25. SEPTEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

       

Vzacne obrazky

Z mladych dievcat z Brezna, ucastnicok kurzu sitia v roku 1925, pozname len Annu Simunyovu, sediacu vlavo dole. Ak ste spoznali aj ostatne, zavolajte na tel. c. 6112283.

 


Kamarata spoznas na lane

   Koncom  septembra 1961 sa vratili z Alp do Ceskoslovenska  horolezci Radovan Kuchař a Zdeno Zibrin. Ich mena sa v tom case uz niekolko dni sklonovali vo vsetkych sportovych mediach nielen doma, ale aj v zahranici. Na prelome augusta a septembra sa im podarilo vystupit severnou stenou na Eiger (3974 m) – vykon povazovany za vrchol alpskeho stenoveho lezenia. Necudo. Tisicosemsto metrov vysoka, strma, zladovatena stena, nazyvana „vrazedna“, si vyziadala od roku 1935, kedy sa nou  pokusala vystupit prva vyprava, osemnast obeti. Do leta 1961 ju pokorili len patnastkrat. Kazdy pokus, dovtedy takmer styroch stovak horolezcov o jej zdolanie, bol preto udalostou. Hotelovi hostia sledovali vystupy doslova v priamom prenose – dalekohladmi priamo z teras. V atmosfere poznacenej smrtou mladuckeho rakuskeho kolegu A. Mayra nastupovali v jeho stopach do steny 30. augusta aj nasi horolezci. Ako na vystup spominal Zdeno Zibrin?

   „…na Eiger mozeme ist iba vtedy, ked zlozime 1000 frankov, aby mali v pripade nehody z coho hradit vylohy s nasimi mrtvolami. Tolko penazi sme nemali. Dali sme mu (policajtovi) klucik od auta s tym, aby ho predali, ked sa nam nieco stane…Rano o pol tretej vstavame a uz o pol stvrtej sa navazujeme na snehovom poli pri okrajovej trhline. Je nam teplo, davam si dolu ciapku spod prilby. Prilbu som vsak nedotiahol a neskor, ked som odkladal istiace lano z pleca, zavadil som do nej a uz som ju viac nevidel… Mam respekt pred prvym klucovym miestom, povestnym tym, ze tu zahynulo uz vela horolezcov. „Prvym ladovym polom“ sa nam po snehu postupovalo pomerne dobre. „Druhe ladove pole“ vyzera ako zrkadlo, naklonene pod uhlom 50°. Bez sekania sa dalo ist na prednych hrotoch maciek len obcas. Napriec polom vedu Mayerove stopy… Slnko zacina svietit na vrchol a na pole dopadaju balvany. Uhybame doprava. Priamejsia cesta by bola cez pole krizom, no istota je istota. K „Bivaku smrti“ by sme uz nedosli. Ostavame spat na malej, nepohodlnej, ale dobre chranenej plosinke. Varime si caj, jeme syr a cokoladu. Obliekanie v skale si vyzaduje vela opatrnosti, sustredenia a trpezlivosti, ako pri najtazsom lezeni… Stupy A. Mayra „Tretim polom“ su velmi velke a huste, zrejme tu uz nebol psychicky v poriadku… Asi o 11. hodine prilieta lietadlo blizko ku stene. Rozoznavam reportera, mavame im… Doliezol som k Radanovi a ten mi pokojne oznamil, ze mu spadol kladivocakan. Rozmotavame pomocnu snuru a na nej si budeme posielat kladivo a cakan. Tieto operacie nas velmi zdrzuju… Prichadzame na ladovu, naklonenu plosinku, kde sa zrazu koncia stopy Mayra. Bolo vidno, ako sa pod nim odlomil kus ladu… Sme definitivne na skale. Davame si dolu macky. Ked prichadzame k vodopadu, su styri hodiny. Za nim je ladove pole, prudko ostrelovane skalami z hrebena. Bolo by riskantne teraz nan liezt a vo vodopade by sme premokli. Zostavame v „prepychovom bivaku“ s tecucou vodou, v ktorej sme si rozrobili sumienky. Noc je tepla a nasledujuci den nadherny… „Bozsky traverz“, lepsie povedane certovsky traverz, su sutinove police, miestami siroke len ako dlan. Z „Pavuka“ vidime iba jeho chapadla. Priali sme si, aby tam bol dobry sneh. Nebol. Bol tu iba cierny lad… Z vrcholu stale castejsie padaju skaly a lad. Lad v kominiku, ktorym chceme ist, sa topi na vodopad. Istim s batohom na hlave, aby som sa chranil pred padajucimi kamenmi. Dnes sa uz hore iste nedostaneme. Sme mokri. Do vrcholu nam chybalo 290 m, bolo asi 16.15 hodin… V noci sme velmi malo spali. O stvrtej rano som nahodou vykukol zo spacaku a dojem bol deprimujuci: nevidel som ani na krok. Okolo nas bola husta hmla. Bolo sest hodin, zacala sa sypat krupica… Lezieme, ako najrychlejsie mozeme, aby sme boli von zo zlabu, kym sa nezacnu sypat laviny. Ked sme vysli na hreben, uz svietilo slnko… Zladovatenym povrchom s mnozstvom previsov sme prisli (2. septembra) o 8.15 hodine na vrchol. Hovorime si, ze toho roku sa viac nenaviazeme na lano.“

