27. NOVEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Omrvinky

   Sedim v autobuse. Vezie ma do rodiska. Ta, k Ciernemu Hronu. Sedim a pocuvam. Tri starsie tetusky idu z mesta. Vymienaju si dojmy. Jedna, co nakupila, druha sa stazovala na uradnicku neochotu, tretia sa do rozhovoru zapojila len kedy-tedy, sla od zubara. Hovorili svojsky, recou nasou ciernobalockou.

   Autobus na zastavkach dve - tri duse cez dvere vypusti, tolko ich nastupi. Moje tetusky vezu sa na konecnu. Nenudili sa. A ani ja. Ticho uvazujem, kolko z tej „nasej“ reci som uz pozabudol na jednej strane, na druhej si vybavujem, co o nej viem. Asi len tieto omrvinky: Nase narecie spada do velkej rodiny narecia stredoslovenskeho (je zakladom spisovnej slovenciny). Susedi s narecim gemerskym a hontianskym. Vela narecovych slov maju spolocnych (cvo-sva, cvo, co). Mame mnoho slov nemeckych (fusakle, firhang, slog). Makcime (klbasa, klzacka), zamiename hlasky (misim - musim), ale na chvalu je, ze starsi ludia este pekne vyslovuju samohlasku a (maso, pata).   Vodic autobusu aj mne otvara dvere. Vystupujem. K rodine mi treba dva kilometre „krokovat“. Hned na zaciatku dediny, od branicky ma oslovi znama (volakedy sme v dedine zili ako jedna rodina): „Ides pozriet? Dlho si nebou. Potesia sa...“ Strucne oslovenie si ziada podobnu odpoved: „Idem. Zvedavost ma taha. A vy ako tetuska? Ani nestarnete...“ „Horkyze nie. Roky ma uz habu k zemi. Ale cvo uz narobime...“

   Nasi boli doma. Po nasom sme si povraveli. Kavicku vypili. Pod zub kolaciky na stol polozili. Hodinka - dve raz-dva uleteli.

   Spiatocna cesta. Autobusom. Zvecerieva sa. Zimny chlad sa hlasi. Oci pocitali, ako ocelove vtaky krizuju jasnu oblohu. Za sebou nechavaju biele pasy. Na Vrchdolinke, ked sa cesta zvazuje k Breznu, narecie ma opat chytilo za pacesy. Usmevnou historkou. Davno-davno, este zo stareho Kramu, vybral sa ujko do mesta. Na spominanom sedle chcel si pripravit fajku. Fukal vetrik, zhasal mu svibalke, nuz obratil sa. Fajka chytila. On si vykracuje (ale k domu), po case na omyl pride. Komentuje ho slovami: „Nomarela, ved som tadeto drelej siou. Misim sa vratit...“

   Som doma. Nit ciernobalockej reci ma neopusta. Teraz uz pri sipkovom caji vybavujem si pomenovania siat (kikla, sata, huna, kapce, zapaske), nazvy naradia (pucka, oberucny noz, haudrlok), vrskov (Robotka, Zapace, Za kopcom). Pod pero sa tisne spisovatelka Bozena Němcova. Aj tej sa handelsky dialekt zapacil, ked 27. septembra 1855 navstivila Cierny Balog. Ukazky, ktore zaznacil do svojej knihy farar Stefan Petrus, si vypisala. Udajne ich pouzila vo svojich pracach - poviedkach. Ciernobalocke narecie najdeme aj v knihach Ladislava Tazkeho a Petra Kovacika. A co je zaujimave, aj v diele Bozeny Slancikovej-Timravy (Hont) najdeme vela totoznych narecovych slov s nasimi (nocak, kasna, krsna, jarec, gang, hrca). Obdobne, s malou odchylkou, mozeme najst zhodnost v diele Ondreja Hericha (Gemer). Aj na Gemeri su slova papek, preci, vilagos, plachotka, habi...

(sg)

 Ako Kramlicka k peniazom prisiel

   Aladar Kramlicka nepoznal nic len pracu. Vlastna rodina si ho pamatala uz iba z fotografie, ktoru preventivne vycapil na stenu. Potreboval zabezpecit rodinu, a tak bol ochotny pracovat dlho do noci a keby sa pravidelne nehlasili jeho biologicke potreby spanku, odpracoval by jednu-jedinu sichtu v mesiaci: od prveho do tridsiateho prveho. Sam sef ani nevedel, co za poklad sa nachadza na jeho pracovisku, obetavo potiahol pracu za chorych kolegov, kym Aladar bol zdravy ako repa a dovolenku naposledy cerpal pred piatimi rokmi. Za minimalnu mzdu podaval heroicke vykony. Kto vie, ako by to bolo pokracovalo, mozno by ho bol z toho stereotypu raz trafil slak a mozno by bol i nadalej pracoval zabudnuty v rohu kancelarie.

   Jedneho dna vsak zavital na Kramlickovo pracovisko distingvovany pan v kravate a hladal, koho ineho ako Aladara. Predstavil sa ako pracovnik plynarni. Vtedy sa Alinovi roztriasli kolena, na celo mu vystupili studene kropaje. Upokojil sa, az ked sa opat pohruzil do prace.

   „Sefe,“ povedal namestnik svojmu riaditelovi, „Kramlicka mal dolezitu navstevu a neviem, ci nejavia o neho zaujem plynarne. Co poviete, nemali by sme mu pre kazdy pripad zvysit plat? Takeho pracovnika len tak lahko nenajdeme...“

   „Dobre, zariadte to,“ suhlasil riaditel.

   Po tyzdni, prave koncil kvartal, dostal Kramlicka opat navstevu. Tentokrat z elektrarni. To nemohlo ujst jeho nadriadenym.

   „Sefe, uz je to tu zas. Prisli lanarit nasho skalneho, myslim, ze je nasou povinnostou zachranit, co sa da. Ak o neho prideme, nas plan je v haji. Jeho pracu nevie robit nik iny, iba on.“

   „Robte, co uznate za vhodne, opat mu prilepsite, nesmie v ziadnom pripade ponuku lepsie plateneho miesta akceptovat,“ dal prikaz riaditel. A tak sa Aladar dockal opatovneho zvysenia platu.

   Co cert nechcel, ani nie o dva dni sa dovedal na Kramlicku opat akysi pan v obleku, vraj z danoveho uradu a dlho s nim potom o comsi debatoval. Vyzeralo to, ako keby ho bol o niecom presviedcal, dohovaral mu. Bolo to nanajvys vazne, ved na danove by sa kde-kto rad dostal... Aj tentokrat predstavenstvo usudilo, ze treba urychlene konat.

   Kramlickov plat sa uz po tomto tretom zvyseni priblizoval riaditelovmu, a tak si Alino mal za povinnost prejavit svojmu nadriadenemu vdaku.

   „Pan riaditel, neviem, co by som robil, keby nie vasej dobrosrdecnosti. Zachranili ste ma v poslednej chvili, hrozila mi totiz exekucia pre nedoplatky z plynarni, elektrarni a z danoveho uradu...“

Emilia Molcaniova

 Ozivuje jedinecnost drevenej architektury

 Jozef Murin pri svojej praci

 

   Pri svojich cestach po Slovensku som velakrat obdivoval a fotografoval staroveku krasu drevenic, drevenych kostolikov, bran ci studni. Boli symbolom sikovnosti a zrucnosti ich stavitelov. Dnes bohuzial starej drevenej krasy ubuda, mozeme sa s nou stretnut len v skanzenoch. No ja vas dnes pozvem za clovekom, ktory tuto krasu vytvara a ulozil ju do Ludoveho muzea a Muzea ludovej architektury v Zakladnej skole v Nemeckej. V Nemeckej zije a tvori Jozef Murin, ktoreho by som vam rad predstavil.

   Zil dlho v Kosiciach a uz dlho mal krasneho konicka. Chodil na bicykli po Slovensku, po slovenskych dedinach a tu kreslil a fotografoval staru drevenu krasu. Zaujimal sa o modelovanie historickych lodi, nuz a to bol len krocik k tomu, co robi uz niekolko rokov. Po case svoje kresby, skice, svoje fotografie zacal premienat na male miniatury drevenic, kostolikov, bran ci krizov. Hra sa s drevom, kamenom, mosadznym plechom, sadrou. Z latexu a lepidla si robi omietku, preosiate piliny namocene v anilinovych farbach mu sluzia ako trava. Najskor to boli jednoduche drevenicky, neskor prisli na rad kostoliky.

   Pri svojich cestach zazil aj vesele chvilky. Neraz sa mu stalo, ze ked prisiel na dedinu a zacal si drevenicku fotografovat, hned mal okolo seba aj ludi. Ba viaceri sa ho vypytovali, ci ide kupit domcek a hned mu aj radili, kto je majitelom, ci by nesiel s nimi, ze mu ukazu este krajsiu drevenicku. No ako priznava, bolo mu veru neraz aj do placu. Bolo to  hlavne vtedy, ked sa do urcitej dedinky vratil po dajakom case. Nuz a ta krasa, ktoru si nafotografoval, ba spravil aj jej malu maketu, uz nestala!

   Po malych drevenickach prisli na rad prekrasne vychodoslovenske kostoliky. „Vela ludi sa ma pyta, preco nerobim makety hradov a zamkov. Nie, toto ma nelaka, lakali ma kostoliky.“ Moze sa pochvalit aj tym, ze jeden z jeho kostolikov dostal papez ako dar. Kolko je to hodin, kym ma pred sebou hotove dielo – kostolik. „Nuz pri vyrobe kostolika je to trikrat viac hodin, ako pri malej drevenicke. No rad sa vracia aj k stavbe studni, zvonic, kovacskych vyhni, krizov, Bozich muk. Vraj postup je vzdy rovnaky. Nafotografovat dva – tri filmy, zhotovit rozne nakresy, detaily stavby a potom sa moze ist na vec, zacat rezat drevo, zliepat a pripravovat vsetko, co treba na dokoncenie diela.

   Po rokoch sa vratil do niekdajsieho rodinneho domu v Nemeckej, aj tu pokracuje vo svojej krasnej robote. Potom prisiel za nim riaditel Zakladnej skoly Dr. Jozef Chlebovec. Slovo dalo slovo a namiesto putovnych vystav jeho drevenic a kostolikov ponukol mu priestory v skole. Nuz a tak vzniklo nielen Ludove muzeum, ale aj Muzeum ludovej architektury v modeloch. Bolo chvalyhodne, ze ked sa obcania dozvedeli, co pripravuje, sami prinasali stare artefakty, aby ich vyuzil, no vela veci do muzea skupil aj v okolitych dedinach.

   Kronikar pise svoje spomienky na papier, vzacny clovek Jozef Murin vpisuje svoje spomienky do miniatur ludovej architektury. Pritvori oci a vidi pred sebou nielen staru krasu drevenic, ale aj oraca, rolnika, kovaca, drevorubaca, zeny iduce na priadky, vidi vsetko to, s cim sa stretaval ako maly chlapec. Vysoko hodnotia jeho pracu aj zapisy v kronike, kde sa zapisali nielen domaci navstevnici, ale aj hostia zo zahranicia.

Vojtech Majling

 

 Pohlad do Muzea ludovej architektury v Zakladnej skole Nemecka 


Mestsky sportovy klub a jeho smele plany

Nielen Breznania sa maju na co tesit

   „Velakrat sa stretavame s tym, ze ludia nevedia, co je to Mestsky sportovy klub Brezno. Prave preto by sme svoju cinnost v buducnosti chceli rozsirit do oblasti, ktore mozno nazveme sport pre rodinu,“ tvrdi riaditel MSK Brezno Peter Luptak, ktory tuto funkciu zastava od 1. jula 2005.

   Mestsky sportovy klub ako prispevkova organizacia mesta spravuje dva futbalove stadiony, krytu plavaren, zimny stadion a do oktobra „pod jej kridla“ patrila aj kolkaren. Vsetky tieto informacie sme „na drobne rozmienali“ s tym najkompetentnejsim - riaditelom MSK Petrom Luptakom.

Riaditel MSK Peter Luptak

           Krytu plavaren caka modernizacia, a nielen to...
   Kryta plavaren a zimny stadion su ekonomicky najnarocnejsie prevadzky a z pohladu obyvatelstva aj najsledovanejsie. Riaditel MSK vyzdvihol, ze plavaren vdaka mestu dali znovu do prevadzky. Chcu ju zmodernizovat, aby mesto svojim obyvatelom a navstevnikom mohlo poskytnut kompletne sluzby. Skor narodeni Breznania si urcite pamataju, ze na prvom nadzemnom podlazi boli dva druhy sauny, maly bar a vybavenie na kompletnu regeneraciu sil. „Takato predstava je tu znovu, ba dokonca chceli by sme poskytnut nieco naviac. Nieco, co dnes vo svete bezi, od infrakabiny, suchej sauny, vlhkej sauny, az po kryokomoru - najnovsi hit v regeneracnych centrach. Hoci je kryokomora spojena s narocnejsou prevadzkou, myslime si, ze do nasho arealu aj taketo zariadenie patri,“ pochvalil sa Peter Luptak. Bez povsimnutia neostane ani stale rastuci zaujem obyvatelstva o vonkajsie kupaliska: „Aby to nebolo technicky a financne narocne, chceme s jednou technologiou, ktora momentalne je k dispozicii v utrobach plavarne, obsluzit aj vonkajsie bazeny. Mali by sme byt schopni za dvadsatstyri hodin, alebo mozno aj za kratsi casovy horizont, riesit vonkajsie alebo vnutorne kupalisko, aby sme reagovali na vrtochy pocasia, ktore su v poslednom obdobi uz aj na Slovensku velmi zvlastne,“ dodava. Areal na plavarni okrem uz existujucich tenisovych kurtov by v sebe skryval aj par sportovisk. Plany su realne, pretoze vonkajsia plavaren sa dostala na druhe miesto v investicnych akciach mesta, takze nielen Breznania sa maju na co tesit.

             Brezniansky zimny stadion v prvej sedmicke na Slovensku
   Asi najviac diskutovanou otazkou v Brezne popri rekonstrukcii namestia je budovanie zimneho stadiona, presnejsie povedane viacucelovej sportovej haly, pretoze stadion po rekonstrukcii uz nebude sluzit len zimnym sportom. P. Luptak vysvetluje: „Dnes nam technicky pokrok v podstate za dvadsatstyri hodin umoznuje zmenit ladovu plochu na cokolvek, na futbalovu arenu ci javisko na kulturne podujatia. Po dobudovani utrob, co - pevne verime - sa podari za pomoci statnych dotacii do dvoch rokov, areal poskytne zazemie aj dalsim sportovym aktivitam. Vlastne uz v lete sme skusali na holej betonovej ploche hrat Horehronsku hokejbalovu ligu, ktora mala velky uspech. Zorganizovali sme velky streetballovy turnaj za ucasti muzstiev z celeho Slovenska. Robili sme Noc bojovych umeni, kde sa predstavil thajsky box, ktory bezne organizovali na stadione v Helpe. V hale si vieme predstavit aj firemne hry v zimnom ci letnom prevedeni. Myslim si, ze rozhodnutie postavit viacucelovu halu bolo spravne, aj ked z pohladu obcanov asi velmi financne narocne. Nasou ulohou bude, aby sportova hala bola minimalne na patdesiat percent vytazena, aby dotacia na prevadzku z mesta bola co najmensia. Myslim si, ze je to mozne, pretoze sportovy riaditel Slovenskeho zvazu ladoveho hokeja nasu halu zaradil do prvej sedmicky stavieb na Slovensku z pohladu ladoveho hokeja. Existuje prislub, ze ak dobudujeme stadion, v kratkom obdobi by sme v Brezne mohli vidiet aj medzinarodny hokej. Parametre tejto stavby totiz po dokonceni budu zodpovedat dokonca medzinarodnym normam IIAF. V utrobach haly bude 4-drahova bowlingova draha, ktora by mala doplnit ponuku sportov v meste. Priestor v Stvrti Ladislava Novomeskeho s futbalovym stadionom, viacucelovou halou a hypermarketom tak poskytne nielen moznost uzit si futbal ci hokej, ale aj prilezitost na nakupy. Mnohe rodiny, prichadzajuce na futbal alebo hokej, sa rozdelia. Koho zaujima futbal alebo hokej, ide za sportom a ti, ktori chcu nakupovat, maju v tomto priestore svoj raj. Snubi sa prijemne s uzitocnym a myslim si, ze to vsetko pomalicky zaciname nachadzat,“ dovodi riaditel MSK.

