Sme nablizku

Dovolenka

   „Kamaratka ma volala, aby som isla na dovolenku s nou. Je fajn, ale najradsej by som isla sama, medzi cudzich ludi. Neviem, co urobim.“

   Uvedomila som si, ze prichadza cas dovoleniek, cas, ktory by mal priniest oddych, regeneraciu sil, nove zazitky. Dam teraz bokom financne zalezitosti - je zrejme, ze kazdy si moze robit plany iba do vysky svojich prijmov. Nechcem ani rozoberat otazku miesta pobytu. Na povzdychu mojej znamej ma zaujalo to, ze rozumom zvazuje moznost dovolenky s kamaratkou, ale sama citi potrebu samoty. My dve sme spolu celu vec prebrali, ale uvedomila som si, ze prave pri dovolenke je dolezite, aby clovek zosuladil rozumovy postoj s tym, co mu hovori jeho vnutro. Ak totiz pocuje svoje vnutro (alebo ak citi, ze potrebuje to a to), vacsinou je to dolezita informacia o nenaplnenej potrebe. „Teraz by som si najradsej…” Niekedy je to blaznivy napad, ale je vyrazom toho, co nasa psychika v tej chvili potrebuje. Ak nechcem nikoho ani vidiet, ani pocut, som unaveny z ludi a najlepsie sa zregenerujem tak, ze pobudnem v samote. Ak mam chut ist si niekde zatancovat, potrebujem nieco odreagovat, ale aj byt medzi ludmi, zabavit sa. Ak ma to taha do prirody, som presyteny civilizaciou a potrebujem obnovit svoje najzakladnejsie sily. To vsetko samozrejme robi clovek aj pocas roka, vo volnom case, cez vikendy, ale dovolenka je takou „generalkou”, preto je ovela dolezitejsie vediet, co najviac potrebujem zregenerovat. Ak mi moje vnutro prave teraz nechce nic nadiktovat, staci, ked si postupne predstavujem rozne moznosti pobytu cez dovolenku. Ak to robim pomaly a v pokoji, pocitim, ze niektora predstava ma vobec nelaka, ina je celkom zaujimava, do dalsej by som zasa najradsej vhupol hned.
   Ak sa mi podari najst optimalny sposob stravenia mojej dovolenky, pomozem sebe, svojej rodine, ale aj najefektivnejsie zurocim to, co vytiahnem zo svojej penazenky.                                            

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

 Sutaz o Aprilove dievca

Ma strnast, je spravne prastena a zalubena...

   Jedno obycajne, mozno trochu blaznive dievca, prave opusta detstvo a zistuje, co je to byt dospelou. Ucitelka matematiky uz nie je takym postrachom a otec si tiez nepyta kazdy den ziacku knizku. Napriek tomu to nie je ziadna sranda, a aby toho nebolo malo, hned v prvy den na strednej skole sa posadi za nu ten najkrajsi chlapec na svete...
   Tak to je Bibiana. Aprilove dievca podla mladej slovenskej autorky Martiny Solcanskej, ktora priznava, ze jej pribeh obsahuje cely rad skutocnych udalosti: „Naozaj existuje niekto,  kto nahadzal palacinky za sporak, ci preliezol susedovi do zahrady a vylial mu atrament do bazena...“
   Martina Solcanska pisala Aprilove dievca ako dvanastrocna. Po rokoch si na zabudnute stare osuchane zosity, do ktorych  pribeh zaznamenala, spomenula, text „dospelacky“ upravila do dnesnej podoby, ale podstata a hlavne postavy zostali.
   Aprilove dievca - povodny  slovensky roman pre ...nastrocne, vysiel minuly tyzden. V rozhovore s autorkou Martinou Solcanskou, ktory ste si v nasom tyzdenniku mohli precitat prednedavnom, sme vam slubili sutaz o jej knihu. No a sutaz je tu. Ak do 4. jula do nasej redakcie dorucite listky s kuponom a spravnou odpovedou na otazku (nezabudnite na vase telefonne cislo), zaradime vas do zrebovania o knihu Aprilove dievca. Mena troch vyhercov uverejnime 10. jula.

(ag)

Otazka: V kolkych rokoch Martina Solcanska pisala Aprilove dievca?

KUPON – APRILOVE DIEVCA

    Hrdinka romanov Biela Masajka a Navrat z Afriky sa domov vratila po styroch rokoch - ak ste na listok napisali tuto odpoved, zaradili sme vas do zrebovania. Knihy Zachrante mi syna, Navrat z Afriky a Izolacka vyhravaju D. Capkova zo Zavadky nad Hronom, J. Salingova z Valaskej a J. Turna z Cierneho Balogu.

---

 

Uz len par dni a pridu tuzobne ocakavane prazdniny.

