V roku
2007 podkorny a drevokazny hmyz napadol a znehodnotil priblizne 1 200 000
kubikov dreva. Smreciny na Slovensku odumieraju aj v dosledku
vetrovych kalamit, niciveho rozsirenia drevokaznej huby podpnovky,
dlhodobeho posobenia imisii, globalneho oteplovania a dalsich skodlivych
cinitelov. Ochrancovia prirody vsak vystupuju proti chemickemu osetreniu,
tvrdia, ze vsetko treba nechat na samovyvoj a lesnikov obvinuju z toho, ze
chcu spracovat kalamitne drevo kvoli zisku. Aky je vas nazor?? - chceli sme vediet od ucastnikov nasej
ankety. |
S anketovym mikrofonom
|
Miroslav Hadry, poistovaci agent, Podbrezova:
- Myslim si, ze
podkorny hmyz treba likvidovat. Neviem, co budeme robit, ked nam zozerie
vsetky stromy. Lesoochranari maju vzdy odlisny nazor ako ostatni ludia.
Tibor Gilla, dochodca, Brezno:
- Nie som odbornik,
ale pamatam si, ked som este ako chlapec pomahal rucne chystat drevo,
akonahle horar zistil, ze smrek zacina cervenat, okamzite ho dal zrubat, aby
sa nerozsiril lykozrut. To, co sa v Tatrach urobilo, ich nezachrani, pretoze
lykozrut sa mnozi tak, ze Tatry uz nebudu nikdy Tatrami. Podla mojho nazoru
zaniknu aj liecebne ustavy, pretoze tam, kde bol kedysi ozon, za vela-vela
rokov uz nebude. Ochranari by sa mali starat o zivotne prostredie a nie
proti nemu brojit.
Anna Telecka, dochodkyna, Podbrezova:
- Drevokazny hmyz
treba nicit, lebo sa velmi rozmnozi. Ked sa vo velkom mnozi, ine riesenie uz
nie je. Neviem, preco su ochranari proti tomu, ale lesni odbornici urcite
vedia, preco to robia. Urcite to myslia dobre. Keby hmyz napadol lesy vo
velkom, znamenalo by to, ze lesy vyhynu.
Mariana zo Stiavnicky:
- Schvalujem
stanovisko odbornikov, ktori chcu likvidovat skodlivy hmyz, pretoze ked sa
namnozi, znici vsetky stromy a potom bude malo zelene.
Stefan Obuch, dochodca, Bratislava:
- Myslim si, ze lesni
odbornici tomu rozumeju, tak by to mali vyriesit. Treba im verit.
Lesoochranari su skor za samovyvoj, ale velmi dlho trva, kym sa priroda
spamata.
Vilma Giertlova, dochodkyna, Brezno:
- Uz davno s tym mali
odbornici nieco spravit, pretoze ochranari v tomto pripade nemaju pravdu.
Viem, ze ked sa nieco zaplieni, tak sa to len rozsiruje. Treba radikalny
zakrok.
(ng, pl)
Ked sa sen stane
skutocnostou
Niekedy davno som snivala o tom, ze kupim drevenicu niekde na
samote a budem robit terapiu ludi vystresovanych touto precivilizovanou
dobou tym, ze im dam do ruk noz na vyrezavanie a kus dreva, vonajuceho
zivicou. Kupa drevenice sa nakoniec nekonala, ale moja predstava sa
uskutocnila este uzitocnejsim sposobom ako v mojom sne.
Obcianske
zdruzenie Plt zrealizovalo projekt podporeny Europskym socialnym fondom, v
ramci ktoreho ludia dostali moznost vniknut do tajov klasickych remesiel (aj
toho mojho vyrezavania). Pod vedenim skusenych majstrov mohli rozvit svoje
nadanie - aby si dokazali, ze nieco v nich je, aby mohli spojit prijemne s
uzitocnym, relax a tvorivost s produktivitou
V
uplynulych dnoch mali moznost prezentovat svoje vyrobky na medzinarodnom
fore a tym ich tvorivost dostala dalsiu dimenziu moznostou predaja produktov
do zahranicia. Paolo Tanese, predstavitel talianskeho konzorcia ELPENDU a
Chantal Lukacs z francuzskeho zdruzenia VIS-A-VIS posuvaju mravciu pracu
vsetkych zucastnenych v ramci medzinarodnej spoluprace HANDYPRISE este o
krocik dalej.
A moj sen o terapii tiez - ved moznost ziskat zdroj obzivy cinnostou, ktora
je vlastne relaxaciou, je z mojho pohladu vrcholom moznosti snazenia
tvoriveho cloveka.
(Fotografia je
z verejnej prezentacie projektu konanej 9. novembra)
Mgr. Marcela Skultetyova
V Ciernom Balogu
ziarili hviezdicky
Prvy az
stvrty rocnik Zakladnej skoly v Ciernom Balogu - Dobroci usporiadal vdaka
podpore Konta Orange, n. f., Hviezdicku - vystupenie v speve
popularnej piesne. Na podiu kulturneho domu prezentovalo svoj talent
v nedelu 18. novembra trinast deti zo vsetkych zakladnych skol v obci. Okrem
malych spevakov podujatie obohatili aj laserova sou Janky Donovalovej, tanec
skupiny BRstreets z Brezna a spev Lenky Kovacikovej. Spolocne pripravili
publiku hodnotny kulturny zazitok a svojim rovesnikom ukazali, ako
zmysluplne mozu deti a mladez vyuzivat svoj volny cas.
(jc) Foto: Stefan Vozar
Moja rodna dedina Predajna
Predajna, Predajna, ty moja
rodna dedina, kde som prezila svoje stastne detstvo. Aj Ata Klimova v jednej
pesnicke spieva: Vysokou horou obklopena, dedinka moja spi.
Najkrajsie spomienky mam na
najkrajsiu ulicu, Kalvarsku, kde som ako male dievcatko chodievala do
Dunajskych. Tam bolo vzdy veselo, ja, Olinka, Milanko a Laco sme santili na
dvore. Olinka sa nam vytratila, sla robit kucharocku, urobila nam zemiaky a zapili
sme ich kyslym mliekom. To bola pochutka! Ked bol obed hotovy, zakricala na
nas a nahrnuli sme sa do kuchyne. Po obede sme si sli posantit, ani sme
nezbadali, ako den ubehol a nastal vecer. Ked som prisla domov, otecko a mamicka
vraveli: Dieta nase, kde si, ved ta od rana nebolo.
Pomaly sa minuli moje detske casy.
Zacala skola. Rodicia mi vzdy vraveli: Najprv praca, potom zabava. Uc sa,
ved je to len pre teba. A veru mali pravdu. Otecko bol ucitel. Na svoje prve
miesto nastupil v roku 1941 do Kordik a do Tajova. V roku 1946 prisiel s mamickou
do Predajnej ako riaditel skoly. Ked sa mu zhorsil zdravotny stav, bol
ucitelom. Ked prisiel cas odchodu na zasluzily odpocinok, nemohol sa s tym
zmierit. Ale mal rad zahradku, ktorej sa venoval od rana do vecera. Bol
dobrym a starostlivym otcom, mamicke a mojim trom sestram oporou. V roku
2006 nas opustil. Miesto pri klaviri, kde rad hraval, a v kuchyni, kde rad
sedaval, je prazdne. Hovorieval nam: K vam, moje styri, jednu prosbu mam.
Vazte si mamicku a pomozte, kde sa len da. A tebe Anicka, ako poslednej
ukladam, drz sa v zamestnani, ako som sa drzal ja.
Otecko moj zlaty, to ti veru
slubujem, kym tvoje priezvisko ponesiem, vzdy budem vzorom. Spi spokojnym
spankom v rodnej obci Nemecka, kde si chcel, aby sme tvoje ubolene telo
ulozili. Za vsetko, co si pre mna v zivote urobil, ti vrucne dakujem.
Tvoja najmilsia dcera
Anicka Filipkova
|