   Slovo nedodrzali. Cestou domov zdolali najtazsiu stenu v Dolomitoch.

Spracovala: Ivica Kristofova, Horehronske muzeum

 Z. Zibrin (vlavo) a J. Psotka na vrchole Snehovej Veze, 1956. Foto: V. Heckel

 


Kedy vychadza - kedy zapada

v oktobri

   1. 6.41, (vychod Slnka), 18.20 (zapad Slnka); 2. 6.42, 18.18; 3. 6.44, 18.15; 4. 6.45, 18.13; 5. 6.46, 18.11; 6. 6.48, 18.09; 7. 6.49, 18.07; 8. 6.51, 18.05; 9. 6.52, 18.03; 10. 6.54; 18.01; 11. 6.55, 17.59, o 7.01 je Slnko v nove; 12. 6.57; 17.57; 13. 6.58, 17.55; 14. 7.00, 17.54; 15. 7.01, 17.52; 16. 7.03, 17.50; 17. 7.04, 17.48; 18. 7.06, 17.46; 19. 7.07, 17.44; 20. 7.09, 17.42; 21. 7.10, 17.40; 22. 7.12, 17.38; 23. 7.13, 17.37, o 21.16 Slnko vstupuje do znamenia Skorpion; 24. 7.15, 17.35; 25. 7.16, 17.33; 26. 7.18, 17.31, o 6 hod. 52 min. je Mesiac v splne; 27. 7.19, 17.30; 28. 6.21, 16.28, prechod na SEC; 29. 6.22, 16.26; 30. 6.24, 16.25; 31. 6.25, 16.23.

(jp)


                                    SKUSKA

   „Dobry den! Vy cakate na tu skusku z liecebno-preventivnej starostlivosti, vsak? Prepacte, ze som sa oneskoril, ale neodkladne povinnosti… Nech sa paci, podte dnu… To uz je pat prec? Ste len dve? No, tak v rychlosti. Kolegyna, povedzte mi nieco o… o… dajme tomu… o skriningoch.“

   „Tak… skrining… to je…“

   „Pokojne, rozmyslite si to, vyzeram unahlene, ale mozem sa vam venovat.“

   „Pan profesor, ja neviem.“

   „Chodte na to logicky, pomozem vam, tyka sa to oblasti preventivnej.“

   „Takze, to je druh prevencie…“

   „No, dobre idete na to a coho konkretne sa to tyka?“

   „Ma to nieco spolocne so skrinou?“

   „Ale, kolegyna, ste uplne mimo, priznajte sa, ze o danej problematike nemate ani potuchy.“

   „Nemam, pan profesor…“

   „No, dobre teda, kedze som dnes dobre naladeny, dam vam este jednu otazku, rozoberte mi dispenzarnu metodu prace.“

   „Pan profesor, nebudem vas zdrziavat, neviem…“

   „Tak co s vami? Pridete este raz a poriadne si to prestudujte. Teraz nam vasa spoluziacka ukaze, co vie.“

   „Tak, slecna, povedzte nam vy nieco o skriningu.“

   „Skrining je jednou z metod na vyhladavanie osob s asymptomatickymi alebo preklinickymi formami chorob pomocou jednoducheho, rychleho testu. Stanovenie diagnozy vyzaduje starostlive opakovanie testu, alebo dalsie testy a procedury. Dalej sa vyzaduje, aby sa pozitivne osoby podrobili aj lekarskemu vysetreniu. Ak aplikujeme na odkrytie choroby jeden test, hovorime o jednoduchom skriningu, ak pouzijeme sadu testov na vyhladavanie viacerych chorob, ide o mnohopocetny skrining. Ak vysetrujeme vsetko obyvatelstvo, ide o hromadny skrining, ak len vybranu populaciu, hovorime o selektivnom skriningu…

   „No, vyborne, vidim, ze ste v tomto doma, este jednou vetou ukazte kolegyni, ako mala vyzerat odpoved na druhu otazku…“

   „Cielom dispenzarnej metody je mat v evidencii pacientov s urcitym druhom ochorenia a prehlbenou starostlivostou udrzat a upevnit zdravie, alebo aspon zastavit progresiu choroby…“

   „Staci. Vidite, slecna, toto som chcel od vas a bol by som byval spokojny. Vy, kolegyna dajte index, zapisem vam vybornu.“

   „Ale ja ho nemam…“

   „Zabudli ste si ho?“

   „Nie, ja prosim ziaden nepotrebujem, ja som tu len cakala, az skoncite so skusanim, chcem umyt vasu pracovnu.“

   „Tak vy ste upratovacka? Nuz, ale vysvetlite mi potom, ako to, ze mate take vedomosti z oblasti mediciny?“

   „Viete, uz jedenast rokov upratujem na tejto fakulte, stale pocuvam tie iste otazky a odpovede na ne a tak neexistuje oblast, o ktorej by som nemala prehlad…“

Emilia Molcaniova


„Starosta musi mysliet na vsetko,“ tvrdi Ing. Tatiana Contofalska

   Na cele Predajnej uz tretie volebne obdobie stoji Ing. Tatiana Contofalska. Tvrdi, ze praca s ludmi ju bavi. Ma rada tvorivu pracu. Rada organizuje: „Je to vsak praca tazka, lebo nie kazdemu sa da k jeho spokojnosti vyhoviet. Mnohi si myslia, ze starosta sedi za stolom a rozkazuje, co vobec nie je tak. Starosta musi mysliet na vsetko, musi byt predovsetkym ludsky, musi byt dobry posluchac, utesitel, ekonom, pravnik,“ dodava.

                   Skok po prechode kompetencii
   zo statnej spravy na obec nebol lahky. „Myslim si, ze bol hekticky. Vsetko vsak preslo v poriadku a kompetencii sme sa zhostili,“ povedala nam starostka a pokracovala
: „Nie je to vsak idealne, urcite by sme potrebovali rozsirit aparat na socialnu problematiku, ale zavisi to od financnych prostriedkov, ktorych nie je nikdy dost.“