Ilustracne foto: Stefan Vozar

 

---

Ochrana urody pred poziarmi.

   Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne v zmysle hlavnych uloh protipoziarnej prevencie a propagacno-vychovnej cinnosti v nadvaznosti na nastavajuce obdobie zberu a uskladnenia sena, ako aj zatevnych prac upozornuje obcanov a sukromne hospodariacich rolnikov na realne nebezpecenstvo vzniku poziaru.
   Najcastejsimi moznymi pricinami jeho vzniku su vypalovanie travy a suchych porastov, zakladanie ohna v prirode a jeho rozsirenie sa na pozemky s polnohospodarskou kulturou, nerespektovanie zakazu fajcenia, manipulacia deti s ohnom a niekedy technicke nedostatky na zberovej technike. Vyskytnu sa aj pripady umyselneho podpalacstva. Na zaklade uvedenych skutocnosti treba dodrziavat podmienky ochrany pred poziarmi, a to najma pocinat si tak, aby nedochadzalo k vzniku poziarov pri skladovani a pouzivani horlavych latok, aj pri manipulacii s otvorenym ohnom, respektovat zakaz fajcenia a pouzivania otvoreneho ohna na miestach so zvysenym poziarnym nebezpecenstvom (sklady a povalove priestory na uskladnenie sena a slamy, objekty pre chov hospodarskych zvierat, pri samotnom zbere a uskladneni sena a pod.), vytvarat v objektoch podmienky na rychle zdolanie poziaru a na zachranne prace (uskladnovat seno a slamu len v objektoch na tento ucel urcenych, dodrziavat bezpecne vzdialenosti od ostatnych objektov), obstaravat a udrziavat v pouzitelnom stave vhodne hasiace prostriedky (nadoba s vodou, bedna s pieskom, resp. prenosny hasiaci pristroj), dbat o volny pristup k uzaverom elektrickej energie, plynu a vody, nevyvolavat bezdovodne poziarny poplach a neprivolavat hasicsku jednotku, dbat o riadny technicky stav zberovej techniky (kosacky, traktory, nakladne vozidla a pod.), udrzbu a opravy vykonavat podla pokynov vyrobcu, dbat o tesnost palivoveho potrubia a nadrzi pohonnych hmot, tesnost a dobry stav gumovych hadic a ich spojov, elektroinstalacie, vratane akumulatora a startera, spravne napnutie remenicovych a retazovych rozvodov, pravidelne cistenie rotujucich casti (kolesa, ojnice, prevody) od namotaneho sena a slamy, dbat o cistotu vyfukoveho potrubia, pred vjazdom do sennikov, skladov sena a slamy opatrit vyfukove potrubie motoroveho vozidla ucinnym lapacom iskier, pozornost venovat aj samotnemu priestoru na ulozenie sena – dbat o uskladnenie len riadne vysuseneho sena (mozne samovznietenie, v pripade priznakov sprevadzajucich samovznietenie okamzite rozobrat stoh sena a vybrat „lozisko“), mat k dispozicii zdroj vody na pripadne likvidovanie poziaru, dodrzat bezpecnu odstupovu vzdialenost od ostatnych objektov, dbat o priechodnost dvorov v navaznosti na umiestnenie hospodarskych budov vlastnych, resp. budov susediacich obcanov, v tomto obdobi venovat zvysenu pozornost detom, zamedzit im volny pristup k zapalkam a lahkohorlavym latkam a  manipulaciu v okoli tychto priestorov.
   Dodrzanie uvedenych podmienok poziarnej bezpecnosti pocas sledovaneho obdobia je predpokladom uspesneho zberu a uskladnenia urody a vytvorenia majetkovych hodnot. Naopak nerespektovanie predpisov o poziarnej ochrane zapricinuje straty na majetku a zdravi obcanov s pripadnym dosledkom pravneho postihu v zmysle ustanoveni zakona o ochrane pred poziarmi c. 314/2001 Zbierky zakonov.

mjr. Lubomir Masar, odd. poziarnej prevencie OR HaZZ v Brezne
 

 Vylety do okolia Brezna

dnes prechod Valaska – Tale

    Valaska, pomerne velka obec v blizkosti Podbrezovej, sa rozklada na obidvoch brehoch rieky Hron, ktory ju rozdeluje na staru a novu. Obec vznikla na uzemi lupcianskeho hradneho panstva. V patnastom storoci sa na jej uzemi usadili Valasi. Obyvatelia tejto dediny sa povodne zaoberali chovom oviec a dobytka. Neskorsie pracovali na pilach a v blizkych zeleziarnach.

   Prave opisana obec sa stane vychodiskom pre nasu dnesnu turu. Dostat sa do nej mozeme vlakom, autobusom alebo aj pesi. My sa vyberieme cez staru Valasku do pomerne uzkej krasovej doliny, ktorou sa dostaneme az do rozsirenia dolinky Potociky s vyvierackou. Potom odbocime doprava a pojdeme cez vychodne svahy Breziniek a Chodorovho vrchu roznorodym terenom, ktory nas dovedie do plytkeho sedla prave spomenuteho vrchu. Je to sice mensi, ale vyznamny masiv medzi Bystrou dolinou a Hronom. Jeho vacsia cast je vapencova a skrasovatena. Na severnej i juznej strane sa nachadzaju silne vyvieracky a na hrebeni skrapy. Z jeho vrcholu sa mozeme za pekneho pocasia pokochat prekrasnym pohladom na masiv Chopka a Dumbiera.
   Potom budeme klesat ponad vchod do Bystrianskej jaskyne, ktora sa nachadza juhozapadne od obce Bystra. Predstavuje typ riecnej jaskyne vytvorenej v strednotriasovych tmavosivych vapencoch podzemnym tokom Bystrianky. Jaskyna pozostava z dvoch casti – zo Starej a Novej jaskyne. Na kvaplovu vyzdobu nie je Bystrianska jaskyna taka bohata ako ine jaskyne na Slovensku. Vytvorili sa v nej len miestami kvaplove zaclony, nastenne vodopady, biele a leskle stalaktity a stalagmity.
   Dalej prejdeme dedinou Bystra a budeme pokracovat na Tale, ktore lezia asi pat kilometrov od Bystrej smerom na sever. Je to jedno z najnavstevovanejsich centier cestovneho ruchu v Nizkych Tatrach. Tu nasu dnesnu turu ukoncime.

(E-ova)

---

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne

na jul

   1. nedela: Aurum BB, Malinovskeho 2A, 2. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 3. utorok: Aurum BB, 4. streda: Lekaren pri nemocnici, 5. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, 6. piatok: Lekaren na stadione, F. Krala 1, 7. sobota: Medikament, Kuzmanyho 1, 8. nedela: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 9. pondelok: Medikament, 10. utorok: Vitamin, 11. streda: Medicentrum Brezno, s. r. o., CSA 60/12, 12. stvrtok: Lekaren na stadione, 13. piatok: Lekaren pri nemocnici, 14. sobota: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 15. nedela: Lekaren na stadione, 16. pondelok: Lekaren pri nemocnici, 17. utorok: Afrodita, 18. streda: Lekaren pri nemocnici, 19. stvrtok: Aurum BB, 20. piatok: Lekaren pri nemocnici, 21. sobota: Lekaren pri nemocnici, 22. nedela: Lekaren pri nemocnici, 23. pondelok: Lekaren na stadione, 24. utorok: Medikament, 25. streda: Vitamin, 26. stvrtok: Medicentrum, 27. piatok: Lekaren na stadione, 28. sobota: Lekaren na stadione, 29. nedela: Medicentrum, 30. pondelok: Lekaren pri nemocnici, 31. utorok: Lekaren pri nemocnici.

---

Kedy vychadza - kedy zapada

v juli

   1. 4.46 (vychod Slnka), 20.43 (zapad Slnka); 2. 4.47, 20.43; 3. 4.47, 20.42; 4. 4.48, 20.42; 5. 4.49, 20.42; 6. 4.50, 20.41; 7. 4.50, 20.41 (o 1.54 je Slnko v apogeu. Najvacsia vzdialenost medzi Zemou a Slnkom - 152 098 612 km); 8. 4.51, 20.40; 9. 4.52, 20.40; 10. 4.53, 20.39; 11. 4.54, 20.38; 12. 4.55, 20.38; 13. 4.56, 20.37; 14. 4.57, 20.36 (o 14 .04 je Mesiac v nove); 15. 4.58, 20.35; 16. 4.59, 20.35; 17. 5.00, 20.34; 18. 5.01, 20.33; 19. 5.02, 20.32; 20. 5.03, 20.31; 21. 5.04, 20.30; 22. 5.05, 20.29; 23. 5.06, 20.28 (o 7.01 vstupuje Slnko do znamenia Lev); 24. 5.08, 20.26; 25. 5.09, 20.25; 26. 5.10, 20.24; 27. 5.11, 20.23; 28. 5.12, 20.21; 29. 5.14, 20.20; 30. 5.15, 20.19 (o 2.48 je Mesiac v splne); 31. 5.16, 20.17.

(jp)

---

 

 

„Aha, kto som!  Kockovana flasa s dlhym nosom - a este aj so styrmi kolieskami”. Druhe miesto v kategorii do patnast rokov na 12. rocniku medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry O Bomburovu sablu s touto kresbou obsadil Matej Slovik zo Zakladnej skoly s materskou skolou na MPCL 35 v Brezne.

 

 

---