozbehne mnozstvo zaujimavych, na pohlady do minulosti bohatych aktivit. Spolocne ich
nazyvame festival Strieborny Hron. Druhy rocnik tohto podujatia zacal uz v juni 2003
nevsednou sutazou deti Tvoriva skola, pokracoval putovanim prirodou v lete.
V septembri 2003 sa kvalita zivota v nasom regione bude zvysovat poriadanim
dalsich sutazi, prehliadok, vernisazi a vystav so zapojenim tisicov deti i dospelych do
kulturneho diania. Organizatorom festivalu je obcianske zdruzenia INAK, koordinatormi
metodici odboru skolstva Okresneho uradu v Brezne. V praci pomahaju
skuseni a obetavi pedagogovia zo skol celeho nasho okresu. Vyznamnou mincou pomaha i
Matica slovenska v Brezne a mestske kulturne stredisko pod vedenim Mgr. J. Surinu.
Festival zahrna mnozstvo kulturnych podujati budu to prehliadky, sutaze,
vernisaze s hudobnymi koncertmi, besedy so spisovatelmi a znamymi osobnostami,
autogramiady, odborne seminare, tvorive dielne, umelecke programy, vystavy, konferencie.
Festival dava priestor milovnikom umenia, vyhladava mlade talenty v oblasti hudby a
spevu, vytvarneho umenia a literarnej tvorby, pozitivne ovplyvnuje hodnotovu orientaciu
obyvatelov nasho kraja a ich vztah k rodnej hrude. Okrem toho dava detom priestor na
to, aby zaujimavym sposobom naplnili svoj volny cas a rozvijali svoj talent a osobnost.
Dolezity je aj fakt, ze prave to je najucinnejsia prevencia ako predchadzat roznym
socialne patologickym javom (sikanovanie, kriminalita, alkohol, drogy...).
Sucastou festivalu Strieborny Hron su podujatia:
- Tvoriva skola maj, jun 2003. Sutaz s vystavou a slavnostnou
vernisazou originalnych detskych projektov (zapojenych 16 skol). Podmienkou je, ze projekt
ziaka musi byt sucasne povodnou vyucovacou pomockou.
- Wickova hviezda umelecka prehliadka v speve detskych tanecnych piesni
na pocest breznianskeho rodaka Vojtecha Wicka, hudobneho skladatela. Sutaz vyvrcholi
umelecky zameranym popoludnim, kde sa budu prelinat vsetky druhy umenia.
- Minulost a pritomnost Horehronia umelecka sutaz deti v oblasti
vytvarnej a literarnej tvorby s vyuzitim mnozstva technik, s tematikou
prirodnych kras, historie, sucasnosti. Vytvorene diela maju zachytit specificky kolorit
Horehronia i predstavu deti o jeho buducnosti.
- Slavni rodaci stretnutia so znamymi osobnostami z oblasti umenia.
Tema ich vnimanie zivota a rodneho kraja.
- Historicke reminiscencie stretnutie a beseda s riaditelom
Horehronskeho muzea Mgr. J. Weissom, ktory bude hovorit o pokladoch regionu.
- Odkaz predkov celookresne patranie po zaujimavych historickych stavbach
v jednotlivych obciach nasho okresu. Vytvorenie modelov a projektov povodnych
stavieb. Vystava modelov, slavnostna vernisaz s kulturnym programom.
- Tvorive dielne deti i dospelych, zamerane na povodnu umelecku tvorbu
v nasom regione a jej ozivenie.
Festival Strieborny Hron vyvrcholi na jar 2004 slavnostym kulturnym programom.
Mnozstvo podujati bude vyzadovat desiatky nadsenych a obetavych organizatorov, no aj
mnozstvo rovnako nadsenych sponzorov, ktori ocenia prinos festivalu. V nasom
chudobnom kraji je ich stale viac stedrych firiem i podnikatelov, ktori nezistne
pomahaju podporovat umenie a kulturu.
Eva Hancakova
O problemoch na Ceste osloboditelov
Vazena obyvatelka mesta,
aj ked ste sa na Technicke sluzby (TS) Brezno
obratili formou anonymu, ide o problematiku, na ktoru vam odpoviem takouto formou, aby
boli informovani aj ostani obyvatelia mesta.
Cesta osoboditelov, vratane ulicnych vpusti je v sprave Slovenskej spravy
ciest. Rigol nad chodnikom pri vstupe do zarezu sme cistili opakovanie a do jesene ho
urcite este vycistime. Upozornujete nas na jeden smetny kos, ktory prekaza, lebo je
v strede chodnika. Viete kolko takychto kosov denne upravujeme? Len ich jednoducho
nestihame tak rychlo napravat, ako rychlo ich niekto iny dokaze nicit.
Rozbite chodniky mame nie preto, ze si ich pracovnici TS nevsimaju. Nas hnevaju
viac ako vas, pretoze nielen prekazaju pri chodzi, ale pri zimnej udrzbe nam nicia stroje
a komplikuju pracu. Kazdorocne je problem financne zabezpecit opravu ciest (aj
v sucasnosti su tieto opravy prerusene). Chodniky sme neopravovali vo vacsom rozsahu
minimalne od roku 1996.
Osobne vozidlo Favorit nechodi na obhliadku. Uz viackrat som vysvetloval, ze denne
mame z TS v meste zabezpecit: udrzbu miestnych komunkacii na 4 5 miestach;
cistenie na 3 4 miestach; udrzbu verejnej zelene na 5 6 miestach; udrzbu
verejneho osvetlenia na 2 3 miestach; udrzbu cintorinov na 3 miestach; odvoz odpadu
na 4 5 miestach. Na vsetkych tychto miestach sa pracuje sucasne. Tymi istymi
mechanizmami musime obsluzit pracovnikov na vsetkych tychto miestach. Vsetko to koordinuje
jedna pracovnicka veduca prevadzky. K dispozicii ma osobne vozidlo
s vysielackou. Ak by to nerobila, vzniknu velmi velke prestoje a budete nam vycitat,
ze nasi pracovnici postavaju...
Ten neporiadok a smeti, ktore nam prekazaju pri koseni, v ziadnom pripade
nebudeme odvazat spolu s travou. Travu totiz nevozime na skladku odpadu, ale do
kompostarne, kde odpad nepatri. Je smutne, ze obyvatelia mesta v takom rozsahu
porusuju vseobecne zavazne nariadenie o verejnom poriadku.
Nezamestnanych evidovanych v urade prace uz davno nezamestnavame formou
verejno prospesnych prac. Tie zlate casy skoncili v roku 2002. Dnes k nam chodia
z uradu prace pracovat zadarmo evidovani nezamestnani asi takto: zmluvne ich musime
mat 110, ak chceme, aby k nam prislo denne teoreticky 35. V skutocnosti
ich pride priemerne 18 a uzitku mame z nich tolko, ako keby ich prislo 8. Ti nam veru
trn z paty nevytrhnu.
Uroven sluzieb preto nie je limitovana nevsimavostou pracovnikov TS, ale realnymi
moznostami. Vase tvrdenie o vasej poriadkumilovnosti ste vazne spochybnili, ked ste sa
zabudli podpisat. Neda sa totiz skontrolovat.
V kazdom pripade vam dakujem, ze ste si nasli cas, ktory ste venovali rieseniu
problematiky mesta.
Ing. Tomas Gabon, riaditel |