Kamarata spoznas na
lane
Koncom
septembra 1961 sa vratili z Alp do Ceskoslovenska horolezci Radovan
Kuchař a Zdeno Zibrin. Ich mena sa v tom case uz niekolko dni sklonovali vo
vsetkych sportovych mediach nielen doma, ale aj v zahranici. Na prelome
augusta a septembra sa im podarilo vystupit severnou stenou na Eiger (3974
m) – vykon povazovany za vrchol alpskeho stenoveho lezenia. Necudo.
Tisicosemsto metrov vysoka, strma, zladovatena stena, nazyvana „vrazedna“,
si vyziadala od roku 1935, kedy sa nou pokusala vystupit prva vyprava,
osemnast obeti. Do leta 1961 ju pokorili len patnastkrat. Kazdy pokus,
dovtedy takmer styroch stovak horolezcov o jej zdolanie, bol preto
udalostou. Hotelovi hostia sledovali vystupy doslova v priamom prenose –
dalekohladmi priamo z teras. V atmosfere poznacenej smrtou mladuckeho
rakuskeho kolegu A. Mayra nastupovali v jeho stopach do steny 30. augusta aj
nasi horolezci. Ako na vystup spominal Zdeno Zibrin?
„…na Eiger
mozeme ist iba vtedy, ked zlozime 1000 frankov, aby mali v pripade nehody z
coho hradit vylohy s nasimi mrtvolami. Tolko penazi sme nemali. Dali sme mu
(policajtovi) klucik od auta s tym, aby ho predali, ked sa nam nieco
stane…Rano o pol tretej vstavame a uz o pol stvrtej sa navazujeme na
snehovom poli pri okrajovej trhline. Je nam teplo, davam si dolu ciapku spod
prilby. Prilbu som vsak nedotiahol a neskor, ked som odkladal istiace lano z
pleca, zavadil som do nej a uz som ju viac nevidel… Mam respekt pred prvym
klucovym miestom, povestnym tym, ze tu zahynulo uz vela horolezcov. „Prvym
ladovym polom“ sa nam po snehu postupovalo pomerne dobre. „Druhe ladove
pole“ vyzera ako zrkadlo, naklonene pod uhlom 50°. Bez sekania sa dalo ist
na prednych hrotoch maciek len obcas. Napriec polom vedu Mayerove stopy…
Slnko zacina svietit na vrchol a na pole dopadaju balvany. Uhybame doprava.
Priamejsia cesta by bola cez pole krizom, no istota je istota. K „Bivaku
smrti“ by sme uz nedosli. Ostavame spat na malej, nepohodlnej, ale dobre
chranenej plosinke. Varime si caj, jeme syr a cokoladu. Obliekanie v skale
si vyzaduje vela opatrnosti, sustredenia a trpezlivosti, ako pri najtazsom
lezeni… Stupy A. Mayra „Tretim polom“ su velmi velke a huste, zrejme tu uz
nebol psychicky v poriadku… Asi o 11. hodine prilieta lietadlo blizko ku
stene. Rozoznavam reportera, mavame im… Doliezol som k Radanovi a ten mi
pokojne oznamil, ze mu spadol kladivocakan. Rozmotavame pomocnu snuru a na
nej si budeme posielat kladivo a cakan. Tieto operacie nas velmi zdrzuju…
Prichadzame na ladovu, naklonenu plosinku, kde sa zrazu koncia stopy Mayra.
Bolo vidno, ako sa pod nim odlomil kus ladu… Sme definitivne na skale.
Davame si dolu macky. Ked prichadzame k vodopadu, su styri hodiny. Za nim je
ladove pole, prudko ostrelovane skalami z hrebena. Bolo by riskantne teraz
nan liezt a vo vodopade by sme premokli. Zostavame v „prepychovom bivaku“ s
tecucou vodou, v ktorej sme si rozrobili sumienky. Noc je tepla a
nasledujuci den nadherny… „Bozsky traverz“, lepsie povedane certovsky
traverz, su sutinove police, miestami siroke len ako dlan. Z „Pavuka“ vidime
iba jeho chapadla. Priali sme si, aby tam bol dobry sneh. Nebol.
Bol tu iba cierny lad… Z vrcholu stale castejsie padaju skaly a lad. Lad v kominiku,
ktorym chceme ist, sa topi na vodopad. Istim s batohom na hlave, aby som sa
chranil pred padajucimi kamenmi. Dnes sa uz hore iste nedostaneme. Sme
mokri. Do vrcholu nam chybalo 290 m, bolo asi 16.15 hodin… V noci sme velmi
malo spali. O stvrtej rano som nahodou vykukol zo spacaku a dojem bol
deprimujuci: nevidel som ani na krok. Okolo nas bola husta hmla. Bolo sest
hodin, zacala sa sypat krupica… Lezieme, ako najrychlejsie mozeme, aby sme
boli von zo zlabu, kym sa nezacnu sypat laviny. Ked sme vysli na hreben, uz
svietilo slnko… Zladovatenym povrchom s mnozstvom previsov sme prisli (2.
septembra) o 8.15 hodine na vrchol. Hovorime si, ze toho roku sa viac
nenaviazeme na lano.“
Slovo nedodrzali. Cestou domov zdolali
najtazsiu stenu v Dolomitoch.
Spracovala: Ivica
Kristofova, Horehronske muzeum
Z. Zibrin (vlavo) a J.
Psotka na vrchole Snehovej Veze, 1956. Foto: V. Heckel
Kedy vychadza - kedy
zapada
v oktobri
1.
6.41, (vychod Slnka), 18.20 (zapad Slnka); 2. 6.42, 18.18; 3.
6.44, 18.15; 4. 6.45, 18.13; 5. 6.46, 18.11; 6. 6.48,
18.09; 7. 6.49, 18.07; 8. 6.51, 18.05; 9. 6.52, 18.03;
10. 6.54; 18.01; 11. 6.55, 17.59, o 7.01 je Slnko v nove;
12. 6.57; 17.57; 13. 6.58, 17.55; 14. 7.00, 17.54; 15.
7.01, 17.52; 16. 7.03, 17.50; 17. 7.04, 17.48; 18.
7.06, 17.46; 19. 7.07, 17.44; 20. 7.09, 17.42; 21.
7.10, 17.40; 22. 7.12, 17.38; 23. 7.13, 17.37, o 21.16 Slnko
vstupuje do znamenia Skorpion; 24. 7.15, 17.35; 25. 7.16,
17.33; 26. 7.18, 17.31, o 6 hod. 52 min. je Mesiac v splne; 27.
7.19, 17.30; 28. 6.21, 16.28, prechod na SEC; 29. 6.22, 16.26;
30. 6.24, 16.25; 31. 6.25, 16.23.
(jp)
SKUSKA
„Dobry
den! Vy cakate na tu skusku z liecebno-preventivnej starostlivosti, vsak?
Prepacte, ze som sa oneskoril, ale neodkladne povinnosti… Nech sa paci,
podte dnu… To uz je pat prec? Ste len dve? No, tak v rychlosti. Kolegyna,
povedzte mi nieco o… o… dajme tomu… o skriningoch.“
„Tak…
skrining… to je…“
„Pokojne,
rozmyslite si to, vyzeram unahlene, ale mozem sa vam venovat.“
„Pan
profesor, ja neviem.“
„Chodte
na to logicky, pomozem vam, tyka sa to oblasti preventivnej.“
„Takze,
to je druh prevencie…“
„No,
dobre idete na to a coho konkretne sa to tyka?“
„Ma to
nieco spolocne so skrinou?“
„Ale,
kolegyna, ste uplne mimo, priznajte sa, ze o danej problematike nemate ani
potuchy.“
„Nemam,
pan profesor…“
„No,
dobre teda, kedze som dnes dobre naladeny, dam vam este jednu otazku,
rozoberte mi dispenzarnu metodu prace.“
„Pan
profesor, nebudem vas zdrziavat, neviem…“
„Tak co
s vami? Pridete este raz a poriadne si to prestudujte. Teraz nam vasa
spoluziacka ukaze, co vie.“
„Tak,
slecna, povedzte nam vy nieco o skriningu.“
„Skrining
je jednou z metod na vyhladavanie osob s asymptomatickymi alebo
preklinickymi formami chorob pomocou jednoducheho, rychleho testu.
Stanovenie diagnozy vyzaduje starostlive opakovanie testu, alebo dalsie
testy a procedury. Dalej sa vyzaduje, aby sa pozitivne osoby podrobili aj
lekarskemu vysetreniu. Ak aplikujeme na odkrytie choroby jeden test,
hovorime o jednoduchom skriningu, ak pouzijeme sadu testov na vyhladavanie
viacerych chorob, ide o mnohopocetny skrining. Ak vysetrujeme vsetko
obyvatelstvo, ide o hromadny skrining, ak len vybranu populaciu, hovorime o
selektivnom skriningu…
„No,
vyborne, vidim, ze ste v tomto doma, este jednou vetou ukazte kolegyni, ako
mala vyzerat odpoved na druhu otazku…“
„Cielom
dispenzarnej metody je mat v evidencii pacientov s urcitym druhom ochorenia
a prehlbenou starostlivostou udrzat a upevnit zdravie, alebo aspon zastavit
progresiu choroby…“
„Staci.
Vidite, slecna, toto som chcel od vas a bol by som byval spokojny. Vy,
kolegyna dajte index, zapisem vam vybornu.“
„Ale ja
ho nemam…“
„Zabudli
ste si ho?“
„Nie, ja
prosim ziaden nepotrebujem, ja som tu len cakala, az skoncite so skusanim,
chcem umyt vasu pracovnu.“
„Tak vy
ste upratovacka? Nuz, ale vysvetlite mi potom, ako to, ze mate take
vedomosti z oblasti mediciny?“
„Viete,
uz jedenast rokov upratujem na tejto fakulte, stale pocuvam tie iste otazky
a odpovede na ne a tak neexistuje oblast, o ktorej by som nemala prehlad…“
Emilia Molcaniova
„Starosta musi
mysliet na vsetko,“ tvrdi Ing.
Tatiana Contofalska
Na cele
Predajnej uz tretie volebne obdobie stoji Ing. Tatiana Contofalska. Tvrdi,
ze praca s ludmi ju bavi. Ma rada tvorivu pracu. Rada organizuje: „Je to
vsak praca tazka, lebo nie kazdemu sa da k jeho spokojnosti vyhoviet. Mnohi
si myslia, ze starosta sedi za stolom a rozkazuje, co vobec nie je tak.
Starosta musi mysliet na vsetko, musi byt predovsetkym ludsky, musi byt
dobry posluchac, utesitel, ekonom, pravnik,“ dodava.
Skok po prechode kompetencii
zo
statnej spravy na obec nebol lahky. „Myslim si, ze bol hekticky.
Vsetko vsak preslo v poriadku a kompetencii sme sa zhostili,“ povedala
nam starostka a pokracovala: „Nie je to vsak idealne, urcite by sme
potrebovali rozsirit aparat na socialnu problematiku, ale zavisi to od
financnych prostriedkov, ktorych nie je nikdy dost.“
Za jej doterajsieho posobenia
splynofikovali obec, zrekonstruovali salu a satne spolocenskeho domu, robili
elektricke rozvody, nove elektricke vykurovanie, zateplili strop, brusili
parkety, lakovali, malovali a v sucasnosti rekonstruuju socialne zariadenia,
ktore uz nesplnaju zakladny standard. Akciu v hodnote 450 000 korun
financuju z rozpoctu obce, z Banskobystrickeho samospravneho kraja dostali
25 000 korun, ziadost na ministerstvo financii ostala bez odozvy. Na
vybudovanie krytej trznice s podiom na namesti dostali podporu
z ministerstva zivotneho prostredia. „Myslim si, ze je malym
architektonickym skvostom, aj ked sa niektorym obcanom nepaci, ale to je vec
nazoru. No dolezite je, ze trznica splna svoj ucel, a to hlavne
v dazdivom obdobi, kedy je utociskom pre trhovcov. V zimnom obdobi sa stava
„prechodnym domovom“ pre Mikulasa a na Silvestra tam vitame Novy rok,“
vysvetluje.
Namestie postupne vynovuju
Postavili
autobusove cakarne s informacnou tabulou „pisane rukou“ architekta, ktory
navrhol aj trznicu a vypracoval studiu rekonstrukcie celeho namestia. Budova
obecneho uradu si vyziadala rekonstrukciu fasady, ale aj rekonstrukciu
vnutornej elektroinstalacie, vytvorenie pocitacovej siete a napojenie na
internet. Okrem toho sa Ing. T. Contofalska pochvalila, ze uz osem rokov
vydavaju obecne noviny.
Rozpracovany uzemny plan
je
v stadiu prerokuvania. Myslia v nom na stavebne pozemky, na kompostovisko,
na priemyselnu zonu, na mensie detske ihrisko na Kramlisti. Dokoncievaju
program hospodarskeho a socialneho rozvoja, ktory by mal byt odsuhlaseny
koncom roka na rokovani obecneho zastupitelstva. Vypisali grantovy program
pre obcanov s nazvom Sami sebe, kde ich vyzvali k aktivite pri skraslovani
svojho prostredia a zivota v obci. Prihlasili sa dvaja. Styri predlozene
projekty v hodnote 95 000 korun obec podporila sumou po 5000 korun. Dva
projekty boli na skraslenie Kalvarie, ktora si 12. septembra pripomenula 15.
vyrocie znovu posvatenia. Na podporu z eurofondov necakaju so zalozenymi
rukami, coho dokazom su studie na vystavbu mensieho amfiteatra pri
spolocenskom dome. Obec od farskeho uradu prevzala do spravy cintorin. Ako
uviedla starostka, stretlo sa to s nedobrou odozvou obcanov: „Obec vsak
musi dodrziavat literu zakona. Vyberame poplatky za hrobove miesta, ktore sa
snazime investovat opatovne do cintorina aj za cenu toho, ze obec nan
doplaca z vlastneho rozpoctu.“ Vybudovali pripojku vody,
pravidelne kosia, odvazaju smeti, vypiluju stromy, zrekonstruovali kaplnky,
prestresili vstup do cintorina.
V Predajnej zije
1356
obyvatelov, z nich je tridsatosem nahlasenych v evidencii uradu prace.
V obci funguje Zbor pre obcianske zalezitosti, jeho clenovia kazdy mesiac
vitaju deticky do zivota, jubilantov, sobasia, organizuju jubilejne sobase,
obcianske pohreby. V zmysle zakona o prechode kompetencii pod obec presla aj
zakladna a materska skola. Vypracovali projekt na zateplenie skoly a vymenu
okien, ktory dovrsuju stavebnym povolenim. Cakaju na vyhlasenie operacneho
programu z eurofondov, zaoberajuceho sa problematikou skolstva, aby sa mohli
uchadzat o jeden z tychto programov. Chceli by zmenit aj palivovu zakladnu,
pretoze stale kuria uhlim. Zakladnu skolu navstevuje 206 deti, matersku
skolu tridsatdevat, dochadzaju aj zo susednych obci Jasenie, Nemecka
a z Lopeja. V ramci Infoveku vybudovali pocitacovu triedu a kupili pomocky,
aby ziaci mohli spolupracovat cez pocitac, zrekonstruovali elektricku
pripojku do skoly a telocvicne.
Predajna a jej rodaci
Namestie
Juraja Pejku je pomenovane podla pravnika, sturovskeho basnika, ktory
pomahal chudobnym a obhajoval ich. Mlynarcil v lokalite Dubravka, ktora
scasti spada aj do Nemeckej. Znama je jeho piesen Predanske hodiny, ktora
zludovela ako Trencianske hodiny. V roku 2000, ked posvacovali obecny erb,
namestie pomenovali po nom. Znamou osobnostou je aj zasluzila umelkyna Beta
Ponicanova, ktora hrala napr. v znamom Zenskom zakone i v Kubovi. Zijucim
rodakom je od roku 2006 Cestny obcan obce Predajna Vendelin Leitner, ktory
posobil v Ozbrojenych silach SR.
Namestie nesuce meno vyznamneho rodaka
Juraja Pejku
Aj Predajna zapasi s problemami
Jednym z nich je zapach siriaci sa
obcou po aplikacii tekutej podnej pomocnej latky, ktoru na pozemky miestneho
druzstva privaza kosicka firma. Je sice na baze dusika a je vysoko kvalitna
pre rastliny, ale hrozne smrdi. Zapach trva podla pocasia tri, styri hodiny
a obcania sa pravom stazuju. Co na to starostka? „V oblasti byrokracie
mame obrovske skusenosti. Spisali sme aj peticiu, ale bohuzial, je to
certifikovane hnojivo a momentalne sa s tym neda nic robit. Je to len na
ludskom pristupe firmy, ktora ho sem vozi. Velku ulohu zohrava aj Ustredny
kontrolny skusobny ustav polnohospodarsky, ktory odobera vzorky pody a kontroluje
kvalitu pody. Na nedavnom stretnuti sme sa so zastupcami firiem a organmi
statnej spravy dohodli na urcitych podmienkach.“ Tulave psy su problemom
urcite kazdej obce ci mesta, ale hlavne nezodpovednych a neuvedomelych ludi,
ktori nerespektuju zakladne chovatelske povinnosti a porusuju existujuce
pravne normy. Odchyt psov volne sa pohybujucich po verejnom priestranstve
mozu vykonavat len asanacni technici s odbornou sposobilostou. Jednorazovy
odchyt vyjde na 20 000 korun. „Obcania by si mali vstupit do svedomia a nepustat
svojich „milacikov “ na ulicu. Neuvedomuju si, ze ohrozuju bezpecnost a zdravie
spoluobcanov,“ konstatovala k tejto problematike. Akutnym problemom su
aj cierne skladky. Minuly rok na zaklade kontroly zo Slovenskej inspekcie
zivotneho prostredia museli tieto skladky zlikvidovat na vlastne naklady.
Vysledok? „Ked sa prejdete po lokalitach, kde sa cierne skladky tvoria,
opat ich tu najdete. Co s tymto fenomenom? Myslim si, ze ked nedojde k zasadnej
zmene v pristupe obcanov k svojmu okoliu a zivotnemu prostrediu, moze byt
tato neschopnost prisposobit sa poslednym klincom do rakvy.“
Funkcia starostu obce
nie je bezna funkcia. Je to
predovsetkym sluzba ludom. Potvrdzuju to aj slova Ing. T. Contofalskej:
„V pohotovosti som dvadsatstyri hodin, aj ked niektori si myslia, ze po
osmich hodinach zavriete dvere a koniec. U nas doma su dvere vzdy otvorene.
Mam sice tri deti, ale uz si na to zvykli. Velku pomoc mam zo strany rodicov
a manzela, ktori ma v mojej praci podrzali a podporovali.“
(ng)
 |
 |
 |
|
Autobusovu cakaren navrhol architekt, ktory
vypracoval aj studiu rekonstrukcie celeho namestia |
Vynoveny cintorin, ktory obec zobrala „pod
svoje kridla“ |
Cast Krizovej cesty na Kalvarii |