              Za jej doterajsieho posobenia
    splynofikovali obec, zrekonstruovali salu a satne spolocenskeho domu, robili elektricke rozvody, nove elektricke vykurovanie, zateplili strop, brusili parkety, lakovali, malovali a v sucasnosti rekonstruuju socialne zariadenia, ktore uz nesplnaju zakladny standard. Akciu v hodnote 450 000 korun financuju z rozpoctu obce, z Banskobystrickeho samospravneho kraja dostali 25 000 korun, ziadost na ministerstvo financii ostala bez odozvy. Na vybudovanie krytej trznice s podiom na namesti dostali podporu z ministerstva zivotneho prostredia. „Myslim si, ze je malym architektonickym skvostom, aj ked sa niektorym obcanom nepaci, ale to je vec nazoru. No dolezite je, ze trznica splna svoj ucel, a to hlavne  v dazdivom obdobi, kedy je utociskom pre trhovcov. V zimnom obdobi sa stava „prechodnym domovom“ pre Mikulasa a na Silvestra tam vitame Novy rok,“ vysvetluje.

              Namestie postupne vynovuju
   Postavili autobusove cakarne s informacnou tabulou „pisane rukou“ architekta, ktory navrhol aj trznicu a vypracoval studiu rekonstrukcie celeho namestia. Budova obecneho uradu si vyziadala rekonstrukciu fasady, ale aj rekonstrukciu vnutornej elektroinstalacie, vytvorenie pocitacovej siete a napojenie na internet. Okrem toho sa Ing. T. Contofalska pochvalila, ze uz osem rokov vydavaju obecne noviny.

             Rozpracovany uzemny plan
   je v stadiu prerokuvania. Myslia v nom na stavebne pozemky, na kompostovisko, na priemyselnu zonu, na mensie detske ihrisko na Kramlisti. Dokoncievaju program hospodarskeho a socialneho rozvoja, ktory by mal byt odsuhlaseny koncom roka na rokovani obecneho zastupitelstva. Vypisali grantovy program pre obcanov s nazvom Sami sebe, kde ich vyzvali k aktivite pri skraslovani svojho prostredia a zivota v obci. Prihlasili sa dvaja. Styri predlozene projekty v hodnote 95 000 korun obec podporila sumou po 5000 korun. Dva projekty boli na skraslenie Kalvarie, ktora si 12. septembra pripomenula 15. vyrocie znovu posvatenia. Na podporu z eurofondov necakaju so zalozenymi rukami, coho dokazom su studie na vystavbu mensieho amfiteatra pri spolocenskom dome. Obec od farskeho uradu prevzala do spravy cintorin. Ako uviedla starostka, stretlo sa to s nedobrou odozvou obcanov: „Obec vsak musi dodrziavat literu zakona. Vyberame poplatky za hrobove miesta, ktore sa snazime investovat opatovne do cintorina aj za cenu toho, ze obec nan doplaca z vlastneho rozpoctu.“ Vybudovali pripojku vody, pravidelne kosia, odvazaju smeti, vypiluju stromy, zrekonstruovali kaplnky, prestresili vstup do cintorina.

            V Predajnej zije
   1356 obyvatelov, z nich je tridsatosem nahlasenych v evidencii uradu prace. V obci funguje Zbor pre obcianske zalezitosti, jeho clenovia kazdy mesiac vitaju deticky do zivota, jubilantov, sobasia, organizuju jubilejne sobase, obcianske pohreby. V zmysle zakona o prechode kompetencii pod obec presla aj zakladna a materska skola. Vypracovali projekt na zateplenie skoly a vymenu okien, ktory dovrsuju stavebnym povolenim. Cakaju na vyhlasenie operacneho programu z eurofondov, zaoberajuceho sa problematikou skolstva, aby sa mohli uchadzat o jeden z tychto programov. Chceli by zmenit aj palivovu zakladnu, pretoze stale kuria uhlim. Zakladnu skolu navstevuje 206 deti, matersku skolu tridsatdevat, dochadzaju aj zo susednych obci Jasenie, Nemecka a z Lopeja. V ramci Infoveku vybudovali pocitacovu triedu a kupili pomocky, aby ziaci mohli spolupracovat cez pocitac, zrekonstruovali elektricku pripojku do skoly a telocvicne.

               Predajna a jej rodaci
   Namestie Juraja Pejku je pomenovane podla pravnika, sturovskeho basnika, ktory pomahal chudobnym a obhajoval ich. Mlynarcil v lokalite Dubravka, ktora scasti spada aj do Nemeckej. Znama je jeho piesen Predanske hodiny, ktora zludovela ako Trencianske hodiny. V roku 2000, ked posvacovali obecny erb, namestie pomenovali po nom. Znamou osobnostou je aj zasluzila umelkyna Beta Ponicanova, ktora hrala napr. v znamom Zenskom zakone i v Kubovi. Zijucim rodakom je od roku 2006 Cestny obcan obce Predajna Vendelin Leitner, ktory posobil v Ozbrojenych silach SR.

Namestie nesuce meno vyznamneho rodaka Juraja Pejku

                 Aj Predajna zapasi s problemami
  Jednym z nich je zapach siriaci sa obcou po aplikacii tekutej podnej pomocnej latky, ktoru na pozemky miestneho druzstva privaza kosicka firma. Je sice na baze dusika a je vysoko kvalitna pre rastliny, ale hrozne smrdi. Zapach trva podla pocasia tri, styri hodiny a obcania sa pravom stazuju. Co na to starostka? „V oblasti byrokracie mame obrovske skusenosti. Spisali sme aj peticiu, ale bohuzial, je to certifikovane hnojivo a momentalne sa s tym neda nic robit. Je to len na ludskom pristupe firmy, ktora ho sem vozi. Velku ulohu zohrava aj Ustredny kontrolny skusobny ustav polnohospodarsky, ktory odobera vzorky pody a kontroluje kvalitu pody. Na nedavnom stretnuti sme sa so zastupcami firiem a organmi statnej spravy dohodli na urcitych podmienkach.“ Tulave psy su problemom urcite kazdej obce ci mesta, ale hlavne nezodpovednych a neuvedomelych ludi, ktori nerespektuju zakladne chovatelske povinnosti a porusuju existujuce pravne normy. Odchyt psov volne sa pohybujucich po verejnom priestranstve mozu vykonavat len asanacni technici s odbornou sposobilostou. Jednorazovy odchyt vyjde na 20 000 korun. „Obcania by si mali vstupit do svedomia a nepustat svojich „milacikov “ na ulicu. Neuvedomuju si, ze ohrozuju bezpecnost a zdravie spoluobcanov,“ konstatovala k tejto problematike. Akutnym problemom su aj cierne skladky. Minuly rok na zaklade kontroly zo Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia museli tieto skladky zlikvidovat na vlastne naklady. Vysledok?
„Ked sa prejdete po lokalitach, kde sa cierne skladky tvoria, opat ich tu najdete. Co s tymto fenomenom? Myslim si, ze ked nedojde k zasadnej zmene v pristupe obcanov k svojmu okoliu a zivotnemu prostrediu, moze byt tato neschopnost prisposobit sa poslednym klincom do rakvy.“

            Funkcia starostu obce
   nie je bezna funkcia. Je to predovsetkym sluzba ludom. Potvrdzuju to aj slova Ing. T. Contofalskej:
„V pohotovosti som dvadsatstyri hodin, aj ked niektori si myslia, ze po osmich hodinach zavriete dvere a koniec. U nas doma su dvere vzdy otvorene. Mam sice tri deti, ale uz si na to zvykli. Velku pomoc mam zo strany rodicov a manzela, ktori ma v mojej praci podrzali a podporovali.“

(ng)

Autobusovu cakaren navrhol architekt, ktory vypracoval aj studiu rekonstrukcie celeho namestia Vynoveny cintorin, ktory obec zobrala „pod svoje kridla“ Cast Krizovej cesty na Kalvarii

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT