Kniha receptom

   Aj mna niekedy znepokojuje dolezity kusok ludskeho tela – zlcnik. Ale sila zvyku je casto taka podmaniva a neodolatelna, ze siahnem po osvedcenom recepte. Je to pokoj a dobra kniha faktu, alebo sa hrabkam v paberkoch vpisanych na stranky kalendarov prisposobenych na poznamky.
   Zalistoval som teda v zaznamnikoch. V jednom z nich ma oslovili myslienky, ze... Monk (televizna postava) ma desat surodencov, ze... Napoleon mal dve zeny a patdesiatjeden mileniek, a pritom zakonom zakazal neveru, ze... Aj Ludvik XV. mal sice manzelku, ale okolo neho pobehovalo este patnast favoritiek, ze... Spisovatel Milos Krno v jednej zo svojich knih spomina, ze jeho otec Peter Krno ako polosirota dostal sa k tetke krcmarke do Brezna. Tam bol v jednej osobe ziakom, casnikom i celadnikom. Najproblematickejsi pre chlapca bol ten cas, ked sa v „hospode“ zastavili jarmocnici. Roboty az-az. Otec predsa len skolu ukoncil. Zmaturoval v Revucej. Milo Urban v knihe Sloboda nie je spas tiez spomina na Brezno, Hronec a Bansku Bystricu. Raz v jednom roku cez letne mesiace navstivil spolu s manzelkou Zoskou brata Ferka v Brezne. Tuho elektrikarcil. Bol zenaty. S manzelkou Bozenkou mali dcerku Evicku. Neskorsie ho prelozili do Banskej Bystrice. V Hronci Milo Urban navstevoval rodinu Kepstovcov. Spomina aj na krasny vylet Kamenistou dolinou az do Sihly.
   Este jeden zaznam. Pise sa rok 1973. Je april. Pripraveny je 6. rocnik Chalupkovho Brezna. Na besedu o Franovi Kralovi ma prist spisovatel Ferdinand Gabaj. Na breznianskej zeleznicnej stanici spolu s Frantiskom Kreutzom cakame na prichod rychlika z Bratislavy. Uvitali sme hosta. Malo zhovorcivy, len ocami bludil po okolitych kopcekoch, v odpovediach strucny, tasku si sam poniesol. Vraj tam ma zvlastne tajomstvo a „bohatstvo“. Chalupkovci sa mu potesili. Po rokoch, ked som mal v rukach Pamati Chalupkovho Brezna 1997, dovtipil som sa, ze tym „bohatstvom“ bol vlastne prihovor k Chalupkovcom. Pisal ho vraj „na kolene“ vo vlaku z Bratislavy do Brezna. O rok nato, v juli 1974, zomrel v Bratislave.

S. Giertl

---

 

Spomienka  

Presne v strede cintorina v Helpe, pod mohutnymi styrmi klenmi odpociva Gyula Szift, na ktoreho hrob sa v ostatnych rokoch trochu zabuda. Gyula Szift bol vrchnym spravcom Coburgovych lesov na Horehroni a po velkom poziari v Helpe 25. maja 1906 vydatne pomahal pri zabezpecovani a dodavani dreva na obnovenie obce. V tychto dnoch (20. juna) sme si pripomenuli ste vyrocie jeho umrtia.

Text a foto: Mgr. Jozef Pupis

 

---

Mimozemsky objekt

   Je sedem hodin rano, vysielaju ranne spravy. Doktor Albert, znamy vynalezca, sa prave z radia dozvedel o unose. V Hromci na tichej ulici v malom domceku rodiny Petkovcov vcera vypukla panika. Zmiznutie starej mamy vsetkych rozrusilo. Je velka zahada, co sa vlastne stalo, aj ked sused Mach vraj na vlastne oci videl neznamy objekt, ktory bol urcite z inej planety. Pochybnosti obcanov su samozrejme, lebo Mach je dusevne chory.
   Cely incident sa zacal riesit okamzite po zmiznuti starej mamy Petkovej. Ktosi zatelefonoval na policajnu stanicu a o par minut sa vysetrovatelia zisli na mieste cinu. Kedze svedok bol len jeden - a to nedoveryhodny pan Mach, museli preskumat vsetko, hladali stopy a snazili sa zistit, ako sa to stalo. Asi najviac sa darilo detektivovi Izidorovi, ktory situaciu okomentoval takto: Pricina zmiznutia v podstate nie je znama, pani Petkova je nahodna obet. Toto je uz piaty pripad zahadneho zmiznutia ludskeho jedinca z nasej Zeme, preto sa treba skontaktovat s unoscami. Myslim, ze vsetkych unesenych najdeme na tom istom mieste. Unoscovia pravdepodobne neziju na Zemi, a tak budeme potrebovat pomoc noveho vynalezu.“ Lenze kto ten vynalez zostroji?
   Doktor Albert po vypocuti spravy zasiel za detektivom Izidorom. Ponukol mu pomoc pracovnikov z firmy Vynalezy, a. s. Ti sa uz dva roky tajne pokusaju zostrojit pristroj, pomocou ktoreho budeme moct lahko komunikovat s obyvatelmi inych planet. Unosy maju na svedomi pravdepodobne vyspelejsi mimozemstania, ktori takyto sposob komunikacie neodmietnu.
Vynalez ma byt hotovy uz o tyzden, co umoznuje pripravit ludstvo na novinku - ze v nasom vesmire nie sme sami. Vsetko tomu nasvedcovalo. Vacsina to uz tusila, ale teraz mame nezvratne dokazy, ktore by nas vsetkych mali o tom presvedcit. Na miestach unosov nasli kusy nezvycajnej latky, ktore poslali na preskumanie. Po preskumani nie je jasne zlozenie latky, ale iste je vsak to, ze taketo nieco na Zemi neexistuje. Hmota urcite pochadza z planety nasej galaxie, ale ktorej? Takze pan Mach mal pravdu. Je tu vsak problem. Ako sa dohodnut s unoscami? Preco vlastne unasaju nevinnych ludi z nasej Zeme? Mozno ich cielom je skontaktovat sa s nami a upozornit nas na nespravny vyvoj ludstva, globalne ekologicke problemy a podobne. My si malokedy uvedomujeme dosledky nasich hlupych cinov. Nicime vlastnu planetu, tym nicime aj ostatne planety a postupne znicime cely vesmir.
   Presiel tyzden a detektiv Izidor mal vo vsetkom jasno. Najdene dokazy nasvedcovali, ze mal pravdu a pan Mach takisto. Oboznamenie obyvatelov Zeme neprebehlo prilis hladko, pretoze sa nasli taki, ktori vsetko popierali, a nemohli tomu uverit. Medzi nimi boli aj vysetrovatelia, znami ako Izidorovi konkurenti. Pristroj bol hotovy a okolo celeho tohto pripadu vypukol poriadny osial. Na mieste posledneho unosu pristroj cakal na historicky prve pouzitie. Zislo sa vela novinarov, vedcov, vynalezcov, okolo plno kamier... Televizia NCN a mnohe dalsie vysielali priamy prenos kontaktu s mimozemstanmi. Nadseni pozemstania zo vsetkych krajin sveta pri svojich televiznych obrazovkach ani nedychali. Komunikovat cez pristroj nariadili doktorovi Albertovi z firmy Vynalezy, a. s. Na vyrobe stroja sa podielalo asi sto pracovnikov. Pristroj funguje na principe vysielania signalov z nasej Zeme a ostatni vesmircania dostavaju myslienkove impulzy do svojich mozgovych centier. Doktor Albert vyslal myslienku a vsetci ocakavali reakciu. Priblizne stvrthodinu bolo ticho a potom nastalo nieco necakane. Zhora sa zacalo rutit nieco obrovske, nastal zmatok, ludia sa rozutekali. Pristroj sa triasol a pomaly zacali vypadavat suciastky. Doktor Albert obelel a odpadol. Ostal s nim Izidor, ktory cele dianie snimal kamerou. Ta obrovska vec spomalila a pristala na nasej Zemi vedla takmer rozpadnuteho vynalezu. „Ufo!“ zakrical Izidor. Mal pravdu. Mimozemsky objekt, zlozeny z neznamej hmoty, ktora sa nasla po kazdom unose. Zrazu sa pri pristroji objavil zvlastny nizsi, chudy chlapik, obleceny v skafandri sivej farby. Vyzeral ako clovek, lenze clovekom nebol. Nemal nijaky vyraz tvare. Jedna jeho ruka bola zakrpatena. Pozeral na Izidora a na Alberta velkymi ciernymi ocami. Jeho zakrpatena horna koncatina ukazala na kameru. Jedinym dotykom ju znicil. Izidor bol uzasnuty. Chlapik sa otocil chrbtom k Izidorovi a svojou drobnou rukou sa dotkol svojej hlavy. Preskocila iskra, chlapik sa zatriasol a otocil naspat k Izidorovi. Pootvoril usta a pokusal sa nieco povedat. Aspon tak to vyzeralo. Zrazu sa pri nom objavil dalsi podobny chlapik v sivom skafandri. Pozreli sa na seba a chlapik povedal: „My sme cakali, kedy konecne prestanete nicit nasu planetu, ale nedockali sme sa. Nasa planeta bola znicena. Oddnes sidli na Zemi nasa zakladna a vsetci obyvatelia nasej planety. Stahujeme sa. Bud sa nam podriadite, alebo ludstvo zanikne. Najprv si stanovime pravidla.“
   Izidor nenachadzal slov. Postupne prichadzali vystraseni ludia a nechapavo krutili hlavami. Musime sa zmierit s tym, ze Zem uz nepatri len nam. Sami sme si to sposobili. Zeby toto bol zaciatok nasho konca?

Renata Durajova

---

Zivot v jeho jedinecnej podobe

Laska az boli Musim ta prestat milovat. Prepac, nenavidim sa za to, ze som ti to musel povedat. Moj najkrajsi sen je s tebou zit. No napriek tomu nemozem to urobit. Zblaznil by som sa z lasky, ktora je medzi nami. So slzami v ociach, ale musime kracat zivotom sami. ...

Pomozem ti Dufam, ze tvoje srdce kvoli smutku nekrvaca. Dufam, ze tvoje srdce na sile zitia nestraca. Ja budem pri tebe vzdycky stat. Ak budes chciet, mozes mi o svojom probleme povedat. Nevrav mi, ze nemam ti pomahat. Ty nemozes sa sama s nim namahat. Ja sa chcem pre tvoje srdce trapit. Ja chcem smutok, bolest v tvojom srdci zabit. ...

Vsemocna laska V jedinej chvili laska vo mne povstala. A ja modlim sa, aby este zostala. Som smely, ked si myslim, ze tvoje oci mne sa privravaju. Ale dufam, ze lasku v mojom srdci spoznavaju. Kiez dotknes sa rovnako, ako rukami tak aj mojich pier. Nech konecne po dlhom case zavladne v mojom srdci mier. Na kridlach lasky, kvoli tebe preletel by som cely svet. Lebo aku si mi dala silu, Pane Boze nema ziadny kvet. ...

Vztah Preco si taka krasna, pytam sa sam seba den i noc. Ked ta vidim, stracam nad sebou moc. Nepomoze mi ani prva pomoc. Tvoj pohlad ma pali ako ohen. Nechcem, aby ma spalil tvojich oci plamen. Oslobod ma a za niekoho ineho ma zamen. No horsie by bolo od teba odist. A uplna smrt by bola, keby si sa chcela rozist. Napriek tomu, co nas caka, chcem s tebou dalej ist. Dobro so zlom sa medzi sebou doplnaju. Laska s nenavistou sa k sebe priznavaju. ...

Vizia dobrej buducnosti Tvoj parfem je ako ranna rosa. Jeho vona mi pada rovno do nosa. Na dobru noc si mi prisla pusu dat. Bez toho by si nemohla ist kludne spat. Dufam, ze sa to medzi nami bude prehlbovat. A tak navzajom sa budeme doplnovat. ...	Posadnutost Bez teba nemozem byt. Co to nedokazes pochopit. Ty nechapes, ze bez teba nemozem dychat ani zit. Co citim, ked tu nie si, nedokazem vyjadrit. Tvoj odchod nemozem dopustit. To by som si nedokazal odpustit. ...
Milujem ta Milujem ta viac ako svoj zivot. Niekedy sa chovam ako kamikadze pilot. Tvoje telo je poezia krasy. Tvoj hlas je melodia spasy. Ty si moje vykupenie. Kde nachadzam pochopenie.	My Dead Tien smrti na mna dolieha. Moje telo jej kuzlu podlieha. Putami mi ruky sputala. Uz je so mnou beda, uz ma dostala. Bozkom ma uspi na vecnost. Na oboch stranach bude spokojnost.                             Peter Kan

---

Kultura potrebuje nadsenie ludi

Maria Blanka Weissova	Pohlad na ohyb Osrblianky v polovici Mlynskej ulice je carovny, tazko uverit, ze potok hrozi povodnami.
V hroncianskej zlievarni kedysi vyrabali liatinove krize, ktore zdobia miestny cintorin.	Obyvatelia Domova dochodcov a Domova socialnych sluzieb v Hronci travia predpoludnie na cerstvom vzduchu