Oslavy 63. vyrocia SNP v Zavadke nad Hronom

    Vybor Zakladnej organizacie Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov (ZO SZPB) v Zavadke nad Hronom v spolupraci s obecnym uradom zorganizoval dostojne oslavy 63. vyrocia SNP. Tomu predchadzala uprava okolia pamatnikov, ktore su v nasej obci tri. Na uprave sa podielali clenovia vyboru, clenky Jednoty dochodcov Slovenska a zdravotne postihnutych v Zavadke nad Hronom. Po uprave pamatnika partizanskej brigady plk. Sukajeva na Stozke clenovia vyboru, starostka obce Ing. Viera Noskova a prednostka Ing. Alena Lilkova, za KSS RNDr. Jan Sevc, Ing. Bohus a Ing. Milan Capko, aj dalsi clenovia ZO SZPB polozili veniec. Vsetci maju zasluhu aj na uspesnom priebehu oslav, ktore sa konali v den 63. vyrocia – 27. augusta v centre obce. Pritomni si uctili pamiatku padlych polozenim venca k pamatniku a zhromazdenim v klubovni spolocenskeho domu s kulturnym programom spevokolu Nadeje, po ktorom nasledovalo male obcerstvenie.

Mgr. Jan Belko

 Michalske pranostiky

   Ked su do Michala vtaci doma, nebude tuha zima * Kolko mrazov pred Michalom, tolko studenych dni po Dure (24. 4.) * Ak pred Michalom jasna noc panuje, velmi tuhu zimu to zvestuje * Ak padaju pred Michalom zalude, bude skoro tuha zima * Jasne nebo v noci pred Michalom zvestuje, ze po nom tuha zima nasleduje * Ak sa do Michala stahovavi vtaci na juh este nepobrali, nepride zima skoro, ani taka, aby sme sa jej bali * Ak su na Michala lastovicky tuna este, tak sa tuhej zimy ludia viac nedeste * Ked sa do Michala hrozno nedovari, nebude z neho vinka sudok stary * Ak este hrom bije okolo Michala, nebude do Vianoc zima stala * Ked na Michala prsi, nebude velkej zimy do Vianoc * Svatemu proroku verte Michalovi, lebo o buducej zime prave on hovori * Ked zacne pred Michalom prsat, porastu huby (michalky) a zacne hnit hrozno * Ked Michal dazdom place a hromom bije, po Michale potom silny vietor duje * Ak okolo Michala hrmi, alebo babie leto poletuje, je vyhlad na dlhu jesen * Ak sa babie leto aj po Michale pretahuje, peknu dlhu jesen to slubuje * Ked je svaty Michal jasny a krasny, vydrzi take pocasie i styri tyzdne * Na Michala hrmenie, babieho leta predlzenie * Mnoho rapavych guliek na dube na Michala znamena vcasnu zimu * Michal zimou dychal * Po Michale trava, co by ju kliestami trhal, neporastie * Michal vsetko spichal, chotare su puste, len kapusta hustne, okolo pivnice klasov na tisice.

Mgr. Jozef Pupis

 Sutaz o knihy... nielen pre zeny

    Hej, kocka! je nazov knihy autorky Fern Michaelsovej, ktora v slovenskej premiere vysla tohto leta. Hlavna hrdinka pribehu Darby pride pri tragickej nehode o svojho priatela Russella. Darby hlada utechu u jedinej rodiny, ktoru kedy poznala, vsetok svoj volny cas travi s tromi tetami, ktore ju vychovali. Smutna udalost ju spoji s Russelovym starsim bratom Benom, do ktoreho bola v mladosti tajne zalubena. Ani Ben svoje city voci nej nikdy neprejavil, myslel si, ze Darby miluje Russella... Potlacovana naklonnost vsak nie je to jedine, co trapi oboch zalubencov. Darby sa usiluje zmierit Bena s otcom, ktory sa mu odcudzil. Jej usilie s nevolou sleduje Benova nevlastna matka...
   V nam uz znamom Klube putovnych dzinsov (Ann Brasharesova) po pribehoch Prve lasky, Burlive leto a Zazracne dzinsy na Slovensku vychadza coolovy bestseller, stvrta cast s nazvom Navzdy v modrom. Putovne dzinsy su uz poriadne obnosene, rozstrapkane a popisane, ale este stale maju zazracnu moc. Styri kamaratky si ich posielaju aj pocas roka, lebo studuju kazda na inej univerzite a este aj leto travia oddelene. Lena chodi na kurz kreslenia a zoznami sa s pritazlivym Leom, na Carmen tazko dolieha samota, Bridget sa zucastni na vykopavkach v Turecku, Tibby opusti chlapca, ktoreho miluje... Proste dalsie uzasne leto, ktore navzdy zmeni zivot styroch kamaratok.
   Knihy Hej, kocka! a Klub putovnych dzinsov: Navzdy v modrom, ktore, aj ked sa to mozno tak javi, nie su urcene len zenam a dievcatam, mozete vyhrat, ak sa zapojite do nasej  tradicnej kniznej sutaze s Ikarom. Vase listky s kuponom, odpovedou na otazku, menom a telefonnym cislom cakame do 4. oktobra. Mena dvoch vyzrebovanych vyhercov uverejnime 9. oktobra.

 Otazka: Kolko tiet vychovavalo hrdinku romanu Hej, kocka! a kolko je kamaratok v Klube putovnych dzinsov?

 KUPON – KNIHY NIELEN PRE ZENY

    V sutazi o knihu Jodi Picoultovej Desiaty kruh uspela citatelka Ilona Kaliska z Podbrezovej, ktora spravne odpovedala, ze otec hlavnej hrdinky Trixie vyrastal v aljasskej tundre.

 

Detsky cin roka 2007

   V serii pribehov, ktore do kategorie Pomoc prirode poslali ziaci Zakladnej skoly v Janosovke, pokracujeme rozpravanim Simona Vozara, ktory v minulom skolskom roku navstevoval VI. B triedu.

 Zachrana ovce a barana
   V jednu sobotu som sa isiel prejst s bratom a jeho kamaratom. Isli sme k jabloni, na ktorej boli chutne jablka. Vyliezli sme na strom a vychutnavali sme si ich. Po chvili som vyliezol vyssie a zbadal som na poli nieco lezat. Povedal som to bratovi a jeho kamaratovi. Dojedli sme a pobrali sme sa pozriet, co tam lezi. Uvideli sme ovcu s baranom. Hned sme k nim prisli. Baran lezal a prskal do nas, ovca bezvladne lezala. Barana sme skusili podvihnut, ale aj tak spadol. Davali sme mu travu, ale nechcel. Ked sa uz stmievalo, pobrali sme sa domov, povedat to rodicom. Oco zavolal bacovi. Baca povedal, ze mu naozaj baran a ovca chybaju. Oco mu povedal, na ktorom mieste sme ich nasli. Baca sa podakoval a isiel po nich.

 

Vylety do okolia

Dnes si prejdeme trasu Sliac – Zvolen

    Ked si chceme oddychnut, pripadne idu s nami aj deti, vyberieme si tuto nenarocnu vychadzkovu cestu. Zo zeleznicnej stanice Sliac po Ulici Bozeny Němcovej a schodami sa dostaneme na parkovisko a odtial k liecebnym domom znamych kupelov. Dnesne kupele vznikli spojenim obci Hajniky, Rybare a kupelov Sliac. Najstarsia sprava o termalnych pramenoch je z roku 1244. Uz v 15. storoci boli zname ako Thermae Rybarienses. V 19. storoci uz mali dobry chyr a liecili sa tu mnohe vyznamne osobnosti, napr. spisovatelka Bozena Němcova, basnik P. O. Hviezdoslav a ini. V rokoch 1935 – 1937 sa tu vykonala generalna rekonstrukcia mineralnych pramenov, odvtedy zacali vyuzivat termalnu vodu z hlbky 59 m.

   Ked si prezrieme kupelne budovy, napijeme sa mineralnej vody, prejdeme sa parkom, vyberieme sa dalej. Lesnym chodnikom po miernom hrebeni ponad Sliacsku dolinu sa dostaneme do Lieskovca. Je to miestna cast Zvolena, vzdialena asi pat km od centra. Najstarsia zmienka pochadza z roku 1401. V 16. a 17. storoci ju viackrat vyplienili Turci. Obyvatelia sa zaoberali obchodom s obilim na trhoch. Pocas oslobodzovacich bojov v 2. svetovej vojne bola takmer cela vypalena.
   Pokracovat budeme na hreben Haja. Klesanim sa dostaneme do sedla a znova vystupime na hreben. Po jeho uboci zostupime za ohyb Slatiny. Je to lavostranny pritok Hrona dlhy asi patdesiatpat km. Prameni na vychodnej strane Polany vo vyske 1190 m. Usti do Hrona. Na toku su vybudovane vodne nadrze Hrinovska a Motovska. Popri Slatine sa dostaneme k vodnej nadrzi Motova. Jej vystavbu ukoncili v roku 1958. Ma plochu sedemdesiat hektarov. Nadrz je zdrojom vody na priemyselne ucely a na vyrobu elektrickej energie. Pri nadrzi je rekreacna oblast s podnikovymi i sukromnymi rekreacnymi chatami.
   Chodnikom prideme na hradzu a sidlisko Sekier, odtial hromadnou dopravou alebo peso do stredu mesta.
   Do odchod vlaku alebo autobusu je este dost volneho casu? Vo Zvolene sa urcite nudit nebudete. Z mnozstva toho, co by ste mali vidiet, spomenieme aspon Zvolensky zamok.
   Obohateni novymi poznatkami budeme dnesny vylet hodnotit ako den, ktory sme vyuzili naplno.

(E-ova)

Sme nablizku

Vikend s rodinou
   Dnes to bude trochu netradicne – chcem napisat niekolko postrehov z akcie Rozlucka s letom. Neviem, aky zamer malo mesto, ked sa rozhodlo usporiadat takuto akciu, ani ake su na nu ohlasy. Ja by som chcela vyzdvihnut niekolko momentov, zachytenych mojim pohladom psychologa.

   Zacnem od konca. Ked som z akcie odchadzala, stretla som prichadzajuceho otecka s kociarom. Dvojmesacna slecna spala a ani sa jej nesnivalo, aku vynimocnu prechadzku dnes absolvovala. Otecko mal za sebou slusny vykon – vytlacit kociar po lesnej ceste z mesta az hore. Mamicka, ktora sa vynorila vzapati za nimi, oberala cestou hore posledne cernice. Rodinna akcia, vsetci traja vyzerali spokojne. Druha momentka – mala Ema prebera cenu za najkrajsieho kupeneho sarkana. Stoji hrdo sama na najvyssom stupni vitazov, urcite prvy raz v zivote. Oco s mamou stoja pod tribunou a usmievaju sa. Ako som par chvil predtym zistila, pustanie sarkana je zalezitostou otca a dcery, ale maminka nevyzera ani zdaleka byt nespokojna s tym, ze ju ti dvaja vytiahli za trochu dazdiveho pocasia na kopec. Tretia rodina, inak tiez vitazi v sarkaniade, tentoraz vlastna tvorba. Tu je uz ucastny aj stary otec, ktory calunnickej nitke dal novu funkciu – vyniest sarkana do najvacsich moznych sarkanich vysok. Mama stvrtej rodinky to nema jednoduche – najmensi drobec na kratkych nozkach sa sice drzi pri ocinovi, ale dvoje starsie zvedavo pobehuju pomedzi ludi a atrakcie, podchvilou ich zhana ako kvocka svoje kuriatka. Doma vo dvore by to mala jednoduchsie, ale je tu. Hlava rodiny prichadza domov iba na vikend, najmenej jedna z robot bude cakat do buducej soboty, ale vysiel hore. Styri spokojne rodiny. Jedny z mnohych, ktore sa vytiahli na kopec, aby spolocne zazili nieco nie kazdodenne, nieco pekne, aby „vypadli“ zo stereotypu vsednych dni. Ak neberiem do uvahy vydavky niektorych na sarkanov, nestalo ich to ziadne peniaze, iba trochu telesnej namahy. Ale aj ta sa podielala na prijemnych pocitoch – vyrobila v tele endorfiny, sposobujuce dobru naladu (to pre tych, ktori sa o tom este nedocitali).
   Nestretavam casto ludi, ktori by boli spokojni a nikde sa neponahlali. V sobotu som stretla cele rodiny a bol to pre mna zazitok. Potvrdila som si, ze staci malo a clovek moze – aj ked len na chvilu – odist prec od svojich starosti a trapeni. Potvrdila som si aj to, ze hra a priroda je to najlepsie pre rodiny s detmi.  A tiez to, ze dospelym taketo nieco da viac ako iba dobry pocit zo zodpovedneho splnenia rodicovskych povinnosti.

Mgr. Marcela Skultetyova psychologicka