Podnikatelske okienko
V poslednom februarovom cisle sme hovorili
o sposobe zalozenia firmy - fyzickej osoby podnikatela a spolocnosti
s rucenim obmedzenym. Predpokladajme, ze sa nadejnemu podnikatelovi podarilo ukoncit
proces registracie na zivnostenskom urade a pripadne aj na okresnom sude a ma
slubnu vyhliadku na uspesne podnikanie. Skor, ako sa pusti do samotnej cinnosti, potrebuje
splnit este niekolko administrativnych krokov, ktore vyzaduje slovenska legislativa.
Zacinajuci podnikatelia sa na nas casto obracaju
s otazkami: Kde sa mam dalej prihlasit? Co, komu a kedy treba zaplatit? Potrebujem
mat vlastny ucet, registracnu pokladnicu, vyjadrenie hygienika? Mam byt platcom DPH? Ake
budem viest uctovnictvo a kto mi ho spracuje? V tejto casti si povieme
o odpovediach na tieto otazky viac.
Zalozenie bankoveho uctu - kazdy podnikatel potrebuje osobitny
podnikatelsky ucet na uskutocnovanie bezhotovostnych financnych operacii prostrednictvom
bankovych ustavov. Na podnikanie podnikatel nesmie vyuzivat svoj sukromny ucet a vypisy z
podnikatelskeho uctu su uctovnymi dokladmi, ktorymi doklada, ze peniaze od zakaznikov
prijal, pripadne ich dodavatelom vyplatil. Okrem operacii s uctom podnikatel naraba
aj s hotovostou, ktora tvori v uctovnictve pokladnu.
Medzi registracnymi povinnostami ako prva je nutnost prihlasit
sa v jednej z piatich zdravotnych poistovni do osem dni od vzniku opravnenia na
podnikanie. Potom sa podnikatel prihlasi v danovom urade na platenie tych dani, ktore
sa ho budu tykat. Prihlasujete sa minimalne na platbu dani z prijmov fyzickych alebo
pravnickych osob. Na danovy urad treba podat tuto ziadost o registraciu do 30 dni od
zacatia podnikania. Ak zivnostnik pouziva vozidlo na podnikanie alebo v suvislosti s
podnikanim, treba podat prihlasku na platenie dane z motorovych vozidiel do 15 dni po
skonceni mesiaca, v ktorom bolo vozidlu pridelene evidencne cislo, alebo bolo vozidlo
pouzite na podnikatelske ucely. V pripade DPH mozete podat ziadost o registraciu
dobrovolne alebo povinne. Povinnost registrovat sa ako platca dane z pridanej hodnoty
ma podnikatel, ak jeho obrat dosiahol za 12 po sebe iducich kalendarnych mesiacov obrat
1,5 miliona korun.
Ak ma podnikatel zamestnancov, musi podstupit dalsiu
registraciu - do 8 dni od uzatvorenia pracovneho pomeru prihlasi zamestnavatel pracovnika
na zdravotne poistenie a seba prihlasi ako zamestnavatela, ktory bude odvody strhavat zo
mzdy a odvadzat do poistovne. V socialnej poistovni sa do 8 dni od uzatvorenia
pracovneho pomeru zaregistruje ako zamestnavatel a co je dolezite, este pred zacatim
pracovneho pomeru, najneskor v den nastupu do zamestnania prihlasi zamestnanca! Takisto na
danovom urade podnikatel zaregistruje do 15 dni od uzatvorenia pracovneho pomeru sam seba
ako platitela dane zo zavislej cinnosti a podla zakona bude zamestnancovi strhavat
a platit preddavky na dan z prijmov.
Kazdy podnikatel je povinny viest si uctovnictvo. Pred podanim
ziadosti o registraciu podnikatela na dan z prijmov si podnikatelsky subjekt
vyberie sustavu uctovnictva, v ktorej bude uctovat. Fyzicke osoby maju na vyber
uctovanie v jednoduchom alebo podvojnom uctovnictve, pravnicka osoba povinne vedie
podvojne. Uctovnictvo si moze podnikatel viest samostatne alebo prostrednictvom externeho
uctovnika. Pre zacinajucich podnikatelov, ktori nie su zrucni v oblasti dani
a riadenia financii, odporucame najst si skuseneho uctovnika.
Ostatne povinnosti, napr. so zriadenim prevadzkarne, miestnymi
poplatkami, registracnymi pokladnami, hygienou budeme rozoberat v nasledujucom
Podnikatelskom okienku.
Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu
adresu brezno@cpk.sk. Blizsie informacie dostanete aj priamo v kancelarii CPK Brezno
(v budove Slovenskej posty na rohu ulic Svermova a B. Nemcovej
v Brezne).
Alexander Botev, CPK Brezno
Liecive rastliny na Horehroni
Historicky vyvoj vegetacie na Slovensku
Na vyvoj vegetacneho krytu Slovenska, specialne na liecive rastliny, vyznamne vplyvali
davne tektonicke zmeny. Slovensko ma velmi pestru geologicku stavbu. V druhohorach sa
vytvorili vapencove substraty (podlozie), cenne pre rast liecivych rastlin, ale tiez
vulkanicka (sopecna) cinnost najma v tretohorach zmiernila reliefy tektonickych
zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami, na ktorych sa neskorsie vytvorili urodne
pody vhodne pre mnozstvo liecivych bylin. Znacnu cast Slovenska vyplnaju niziny vytvorene
vnutornym morom, v ktorych prevladaju urodne cernozeme a hnedozeme. Dalsim
vyznamnym cinitelom pre rozsirenie byliniek je dostatok vodnych zdrojov a vhodne
podnebne pomery, pretoze Slovensko lezi v strednej casti severneho mierneho pasma, na
prechode medzi primorskym a vnutrozemskym podnebim. Severnu hranicu Slovenska lemuje
mohutna retaz hor, ktora chrani nase uzemie pred severnymi studenymi vetrami a od
severovychodu od horucich vetrov prichadzajucich z ruskych stepi. Na severozapade
tato hradba vytvorena Karpatmi zabranuje vstupu oblacnosti s nadmernymi zrazkami od
Atlantickeho oceana.
Vyvoj vegetacie ovplyvnila aj stvrtohorna ladova doba, ktora trvala
viac ako pol miliona rokov a skoncila sa pred 10 -15 tisic rokmi, pocas ktorej sa
k nam dostali severske rastliny. Kedze sa pocas nej vystriedalo niekolko teplejsich
obdobi, nastala migracia rastlinstva aj z juhoruskych stepi, Balkanu a zo
Stredomoria. Bohata geograficka clenitost, geologicka a klimaticka roznorodost
Slovenska umoznila aklimatizaciu (prisposobenie) velkeho poctu druhov, ktore bud unikali
ladovcom alebo zaberali arealy (priestor) uvolnene ladovcami. Meniace sa klimaticke pomery
v jednotlivych geologickych dobach podmienili vznik reliktnych druhov (pozostatky
z davnych dob) a na druhej strane - v arealoch s osobitnymi
podmienkami vznikali tzv. endemity nerastuce nikde inde na svete. Osobitnu skupinu rastlin
vytvorili druhy rastuce len v blizkosti ludskych obydli. Vyznamnu skupinu rastlin
tvoria zavlecene (privezene) druhy a tzv. kozmopolitne, rozsirene na celom svete. Na
zaciatku dejin ludstva bolo na Slovensku v hlavnych crtach uz vytvorene terajsie
rastlinstvo.
Z uvedeneho je zrejme, ze vegetacia Slovenska je nesmierne pestra
a nema obdobu v Europe. Azda iba Balkansky polostrov ma pestrejsiu floru. Naviac
- priaznive vegetacne podmienky vyrazne ovplyvnuju tvorbu a obsah liecivych latok
v rastlinach a pre ich vysoky obsah a kvalitu si ich velmi cenia aj na
zahranicnych trhoch.
V nasej vegetacii mozeme velmi dobre sledovat istu pasmovitost,
ktora sa meni najma podla nadmorskej vysky. Priblizne do 500 m n. m. je pasmo dubin
(pripadne dubovo-hrabove pasmo), do vysky 900 az 1200 m sa rozprestiera pasmo bucin
s primiesanou jedlou. Nasleduje pasmo smrecin a nad nim (v Tatrach priblizne od
1550 m n. m.) je pasmo kosodreviny. Poslednym je vysokohorske alebo holne (alpinske)
pasmo, v ktorom su uz len travnate porasty. Pasmovitost je v skutocnosti ovela
zlozitejsia a meni sa s miestnymi podmienkami, ale aj tak je dolezitym fenomenom
pri zbere liecivych bylin.
Nebyt ludskych zasahov od najstarsich dob, najvacsia cast Slovenska
(okrem pasma kosodreviny a alpinskeho pasma) by bola pokryta lesmi. Lesy boli
odstranene predovsetkym v nizinach, v oblasti dubin, kde clovek mal najlepsie
podmienky pre svoje zivobytie. Neskorsie prenikal viac aj do vyssich poloh
a v poslednych storociach neostali pred ludskymi zasahmi usetrene ani vysoke
partie Tatier (pastierstvo). Lesy sa zachovali predovsetkym na miestach nevhodnych pre
polnohospodarstvo. Aj zasahy do skladby lesa zo strany cloveka boli znacne.
Uprednostnovali sa rychlo rastuce druhy, napr. smrek, ktory naviac ide na trhoch dobre na
odbyt.
Vyznamnym regionom v ramci Slovenska je Horehronie (Horehronske
podolie). Zo severu je lemovane Nizkymi Tatrami a z juhu Slovenskym rudohorim.
Tieto masivy su oddelene riekou Hron. Region je velmi bohaty na liecive rastliny, ma
pestry geologicky podklad s roznou nadmorskou vyskou, popretkavany velkym mnozstvom
dolin. Vyskytuje sa tu vela druhov liecivych bylin a co je hlavne - su malo
zasiahnute cinnostou cloveka.
Vazeni citatelia! Tymto clankom konci pre mnohych z vas
nezaujimava a neprakticka cast problematiky fytoterapie. Musel som vsak poukazat na
skutocnost, ze aj staroveke civilizacie brali vazne liecenie bylinkami a kto
z vas by sa chcel „trapit“ s liecivymi rastlinami, musi mat na zreteli
aj tento fakt. V buducich cislach sa budeme konkretnejsie venovat lieceniu
a zberu.
„baca Sperka“
Urad prace, socialnych veci a rodiny informuje
Vyzva na predkladanie projektov
Dna 20. februara 2006 Ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny SR
vyhlasilo vyzvu na predkladanie projektov na overenie novych opatreni na trhu prace Podpora
vytvarania novych pracovnych miest formou nenavratnych pausalnych prispevkov.
Ziadatelia o poskytnutie nenavratneho pausalneho prispevku zo statneho rozpoctu
predkladaju projekty podla ustanovenia § 54 ods. 2 pism. a) zakona c. 5/2004 Z. z.
o sluzbach zamestnanosti a o zmene a doplneni niektorych zakonov
v zneni neskorsich predpisov.
Nove aktivne opatrenie na trhu prace na ucely tejto vyzvy:
Opatrenie c. 1
Pausalny prispevok na podporu vytvarania pracovnych miest u mikro a malych
zamestnavatelov, ktori zamestnavaju do 20 zamestnancov.
Zamer: opatrenie je zamerane na podporu zamestnavania
uchadzacov o zamestnanie a znevyhodnenych uchadzacov o zamestnanie podla § 8 a
§ 50 ods. 2 zakona o sluzbach zamestnanosti vedenych v evidencii
uchadzacov o zamestnanie najmenej styri mesiace nepretrzite formou
nenavratneho pausalneho prispevku na vytvorenie pracovneho miesta poskytovaneho zo zdrojov
statneho rozpoctu.
Prispevok na vytvorenie pracovneho miesta:
Vyska pausalneho prispevku
na vytvorenie pracovneho miesta pre uchadzaca o zamestnanie je 58 212 Sk,
vyska pausalneho prispevku na vytvorenie
pracovneho miesta pre znevyhodneneho uchadzaca o zamestnanie je 80 601 Sk,
vyska pausalneho prispevku na vytvorenie pracovneho miesta pre dlhodobo
nezamestnaneho obcana vedeneho v evidencii UoZ pocas 24 - 48 mesiacov je 96 273 Sk
(bonus 15 672 Sk),
vyska pausalneho prispevku na vytvorenie pracovneho miesta pre dlhodobo
nezamestnaneho obcana vedeneho v evidencii UoZ viac ako 48 mesiacov je 111 946 Sk
(bonus 31 345 Sk).
Prispevok jednemu ziadatelovi sa poskytne
maximalne na pat novovytvorenych
pracovnych miest.
Opatrenie c. 2
Pausalny prispevok na podporu vytvarania pracovnych miest v chranenych dielnach
a na chranenych pracoviskach.
Zamer: overovane nove aktivne opatrenie trhu prace podporuje
vytvaranie pracovnych miest v chranenom zamestnani poskytovanim jednorazoveho pausalneho
prispevku pre zamestnavatelov, ktori maju zaujem vytvarat nove pracovne miesta pre obcanov
so zdravotnym postihnutim podla § 9 ods. 1 pism. a) zakona o sluzbach zamestnanosti.
Vyska prispevku je rovnaka ako v pripade poskytovania prispevku na
zriadenie chranenej dielne alebo chraneneho pracoviska a na ich zachovanie podla §
56 zakona o sluzbach zamestnanosti v okresoch s priemernou mierou evidovanej
nezamestnanosti vyssou ako celoslovensky priemer, t. j. 223 891 Sk na jedno
vytvorene pracovne miesto.
Casove vymedzenie vyzvy
Ziadosti o poskytnutie nenavratneho pausalneho prispevku je mozne predkladat
v stanovenom obdobi od vyhlasenia vyzvy do terminu ukoncenia predkladania projektov
do 3. aprila 2006 do 14. hodiny.
Blizsie informacie vam poskytnu zamestnanci oddelenia metodiky
aktivnej politiky trhu prace a projektoveho riadenia UPSVR Brezno, c. t.
6112080, 6115681 - 3 alebo osobne na adrese Razusova 40, Brezno c. dveri 09, p. Janka
Pracharova.
Informacie su tiez pristupne na www.upsvrbr.host.sk aj s formulaciou ziadosti.
- Keby ludia neboli hlupi, stacila by nam jedna zena pre celu
dedinu!
Kresba: Pavol M. Kubis |
