27. NOVEMBER 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V roku 2007 podkorny a drevokazny hmyz napadol a znehodnotil priblizne 1 200 000 kubikov  dreva. Smreciny na Slovensku odumieraju aj v dosledku vetrovych kalamit, niciveho rozsirenia drevokaznej huby podpnovky, dlhodobeho posobenia imisii, globalneho oteplovania a dalsich skodlivych cinitelov. Ochrancovia prirody vsak vystupuju proti chemickemu osetreniu, tvrdia, ze vsetko treba nechat na samovyvoj a lesnikov obvinuju z toho, ze chcu spracovat kalamitne drevo kvoli zisku. Aky je vas nazor?? - chceli sme vediet od ucastnikov nasej ankety.


S anketovym mikrofonom


o odumierani smrecin

Miroslav Hadry, poistovaci agent, Podbrezova:
- Myslim si, ze podkorny hmyz treba likvidovat. Neviem, co budeme robit, ked nam zozerie vsetky stromy. Lesoochranari maju vzdy odlisny nazor ako ostatni ludia.

Tibor Gilla, dochodca, Brezno:
- Nie som odbornik, ale pamatam si, ked som este ako chlapec pomahal rucne chystat drevo, akonahle horar zistil, ze smrek zacina cervenat, okamzite ho dal zrubat, aby sa nerozsiril lykozrut. To, co sa v Tatrach urobilo, ich nezachrani, pretoze lykozrut sa mnozi tak, ze Tatry uz nebudu nikdy Tatrami. Podla mojho nazoru zaniknu aj liecebne ustavy, pretoze tam, kde bol kedysi ozon, za vela-vela rokov uz nebude. Ochranari by sa mali starat o zivotne prostredie a nie proti nemu brojit.

Anna Telecka, dochodkyna, Podbrezova:
- Drevokazny hmyz treba nicit, lebo sa velmi rozmnozi. Ked sa vo velkom mnozi, ine riesenie uz nie je. Neviem, preco su ochranari proti tomu, ale lesni odbornici urcite vedia, preco to robia. Urcite to myslia dobre. Keby hmyz napadol lesy vo velkom, znamenalo by to, ze lesy vyhynu.

Mariana zo Stiavnicky:
- Schvalujem stanovisko odbornikov, ktori chcu likvidovat skodlivy hmyz, pretoze ked sa namnozi, znici vsetky stromy a potom bude malo zelene.

Stefan Obuch, dochodca, Bratislava:
- Myslim si, ze lesni odbornici tomu rozumeju, tak by to mali vyriesit. Treba im verit. Lesoochranari su skor za samovyvoj, ale velmi dlho trva, kym sa priroda spamata.

Vilma Giertlova, dochodkyna, Brezno:
- Uz davno s tym mali odbornici nieco spravit, pretoze ochranari v tomto pripade nemaju pravdu. Viem, ze ked sa nieco zaplieni, tak sa to len rozsiruje. Treba radikalny zakrok.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Ked sa sen stane skutocnostou

   Niekedy davno som snivala o tom, ze kupim drevenicu niekde na samote a budem robit terapiu ludi vystresovanych touto precivilizovanou dobou tym, ze im dam do ruk noz na vyrezavanie a kus dreva, vonajuceho zivicou. Kupa drevenice sa nakoniec nekonala, ale moja predstava sa uskutocnila este uzitocnejsim sposobom ako v mojom sne.
   Obcianske zdruzenie Plt zrealizovalo projekt podporeny Europskym socialnym fondom, v ramci ktoreho ludia dostali moznost vniknut do tajov klasickych remesiel (aj toho mojho vyrezavania). Pod vedenim skusenych majstrov mohli rozvit svoje nadanie - aby si dokazali, ze nieco v nich je, aby mohli spojit prijemne s uzitocnym, relax a tvorivost s produktivitou
   V uplynulych dnoch mali moznost prezentovat svoje vyrobky na medzinarodnom fore a tym ich tvorivost dostala dalsiu dimenziu moznostou predaja produktov do zahranicia. Paolo Tanese, predstavitel talianskeho konzorcia ELPENDU a Chantal Lukacs z francuzskeho zdruzenia VIS-A-VIS posuvaju mravciu pracu vsetkych zucastnenych v ramci medzinarodnej spoluprace HANDYPRISE este o krocik dalej.
A moj sen o terapii tiez - ved moznost ziskat zdroj obzivy cinnostou, ktora je vlastne relaxaciou, je z mojho pohladu vrcholom moznosti snazenia tvoriveho cloveka.

(Fotografia je z verejnej prezentacie projektu konanej 9. novembra)
Mgr. Marcela Skultetyova


V Ciernom Balogu ziarili hviezdicky

   Prvy az stvrty rocnik Zakladnej skoly v Ciernom Balogu - Dobroci usporiadal vdaka podpore Konta Orange, n. f.,  Hviezdicku - vystupenie v speve popularnej piesne. Na podiu kulturneho domu prezentovalo svoj talent v nedelu 18. novembra trinast deti zo vsetkych zakladnych skol v obci. Okrem malych spevakov podujatie obohatili aj laserova sou Janky Donovalovej, tanec skupiny BRstreets z Brezna a spev Lenky Kovacikovej. Spolocne pripravili publiku hodnotny kulturny zazitok a svojim rovesnikom ukazali, ako zmysluplne mozu deti a mladez vyuzivat svoj volny cas.                                                                                                                                                        (jc) Foto: Stefan Vozar 


 Moja rodna dedina Predajna

   Predajna, Predajna, ty moja rodna dedina, kde som prezila svoje stastne detstvo. Aj Ata Klimova v jednej pesnicke spieva: Vysokou horou obklopena, dedinka moja spi.

   Najkrajsie spomienky mam na najkrajsiu ulicu, Kalvarsku, kde som ako male dievcatko chodievala do Dunajskych. Tam bolo vzdy veselo, ja, Olinka, Milanko a Laco sme santili na dvore. Olinka sa nam vytratila, sla robit kucharocku, urobila nam zemiaky a zapili sme ich kyslym mliekom. To bola pochutka! Ked bol obed hotovy, zakricala na nas a nahrnuli sme sa do kuchyne. Po obede sme si sli posantit, ani sme nezbadali, ako den ubehol a nastal vecer. Ked som prisla domov, otecko a mamicka vraveli: Dieta nase, kde si, ved ta od rana nebolo.

   Pomaly sa minuli moje detske casy. Zacala skola. Rodicia mi vzdy vraveli: Najprv praca, potom zabava. Uc sa, ved je to len pre teba. A veru mali pravdu. Otecko bol ucitel. Na svoje prve miesto nastupil v roku 1941 do Kordik a do Tajova. V roku 1946 prisiel s mamickou do Predajnej ako riaditel skoly. Ked sa mu zhorsil zdravotny stav, bol ucitelom. Ked prisiel cas odchodu na zasluzily odpocinok, nemohol sa s tym zmierit. Ale mal rad zahradku, ktorej sa venoval od rana do vecera. Bol dobrym a starostlivym otcom, mamicke a mojim trom sestram oporou. V roku 2006 nas opustil. Miesto pri klaviri, kde rad hraval, a v kuchyni, kde rad sedaval, je prazdne. Hovorieval nam: K vam, moje styri, jednu prosbu mam. Vazte si mamicku a pomozte, kde sa len da. A tebe Anicka, ako poslednej ukladam, drz sa v zamestnani, ako som sa drzal ja.

   Otecko moj zlaty, to ti veru slubujem, kym tvoje priezvisko ponesiem, vzdy budem vzorom. Spi spokojnym spankom v rodnej obci Nemecka, kde si chcel, aby sme tvoje ubolene telo ulozili. Za vsetko, co si pre mna v zivote urobil, ti vrucne dakujem.

Tvoja najmilsia dcera

  Anicka Filipkova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT