Styri generacie na parackach v Bujakove

   Aj ked fasiangove radosti a blaznovstva su od Popolcovej stredy minulostou, vratme sa este k jednej takejto udalosti.
Obcianske zdruzenie Jasienok zo Zadnych Halan uz po stvrtykrat pre zeny z Bujakova a Halan pripravilo paracky peria. Tato dnes uz pomaly zabudnuta cinnost v ozivenej forme u nich dobre zapustila korene. Zeny uz netrpezlivo cakaju na termin posledneho fasiangu. Zvykli si, ze na parackach okrem roboty, dobreho slova ci pohostenia pride na rad aj zabava. Jednoducha, ale poriadna, aj s huncutstvami.

   Do starej, vyse 150-rocnej skoly v Bujakove prislo bezmala styridsat zien, dievok, ale aj dievcat. Ved vekovy rozdiel medzi najstarsou 85-rocnou parackou Katarinou Katonovou a Nataliou a Michaelou Ulbrichtovou bol skoro osemdesiat rokov. Parackovou gazdinou ako kazdorocne bola Anka Gondova, ktora poskytla perie. Prichadzajuce zeny poharikom hriateho pocastoval gazda Jaro Kan a gazdina Anicka Zilikova ich ponukla skvarkovnikmi a pampusikmi. Pri robote sa nasiel cas aj na spomienky a pesnicky, hlavne po prichode chlapov a mladencov s heligonkou. Hned bolo po parani, ked jeden z nich pustil do kopok peria ziveho kohuta, ktory v miestnosti sposobil poriadnu „perinbabu“. Ale ved boli fasiangy. Nik sa nehneval. Naopak. Nasledovala zabava, spev, tanec. Nikomu sa nechcelo domov. Zabava vyvrcholila prichodom ciganskej kapely z Polomky. Muzikantov priviedol Martin Marcinek, samouk v hre na husle z blizkej restauracie.

Text a foto: Peter Bercik

Pomsta oceana

alebo... schyluje sa ku katastrofe ludstva?

   Na otvorenom mori zmizne peruansky rybar. Australske pobrezie obliehaju zalahy prudko jedovatych meduz. Velryby priplavaju ku Kanade s niekolkotyzdnovym meskanim a spravaju sa nezvycajne agresivne. Medzitym najde tim z ropneho vrtu na dne norskeho mora zvlastne cervy s mocnymi celustami, ktore sa zavrtavaju do morskeho dna. Biolog Sigur Johanson sa snazi zistit, ci predstavuju hrozbu pre morsky priemysel. Johanson tusi, ze tieto anomalie nie su len radom kurioznych nahod: nieco obracia zivot v mori proti ludstvu. K podobnym zaverom prichadza aj Leon Anawak zaoberajuci sa vyskumom zivota velryb, ktory sa za  jednu noc musi popasovat so zrutenim velrybarskeho turizmu, fanatickymi
ochrancami zivotneho prostredia a americkym vojskom, ktore pripad nahle zahali ruskom tajomstva. Vlady USA a Kanady ocividne vedia o hrozbe z oceanu viac - schyluje sa ku
katastrofe, ktora by mohla ohrozit dalsiu existenciu ludskej rasy. No kto alebo co ju vyvola? Vedci zistuju, ze clovek o planete, ktoru udajne ovlada, vie menej ako o vesmire...

   To je v kratkosti obsah romanu Pomsta oceana, ktory sa v tychto dnoch dostava do ruk slovenskym citatelom. Jeho autor, nemecky spisovatel Frank Schatzing (1957), je cinny ako kreativny sef reklamnej agentury, hudobnik a hudobny producent, nadseny kuchar a od polovice devatdesiatych rokov aj ako spisovatel. Uz jeho prvy roman Tod und Teufel (Smrt a diabol), odohravajuci sa v 13. storoci, mu priniesol obrovske uznanie a hned sa zaradil na rebricek bestsellerov. Druhu knihu, politicky thriller Lautlos (Nehlucne), vychvalila tlac ako „jagavu momentku konciaceho sa tisicrocia“. Romanom Pomsta oceana si Frank Schatzing splnil sen, pretoze tento pribeh sa mu pred niekolkymi rokmi prisnil.
   „Sen mi priniesol obraz - obrovsky huf najrozmanitejsich ryb, ktore tesne pod vodnou hladinou uzko zomknute priplavali k pobreziu. Myslienka, ktora z toho vznikla, bola: Ake by to bolo, keby v neprebadanych hlbkach svetovych mori jestvovala inteligentna forma zivota, ktora by mohla zapricinit takyto jav? Z toho sa potom stal velky scenar vzbury mora proti cloveku ako znecistovatelovi zivotneho prostredia,“ hovori Frank Schatzing o podnete, z ktoreho napokon vznikol roman, obsahujuci urcite posolstvo ludstvu. Nastoluje v nom otazku, co by sa mohlo stat, ked sa priroda postavi proti cloveku, ktory si ju nevazi a ublizuje jej. Ako vsak vravi autor: „Knihy nemusia obsahovat ziadne posolstvo, ale rozpravat napinave pribehy, ktore dobre zabavia citatela. Ak si z toho navyse moze nieco odvodit pre seba, tym lepsie. Ale, prirodzene, islo o to, literarne spracovat aktualne a buduce problemy ludstva.“
   V romane Pomsta oceana dolezitu ulohu zohravaju velryby. Cim tieto prekrasne tvory fascinuju Franka Schatzinga? „Su velmi inteligentne, perfektne prisposobene svojmu zivotnemu prostrediu, mierumilovne, ale zial, takmer bezbranne, vydane napospas cloveku,“ hovori spisovatel, ktory sa okrem pisania knih venuje reklame, hudbe a navyse je aj nadsenym kucharom. Ako vsak poznamenava, ziadnej z tychto aktivit sa nevenuje vyhradne ci prednostne, ale pisaniu najdoslednejsie.

Anna Gudzova

Sutaz o knihu Pomsta oceana

   Tisic stran napinaveho citania ponuka citatelom novinka vydavatelstva Ikar Pomsta oceana. A my vam ponukame moznost tuto hodnotnu knihu vyhrat. Do zrebovania zaradime vsetkych, ktori najneskor do stvrtka 16. marca do nasej redakcie dorucia listky, so svojou adresou, telefonnym cislom a samozrejme s kuponom a spravnou odpovedou na otazku. Meno vyhercu knihy uverejnime v utorok 21. marca.

Otazka:  Akej narodnosti je autor knihy Pomsta oceana?

KUPON - POMSTA OCEANA

Predstavujeme drzitela ocenenia Cena mesta Brezno

Frantisek Dropco
   Narodil sa v malebnej dedinke Myto pod Dumbierom, kde vychodil zakladnu skolu. Neskor studoval v Brezne v mestianke a napokon v Banskej Bystrici a v Kosiciach, kde aj zmaturoval. Svoje vedomosti vzdy uzival v prospech spolocnosti. Zurocil ich, okrem ineho, vo funkcii tajomnika Mestskeho narodneho vyboru v Brezne v rokoch 1952 - 1953 a ako veduci financneho odboru Okresneho narodneho vyboru v Brezne v rokoch 1954 - 1960.
   Detstvo prezil chraneny laskou svojich rodicov. Od malicka vnimal, ako uprimne a nezistne miluju svoj rodny kraj. Preto nebol prekvapeny postojom otca voci narastajucej hrozbe fasizmu. Do jeho rodneho domu prichadzali za otcom priatelia, ktori sa schadzali este pred rozbitim prvej CSR a za Slovenskeho statu hladajuc vychodisko z tejto situacie. A tak, ked bol v Myte zalozeny revolucny narodny vybor, bolo uplne samozrejme, ze predsedom sa stal jeho otec. On sam napokon v case svojej mladosti osobne branil slobodu a svoje idealy ako partizan v brigade Stalin. Na bojoch proti fasistom sa zucastnil v Turci a v Belanskej doline. Dlhych sedem tyzdnov branili Bansku Bystricu pred vpadom Nemcov a ubranili ju.
   Na bojoch o oslobodenie Horehronia sa zucastnil v okoli rodnej obce spolu s druhou ceskoslovenskou paradesantnou brigadou. Radost z oslobodenia rodnej obce pokazila sprava o tom, ze jeho najblizsi - rodicia a brat Julko boli Nemcami z dediny odvleceni. Nevedel, ci ich este niekedy uvidi. Ale osud mu dozicil radost a rodicov mu vratil. Brata vsak uz nikdy nevidel. Neskor sa dozvedel, ze ho Nemci popravili 10. februara 1945 v Medzibrode nad Hronom spolu s desiatkami dalsich nevinnych obeti.
   Svoje presvedcenie o prave cloveka na slobodu a stastie branil vtedy a nikdy neprestal. Stal sa zakladajucim clenom Zakladnej organizacie SZPB v Myte pod Dumbierom. V Brezne, kde sa natrvalo usadil, sa stal aktivnym clenom Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov a patnast rokov pracoval vo funkcii tajomnika.
   My si nevieme predstavit, a vlastne ani nemozeme, aku radost preziva, ked vidi, ze jeho deti a vnuci rastu v pokoji bez strachu a bolesti. Aj on svojou troskou prispel k tomuto stastiu, ktore nam ostatnym pripada ako samozrejmost a unika nam velkost cinov ludi takych, ako je Frantisek Dropco.

(ip)