               Smele investicne plany
   Medzi investicnymi akciami, ktore v buducom obdobi MSK bude realizovat v spolupraci s a. s. ZP Sport Podbrezova, je dokoncenie spolocnych ploch na mestskom futbalovom stadione. Vzniknu tam treningove plochy subezne s Ulicou CSA a Ulicou Frana Krala, pri hlavnom vchode na mestsky futbalovy stadion postavia vrhacsku klietku. V podstate to bude nahrada za zastavane skvarove ihrisko, kde bola vrhacska klietka, ale inej kvality. „Chceme splnit to, co sme slubili pred styrmi rokmi. Dufam, ze v marci - ak dovoli pocasie - zacneme
.“ V „rukach drzia“ projekt aj na viacucelovy sportovy areal na letne sporty, ktory by mal vyrast medzi zimnym stadionom a Oktanom. Zarastena plocha poskytovala priestor vrbam a neporiadku, ktory tam ludia naznasali. Pocas vystavby „zimaku“ a Tesca ju vyplanirovali a vznikol velmi zaujimavy priestor, kde vybuduju nieco, co bude sluzit ludom. „Da sa tam umiestnit plocha s rozmermi 40 x 25 s umelym povrchom. Bude to v podstate multifunkcny priestor s vylajnovanymi ihriskami maleho futbalu, basketbalu, streetballu a hokejbalu, obkoleseny barierou mantinelov. Vedla tejto plochy vyrastie ihrisko na plazovy volejbal s dvoma prenosnymi tribunami. Vsetko by sa to malo oplotit, zazelenit. Chceli by sme vybudovat nie ocelove, ale zelene ploty, ktore postupne zarastu, aby sme do betonovych sidlisk doniesli nieco nove, pekne a uhladene. Mojim zelanim je, aby sme este do tej plochy v buducnosti polozili nejake male ihrisko pre deti, ktore by mohli s rodinou prist a tiez vyuzit cas nielen pozeranim sa na to, ako otec a mama sportuju, ale najst si nieco pre seba. Tato plocha by mala byt sucasne vyuzivana v letnom obdobi na pripravu biatlonistov ci hokejistov, proste vsetkych druhov sportu, ktore momentalne v meste mame,“ nadhodil smele plany.

         Bude „zimak“ drahy a prevadzkovo narocny, ako to tvrdia zle jazyky?
   Na otazky tohto typu riaditel MSK odpoveda: „Aby zimny stadion nebol prevadzkovo narocny, vykonali sme mnohe opatrenia a este stale citime, ze su moznosti, ako znizit naklady. Tvrdim, ze kazda stokoruna, ktora sa podari zachranit na vode, elektrine ci prevadzke rolby, su peniaze, ktore v konecnom dosledku mozeme vyuzit na nieco nove, pripadne na rekonstrukciu niecoho, co je zastarane. Za posledne dva roky sme dokazali mnohe veci spravit tak, aby sme sa nemuseli hanbit ani pred cudzimi. Pred dvoma rokmi to boli satne na futbalovych stadionoch, vlani sme opravili a nanovo spravili satne na zimnom stadione v starej socialnej budove, ktoru postavili nasi otcovia a stari otcovia. Postupne sme dali do poriadku aj ubytovaciu cast na druhom nadzemnom podlazi socialnej budovy zimneho stadiona. V spolupraci so sukromnym sektorom sme dali do
uzivania pomerne slusny restauracny priestor v lavom kridle, ktory je priamo spojeny s momentalne realizovanou stavbou zimneho stadiona.“

 Zimny stadion postupne ziskava novy sat

                    Zmeny aj na nabrezi
   Navstivili sme futbalove stadiony, zimny stadion, plavaren, ale zabudli sme na jedno male sportovisko na Nabrezi dukelskych hrdinov. Momentalne je sice v najme minigolfoveho klubu, ale aj tu zacali so zmenami: „Mnohi si urcite pamataju, ze v rohu minigolfoveho arealu existovalo volejbalove ihrisko. Tento priestor zostal po predaji Sokolovne bez akehokolvek socialneho zazemia. Preto bolo rozhodnute, ze v tomto roku sa tam osadia dve unimobunky, jedna poskytne moznosti na prezliekanie a druha bude zalozena s kompletnymi toaletami. Toto sa nam uz podarilo, dokonca sme priestor prestresili velkou drevenou stavbou, cim vzniklo pekne kryte nadvorie, ktore bude mozne vyuzivat na stretavanie sa celych sportovych kolektivov, ktore sa zacinaju zgrupovat okolo volejbalu. Zrejme sa nam podari zabezpecit volejbalovy areal tak, aby bol uz od jari funkcny, aby mal siete do vysky osmich metrov. Na zaciatok sa predsa len vratime k antuke a zabezpecime jej polievanie z prirodneho zdroja, aby udrzba nebola draha. V spolupraci s gymnaziom budeme tuto plochu prevadzkovat tak, aby ju mohlo vyuzivat na
vyucbu telesnej vychovy. Spolupracujeme aj s MIX-volejbalom, ktory uz prekrocil ramec mesta, a od 1. januara 2008 by sme ho chceli dostat pod kridla MSK a organizacne a ciastocne i financne mu pomoct. Tato plocha by potom mala sluzit v lete na organizovanie turnajov nielen v ramci MIX-volejbalu, ale aj v ramci podujati, ktore chceme nazvat Firemne hry mesta Brezna, kde sa budu stretavat breznianske firmy na roznych sportovych podujatiach od minigolfu, volejbalu, futbalu a ako sme uz v septembri natrenovali aj v netradicnych sportovych zapoleniach.“

                         Slovo na zaver
   Z pracovnych ciest, ktore v poslednom case v suvislosti s navrhnutim koncepcie sportu na dalsie roky riaditel MSK absolvoval, si priniesol mnohe poznatky a vyvodil zavery. Jednym z nich je, ze v Brezne sme predbehli cas minimalne na urovni zakladnych a strednych skol. Podla slov P. Luptaka sa totiz snazia robit vsetko pre to, aby deti vratili k sportu, aby mali chut sutazit a dosahovat lepsie vysledky, aby sa neuspokojili s tym, ze dostanu trojku z telesnej vychovy, aj napriek tomu, ze nevedia spravit kotul, aby si uvedomili, ze vedla vycapu je aj sportovisko, na ktorom sa da robit nieco uzitocne a prijemne. „Myslim si, ze komunalny sport pomalicky davame do poriadku. Vlani sme nastartovali celorocnu sutaz pre zakladne a stredne skoly. Skoly sa mozu zucastnit na desiatich podujatiach, sutazit v roznych sportovych odvetviach, ziskat body za ucast a za umiestnenie v poradi. Body na konci skolskeho roka zratame a v ramci Dni mesta vyhodnotime poradie. Ziskane body sa premenia na financne prostriedky, ktore sme sa rozhodli venovat na sportovy vystroj a sportovu vyzbroj. Podla mna su to zmysluplne vyuzite prostriedky, pretoze ak detom dame lizanku alebo velku cokoladu, zjedia ich a zabudnu, ale takymto sposobom je aj skola motivovana, aby sa na podujatiach zucastnila a mala snahu dosiahnut nejaky vysledok. Vlanajsi rok to naplnil na sto percent, pretoze zo zakladnych skol na podujatiach nechybala ani jedna a zo strednych skol jedna skola na jednom podujati. Co je podla mna uspech,“ vyzdvihol na zaver riaditel MSK Peter Luptak.

(ng)  


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT