Jan Stulrajter, robotnik, Brezno:
   - Horucavy velmi nevplyvaju na moje zdravie. Podstupil som sice operaciu hlavy, ale nemam ziadne problemy. Ja sa v lete najradsej pohybujem v lese,  je tam najprijemnejsie, zbieram hriby a lesne plody, snazim sa zdrziavat v chladku.

Ernest Svrcek, dochodca, Brezno:
   - Osobne nemam rad velke horucavy, ani velke zimy. V obdobi tepla som radsej niekde ,,zalezeny“, momentalne mam co robit. Vychadzam rano na nakupy a vecer chodim na pravidelne prechadzky. Vzhladom na to, ze dodrziavam stopercentnu zivotospravu, bez alkoholu, pijem jednu kavu denne, vysoke teploty moj zdravotny stav neovplyvnuju. Ak su ludia trosku zodpovedni a vedia, co chcu, nemali by mat problemy. Ale ked vidim niekoho, ako si da styri poldeci, je to podla mna samovrazda.

Zuzana Jariabkova, zdravotna sestra, Brezno:
   - V tychto horucavach sa zdrziavam co najmenej na priamom slnku, pijem vela tekutin, presne podla rad odbornikov. Na dovolenku chodim velmi rada, ale aj tam som radsej vyslovene v tieni.

Lukas Lenart, bankovy uradnik, Brezno:
   - Horucavy znasam zle, ale zamestnavatel nastastie  zabezpecil pitny rezim  V praci je klimatizacia, ale ked vyjdem vonku, je tam ako v pekle. Som mlady, takze na moje zdravie vysoke teploty nevplyvaju. Pri vode som rad na slnku, pouzivam vyssi ochranny faktor, myslim si, ze upalov sa netreba bat.

Martina Jarganova, administrativna pracovnicka, Pohronska Polhora:
   - Je strasne teplo, teraz sme sa vratili z dovolenky, ale tam nas aspon ochladila voda. Rada sa opalujem, ale ked su velke horucavy, hlavne cez obed, skryjem sa pod slnecnik. Horsie je to v praci, ale nastastie mame klimatizaciu a snazim sa dodrziavat pitny rezim.

Oto Baldovsky, dochodca, Brezno:
   - Velke horucavy su pre mladych ludi vyhodne, ale na nas starsich posobia negativne. Na  prechadzky chodim rano, ked je trosku chladnejsie, nie je vhodne prechadzat sa aj vo vecernych hodinach. Ked som bol mladsi, mal som rad leto. Som rolnickeho povodu a sam sa cudujem, ako sme  v tych casoch zvladali horucavy. Na poliach sme pracovali fyzicky a pritom sme neboli unaveni. Teraz sa vyhybam slnku, rad si posedim v chladku. Mladym prajem hodne slnka, peknu dovolenku pri mori a nam starsim v horach. Na Horehroni je pekne prostredie, len skoda, ze my Slovaci si ho nevieme cenit a vazit.

(ma, zs)

Nevidiaci „kamosi“ sa opat stretli

   Prvy julovy vikend sa stretla nevidiaca a slabozraka mladez z celeho Slovenska v penzione Zeleny dom v Ciernom Balogu na vikendovo relaxacno - poznavacom pobyte. Cielom tejto prvej vacsej akcie, ktoru pre 14 nevidiacich a slabozrakych a ich sprievodcov pripravilo obcianske zdruzenie BLINDMEN z Brezna, bolo, aby nevidiaci hudobnik a spevak Milan Kvietok predstavil kamaratom svoj rodny kraj. Dojmy zo spolocne prezitych dni nam sprostredkovala 23-rocna nevidiaca Miriam Genska z Rimavskej Soboty:

  - Stretnutie zorganizovalo obcianske zdruzenie BLINDMEN z Brezna v spolupraci s obcianskym zdruzenim Vydra v Ciernom Balogu a pobyt bol urceny nam, ktori sme sa poznali uz od detstva – zo Specialnej zakladnej skoly pre nevidiacich a slabozrakych v Levoci ci v Bratislave. Po ukonceni tychto skol sme sa rozprchli kazdy svojou cestou zivota a niektori sme sa nevideli aj viac ako desat rokov.  Cierny Balog je jedna z najvacsich obci na Slovensku a sklada sa z viacerych lokalit, ako je napriklad Palenicne, Dobroc alebo Vydrovo, do ktoreho sme zavitali aj my, takze by som tuto dedinu mohla nazvat USB (Spojene staty balocke), podobne ako USA (Spojene staty americke). V piatok sme postupne prichadzali kazdy zo svojho bydliska na miesto cinu do Penzionu Zeleny dom, kde sme sa ubytovali a navecerali. Dve Ciernobalocanky z obcianskeho zdruzenia Vydra nam porozpravali o najvacsom skvoste a rarite Cierneho Balogu – o Ciernohronskej zeleznicke, ktora bola prvou zo vsetkych zeleznic na Slovensku. Potom sme si dali zoznamovacie kolo, aby kazdy „zrakac“ mal prehlad o tom, kto sa na pobyte zucastnil. Uz nic nechybalo k tomu, aby nastal cas zabavy, hudby a dobreho humoru. Hudbu nam zabezpecovala skupina Blindman - na varhanoch hral nas stary znamy muzikant Mino Kvietok a na gitare Marek Botev  z Brezna. Spolu s nimi spievala a na gitare hrala Evka Baranikova z Bratislavy. Mino, ktory  kedysi zalozil skupinu Blindman, ma uz nahratych zopar vydarenych albumov. O dobry humor som sa postarala aj ja a vsetkych som pobavila zartovnymi scenkami.
   Po sobotnajsich ranajkach dve ucastnicky pobytu isli nakupovat do Brezna s pani Kvietkovou a my ostatni sme mali moznost povozit sa na bricke, na ktorej sa kedysi vozili vacsinou iba pani a ktora kedysi nahradzala dnesny taxik, MHD a pod. Riadil ju jeden pohonic a tahali dva kone Duro a Pejo. Jedna skupinka zaujemcov sa pobrala na peknu turistiku na salas, druha isla na obhliadku pamatihodnosti breznianskeho namestia, tretia do breznianskeho kostola na sobas, kde spievali na chore dva spevacke zbory a Mino im hral na varhanoch, posledna skupinka ostala relaxovat po nakupoch v penzione. Po veceri sa rozbehlo druhe kolo dobrej hudby, humoru a dobrej nalady, ktorym sme v neskorych nocnych hodinach po opekacke stastne zakoncili druhy den nasho stretnutia.
   V nedelu hned zrana skupinka dobrovolnikov sa vybrala na svatu omsu do kostolika nachadzajuceho sa asi 50 m od penzionu. Po ranajkach sme sa z miesta nasho docasneho bydliska presunuli do Vydrovskej doliny, kde nas dopravila Ciernohronska zeleznicka. Poprechadzali sme sa po lesnickom skanzene, kde bol vystaveny nadherny exponat dreveneho medveda, dreveneho cloveka a kde sme pocas prehliadky nasli za ohradou aj dvoch zivych diviakov a tak sme zistili povod strasneho zapachu. Obedovali sme pravy kotlikovy gulas a potom sme sa presunuli spat do penzionu, v ktorom sme tento nas vikendovy pobyt zavrsili. Rozlucka to bola veru nekonecna. Nevedeli sme sa rozlucit jeden s druhym, pretoze sme sa spolu velmi dobre citili. Z Cierneho Balogu sme sa vratili domov spokojni, oddychnuti, plni peknych dojmov a prijemnych zazitkov. Verim, ze sa v Ciernom Balogu alebo na nejakom inom peknom mieste o rok znovu stretneme a prezijeme spolu aspon take pekne chvile ako na tomto vikendovom stretnuti.
   A co dodat na zaver? Chcela by som sa podakovat pani Ing. Daniele Kvietkovej, vykonnej riaditelke Obcianskeho zdruzenia Blindmen z Brezna, ktora sa podielala na usporiadani tejto prenadhernej akcie, tiez vsetkym sponzorom, pretoze bez ich financnych prispevkov by sme sa tu stretnut nemohli. Nasa vdaka patri aj panovi Pancikovi a jeho manzelke, ktori nam v penzione poskytli pristresie, perfektnu stravu, starostlivost a boli k nam naozaj velmi mili a laskavi.           

Centrum volneho casu v Brezne odstartovalo letne prazdniny primestskymi tabormi, ktore sa konali od 3. do 14. jula.
Celkovo 60 deti stravilo dva tyzdne v spolocnosti pedagogickych pracovnikov z CVC a novych kamaratov.
Kazdy Putacik zacal zoznamovacimi hrami, sutazami a opekanim v prirode. Spolu sme navstivili Aqua City v Poprade, Kovacovu a nevynechali sme ani Podbrezovu.
Dufame, ze sa nam podarilo sprijemnit detom prazdniny a vsetkym prajeme prijemny zvysok leta.

Zamestnanci CVC