Ked sa sen stane skutocnostou

   Niekedy davno som snivala o tom, ze kupim drevenicu niekde na samote a budem robit terapiu ludi vystresovanych touto precivilizovanou dobou tym, ze im dam do ruk noz na vyrezavanie a kus dreva, vonajuceho zivicou. Kupa drevenice sa nakoniec nekonala, ale moja predstava sa uskutocnila este uzitocnejsim sposobom ako v mojom sne.
   Obcianske zdruzenie Plt zrealizovalo projekt podporeny Europskym socialnym fondom, v ramci ktoreho ludia dostali moznost vniknut do tajov klasickych remesiel (aj toho mojho vyrezavania). Pod vedenim skusenych majstrov mohli rozvit svoje nadanie - aby si dokazali, ze nieco v nich je, aby mohli spojit prijemne s uzitocnym, relax a tvorivost s produktivitou
   V uplynulych dnoch mali moznost prezentovat svoje vyrobky na medzinarodnom fore a tym ich tvorivost dostala dalsiu dimenziu moznostou predaja produktov do zahranicia. Paolo Tanese, predstavitel talianskeho konzorcia ELPENDU a Chantal Lukacs z francuzskeho zdruzenia VIS-A-VIS posuvaju mravciu pracu vsetkych zucastnenych v ramci medzinarodnej spoluprace HANDYPRISE este o krocik dalej.
A moj sen o terapii tiez - ved moznost ziskat zdroj obzivy cinnostou, ktora je vlastne relaxaciou, je z mojho pohladu vrcholom moznosti snazenia tvoriveho cloveka.

(Fotografia je z verejnej prezentacie projektu konanej 9. novembra)
Mgr. Marcela Skultetyova

---

V Ciernom Balogu ziarili hviezdicky

   Prvy az stvrty rocnik Zakladnej skoly v Ciernom Balogu - Dobroci usporiadal vdaka podpore Konta Orange, n. f.,  Hviezdicku - vystupenie v speve popularnej piesne. Na podiu kulturneho domu prezentovalo svoj talent v nedelu 18. novembra trinast deti zo vsetkych zakladnych skol v obci. Okrem malych spevakov podujatie obohatili aj laserova sou Janky Donovalovej, tanec skupiny BRstreets z Brezna a spev Lenky Kovacikovej. Spolocne pripravili publiku hodnotny kulturny zazitok a svojim rovesnikom ukazali, ako zmysluplne mozu deti a mladez vyuzivat svoj volny cas.                                                                                                                                                        (jc) Foto: Stefan Vozar 

---

 Moja rodna dedina Predajna

   Predajna, Predajna, ty moja rodna dedina, kde som prezila svoje stastne detstvo. Aj Ata Klimova v jednej pesnicke spieva: Vysokou horou obklopena, dedinka moja spi.

   Najkrajsie spomienky mam na najkrajsiu ulicu, Kalvarsku, kde som ako male dievcatko chodievala do Dunajskych. Tam bolo vzdy veselo, ja, Olinka, Milanko a Laco sme santili na dvore. Olinka sa nam vytratila, sla robit kucharocku, urobila nam zemiaky a zapili sme ich kyslym mliekom. To bola pochutka! Ked bol obed hotovy, zakricala na nas a nahrnuli sme sa do kuchyne. Po obede sme si sli posantit, ani sme nezbadali, ako den ubehol a nastal vecer. Ked som prisla domov, otecko a mamicka vraveli: Dieta nase, kde si, ved ta od rana nebolo.

   Pomaly sa minuli moje detske casy. Zacala skola. Rodicia mi vzdy vraveli: Najprv praca, potom zabava. Uc sa, ved je to len pre teba. A veru mali pravdu. Otecko bol ucitel. Na svoje prve miesto nastupil v roku 1941 do Kordik a do Tajova. V roku 1946 prisiel s mamickou do Predajnej ako riaditel skoly. Ked sa mu zhorsil zdravotny stav, bol ucitelom. Ked prisiel cas odchodu na zasluzily odpocinok, nemohol sa s tym zmierit. Ale mal rad zahradku, ktorej sa venoval od rana do vecera. Bol dobrym a starostlivym otcom, mamicke a mojim trom sestram oporou. V roku 2006 nas opustil. Miesto pri klaviri, kde rad hraval, a v kuchyni, kde rad sedaval, je prazdne. Hovorieval nam: K vam, moje styri, jednu prosbu mam. Vazte si mamicku a pomozte, kde sa len da. A tebe Anicka, ako poslednej ukladam, drz sa v zamestnani, ako som sa drzal ja.

   Otecko moj zlaty, to ti veru slubujem, kym tvoje priezvisko ponesiem, vzdy budem vzorom. Spi spokojnym spankom v rodnej obci Nemecka, kde si chcel, aby sme tvoje ubolene telo ulozili. Za vsetko, co si pre mna v zivote urobil, ti vrucne dakujem.

Tvoja najmilsia dcera

  Anicka Filipkova