Omrvinky
Sedim v autobuse. Vezie ma do rodiska. Ta, k Ciernemu
Hronu. Sedim a pocuvam. Tri starsie tetusky idu z mesta. Vymienaju si dojmy.
Jedna, co nakupila, druha sa stazovala na uradnicku neochotu, tretia sa do
rozhovoru zapojila len kedy-tedy, sla od zubara. Hovorili svojsky, recou
nasou ciernobalockou.
Autobus na zastavkach dve - tri duse cez dvere
vypusti, tolko ich nastupi. Moje tetusky vezu sa na konecnu. Nenudili sa.
A ani ja. Ticho uvazujem, kolko z tej „nasej“ reci som uz pozabudol na
jednej strane, na druhej si vybavujem, co o nej viem. Asi len tieto
omrvinky: Nase narecie spada do velkej rodiny narecia stredoslovenskeho (je
zakladom spisovnej slovenciny). Susedi s narecim gemerskym a hontianskym.
Vela narecovych slov maju spolocnych (cvo-sva, cvo, co). Mame mnoho slov
nemeckych (fusakle, firhang, slog). Makcime (klbasa, klzacka), zamiename
hlasky (misim - musim), ale na chvalu je, ze starsi ludia este pekne
vyslovuju samohlasku a (maso, pata). Vodic autobusu aj mne
otvara dvere. Vystupujem. K rodine mi treba dva kilometre „krokovat“. Hned
na zaciatku dediny, od branicky ma oslovi znama (volakedy sme v dedine zili
ako jedna rodina): „Ides pozriet? Dlho si nebou. Potesia sa...“ Strucne
oslovenie si ziada podobnu odpoved: „Idem. Zvedavost ma taha. A vy ako
tetuska? Ani nestarnete...“ „Horkyze nie. Roky ma uz habu k zemi. Ale cvo uz
narobime...“
Nasi boli doma. Po nasom sme si povraveli.
Kavicku vypili. Pod zub kolaciky na stol polozili. Hodinka - dve raz-dva
uleteli.
Spiatocna cesta. Autobusom. Zvecerieva sa. Zimny
chlad sa hlasi. Oci pocitali, ako ocelove vtaky krizuju jasnu oblohu. Za
sebou nechavaju biele pasy. Na Vrchdolinke, ked sa cesta zvazuje k Breznu,
narecie ma opat chytilo za pacesy. Usmevnou historkou. Davno-davno, este zo
stareho Kramu, vybral sa ujko do mesta. Na spominanom sedle chcel si
pripravit fajku. Fukal vetrik, zhasal mu svibalke, nuz obratil sa. Fajka
chytila. On si vykracuje (ale k domu), po case na omyl pride. Komentuje ho
slovami: „Nomarela, ved som tadeto drelej siou. Misim sa vratit...“
Som doma. Nit ciernobalockej reci ma neopusta.
Teraz uz pri sipkovom caji vybavujem si pomenovania siat (kikla, sata, huna,
kapce, zapaske), nazvy naradia (pucka, oberucny noz, haudrlok), vrskov (Robotka,
Zapace, Za kopcom). Pod pero sa tisne spisovatelka Bozena Němcova. Aj tej sa
handelsky dialekt zapacil, ked 27. septembra 1855 navstivila Cierny Balog.
Ukazky, ktore zaznacil do svojej knihy farar Stefan Petrus, si vypisala.
Udajne ich pouzila vo svojich pracach - poviedkach. Ciernobalocke narecie
najdeme aj v knihach Ladislava Tazkeho a Petra Kovacika. A co je zaujimave,
aj v diele Bozeny Slancikovej-Timravy (Hont) najdeme vela totoznych
narecovych slov s nasimi (nocak, kasna, krsna, jarec, gang, hrca). Obdobne,
s malou odchylkou, mozeme najst zhodnost v diele Ondreja Hericha (Gemer). Aj
na Gemeri su slova papek, preci, vilagos, plachotka, habi...
(sg)
Ako
Kramlicka k peniazom prisiel
Aladar Kramlicka nepoznal nic len pracu. Vlastna
rodina si ho pamatala uz iba z fotografie, ktoru preventivne vycapil na
stenu. Potreboval zabezpecit rodinu, a tak bol ochotny pracovat dlho do noci
a keby sa pravidelne nehlasili jeho biologicke potreby spanku, odpracoval by
jednu-jedinu sichtu v mesiaci: od prveho do tridsiateho prveho. Sam sef ani
nevedel, co za poklad sa nachadza na jeho pracovisku, obetavo potiahol pracu
za chorych kolegov, kym Aladar bol zdravy ako repa a dovolenku naposledy
cerpal pred piatimi rokmi. Za minimalnu mzdu podaval heroicke vykony. Kto
vie, ako by to bolo pokracovalo, mozno by ho bol z toho stereotypu raz
trafil slak a mozno by bol i nadalej pracoval zabudnuty v rohu kancelarie.
Jedneho dna vsak zavital na Kramlickovo
pracovisko distingvovany pan v kravate a hladal, koho ineho ako Aladara.
Predstavil sa ako pracovnik plynarni. Vtedy sa Alinovi roztriasli kolena, na
celo mu vystupili studene kropaje. Upokojil sa, az ked sa opat pohruzil do
prace.
„Sefe,“ povedal namestnik svojmu riaditelovi, „Kramlicka
mal dolezitu navstevu a neviem, ci nejavia o neho zaujem plynarne. Co
poviete, nemali by sme mu pre kazdy pripad zvysit plat? Takeho pracovnika
len tak lahko nenajdeme...“
„Dobre, zariadte to,“ suhlasil riaditel.
Po tyzdni, prave koncil kvartal, dostal
Kramlicka opat navstevu. Tentokrat z elektrarni. To nemohlo ujst jeho
nadriadenym.
„Sefe, uz je to tu zas. Prisli lanarit nasho
skalneho, myslim, ze je nasou povinnostou zachranit, co sa da. Ak o neho
prideme, nas plan je v haji. Jeho pracu nevie robit nik iny, iba on.“
„Robte, co uznate za vhodne, opat mu prilepsite,
nesmie v ziadnom pripade ponuku lepsie plateneho miesta akceptovat,“ dal
prikaz riaditel. A tak sa Aladar dockal opatovneho zvysenia platu.
Co cert nechcel, ani nie o dva dni sa dovedal na
Kramlicku opat akysi pan v obleku, vraj z danoveho uradu a dlho s nim potom
o comsi debatoval. Vyzeralo to, ako keby ho bol o niecom presviedcal,
dohovaral mu. Bolo to nanajvys vazne, ved na danove by sa kde-kto rad
dostal... Aj tentokrat predstavenstvo usudilo, ze treba urychlene konat.
Kramlickov plat sa uz po tomto tretom zvyseni
priblizoval riaditelovmu, a tak si Alino mal za povinnost prejavit svojmu
nadriadenemu vdaku.
„Pan riaditel, neviem, co by som robil, keby nie
vasej dobrosrdecnosti. Zachranili ste ma v poslednej chvili, hrozila mi
totiz exekucia pre nedoplatky z plynarni, elektrarni a z danoveho uradu...“
Emilia Molcaniova
Ozivuje
jedinecnost drevenej architektury
Jozef Murin pri svojej
praci
Pri svojich cestach po Slovensku som velakrat obdivoval a fotografoval
staroveku krasu drevenic, drevenych kostolikov, bran ci studni. Boli
symbolom sikovnosti a zrucnosti ich stavitelov. Dnes bohuzial starej
drevenej krasy ubuda, mozeme sa s nou stretnut len v skanzenoch. No ja vas
dnes pozvem za clovekom, ktory tuto krasu vytvara a ulozil ju do Ludoveho
muzea a Muzea ludovej architektury v Zakladnej skole v Nemeckej. V Nemeckej
zije a tvori Jozef Murin, ktoreho by som vam rad predstavil.
Zil dlho v Kosiciach a uz dlho mal krasneho
konicka. Chodil na bicykli po Slovensku, po slovenskych dedinach a tu
kreslil a fotografoval staru drevenu krasu. Zaujimal sa o modelovanie
historickych lodi, nuz a to bol len krocik k tomu, co robi uz niekolko
rokov. Po case svoje kresby, skice, svoje fotografie zacal premienat na male
miniatury drevenic, kostolikov, bran ci krizov. Hra sa s drevom, kamenom,
mosadznym plechom, sadrou. Z latexu a lepidla si robi omietku, preosiate
piliny namocene v anilinovych farbach mu sluzia ako trava. Najskor to boli
jednoduche drevenicky, neskor prisli na rad kostoliky.
Pri svojich cestach zazil aj vesele chvilky.
Neraz sa mu stalo, ze ked prisiel na dedinu a zacal si drevenicku
fotografovat, hned mal okolo seba aj ludi. Ba viaceri sa ho vypytovali, ci
ide kupit domcek a hned mu aj radili, kto je majitelom, ci by nesiel s nimi,
ze mu ukazu este krajsiu drevenicku. No ako priznava, bolo mu veru neraz aj
do placu. Bolo to hlavne vtedy, ked sa do urcitej dedinky vratil po
dajakom case. Nuz a ta krasa, ktoru si nafotografoval, ba spravil aj jej
malu maketu, uz nestala!
Po malych drevenickach prisli na rad prekrasne
vychodoslovenske kostoliky. „Vela ludi sa ma pyta, preco nerobim makety
hradov a zamkov. Nie, toto ma nelaka, lakali ma kostoliky.“ Moze sa
pochvalit aj tym, ze jeden z jeho kostolikov dostal papez ako dar. Kolko je
to hodin, kym ma pred sebou hotove dielo – kostolik. „Nuz pri vyrobe
kostolika je to trikrat viac hodin, ako pri malej drevenicke. No rad sa
vracia aj k stavbe studni, zvonic, kovacskych vyhni, krizov, Bozich muk.
Vraj postup je vzdy rovnaky. Nafotografovat dva – tri filmy, zhotovit rozne
nakresy, detaily stavby a potom sa moze ist na vec, zacat rezat drevo,
zliepat a pripravovat vsetko, co treba na dokoncenie diela.
Po rokoch sa vratil do niekdajsieho rodinneho
domu v Nemeckej, aj tu pokracuje vo svojej krasnej robote. Potom prisiel za
nim riaditel Zakladnej skoly Dr. Jozef Chlebovec. Slovo dalo slovo
a namiesto putovnych vystav jeho drevenic a kostolikov ponukol mu priestory
v skole. Nuz a tak vzniklo nielen Ludove muzeum, ale aj Muzeum ludovej
architektury v modeloch. Bolo chvalyhodne, ze ked sa obcania dozvedeli, co
pripravuje, sami prinasali stare artefakty, aby ich vyuzil, no vela veci do
muzea skupil aj v okolitych dedinach.
Kronikar pise svoje spomienky na papier, vzacny
clovek Jozef Murin vpisuje svoje spomienky do miniatur ludovej architektury.
Pritvori oci a vidi pred sebou nielen staru krasu drevenic, ale aj oraca,
rolnika, kovaca, drevorubaca, zeny iduce na priadky, vidi vsetko to, s cim
sa stretaval ako maly chlapec. Vysoko hodnotia jeho pracu aj zapisy
v kronike, kde sa zapisali nielen domaci navstevnici, ale aj hostia zo
zahranicia.
Vojtech Majling
Pohlad do Muzea ludovej
architektury v Zakladnej skole Nemecka
Mestsky
sportovy klub a jeho smele plany
Nielen Breznania sa
maju na co tesit
„Velakrat sa stretavame s tym, ze ludia nevedia, co je to Mestsky
sportovy klub Brezno. Prave preto by sme svoju cinnost v buducnosti chceli
rozsirit do oblasti, ktore mozno nazveme sport pre rodinu,“
tvrdi riaditel MSK Brezno Peter Luptak, ktory tuto funkciu zastava od 1.
jula 2005.
Mestsky
sportovy klub ako prispevkova organizacia mesta spravuje dva futbalove
stadiony, krytu plavaren, zimny stadion a do oktobra „pod jej kridla“
patrila aj kolkaren. Vsetky tieto informacie sme „na drobne rozmienali“ s tym
najkompetentnejsim - riaditelom MSK Petrom Luptakom.
Riaditel MSK Peter Luptak
Krytu plavaren caka modernizacia, a nielen to...
Kryta plavaren a zimny stadion su ekonomicky najnarocnejsie
prevadzky a z pohladu obyvatelstva aj najsledovanejsie. Riaditel MSK
vyzdvihol, ze plavaren vdaka mestu dali znovu do prevadzky. Chcu ju
zmodernizovat, aby mesto svojim obyvatelom a navstevnikom mohlo poskytnut
kompletne sluzby. Skor narodeni Breznania si urcite pamataju, ze na prvom
nadzemnom podlazi boli dva druhy sauny, maly bar a vybavenie na kompletnu
regeneraciu sil. „Takato predstava je tu znovu, ba dokonca chceli
by sme poskytnut nieco naviac. Nieco, co dnes vo svete bezi, od infrakabiny,
suchej sauny, vlhkej sauny, az po kryokomoru - najnovsi hit v regeneracnych
centrach. Hoci je kryokomora spojena s narocnejsou prevadzkou, myslime si,
ze do nasho arealu aj taketo zariadenie patri,“ pochvalil sa Peter
Luptak. Bez povsimnutia neostane ani stale rastuci zaujem obyvatelstva o vonkajsie
kupaliska: „Aby to nebolo technicky a financne narocne, chceme s jednou
technologiou, ktora momentalne je k dispozicii v utrobach plavarne, obsluzit
aj vonkajsie bazeny. Mali by sme byt schopni za dvadsatstyri hodin, alebo
mozno aj za kratsi casovy horizont, riesit vonkajsie alebo vnutorne
kupalisko, aby sme reagovali na vrtochy pocasia, ktore su v poslednom obdobi
uz aj na Slovensku velmi zvlastne,“ dodava. Areal na plavarni okrem uz
existujucich tenisovych kurtov by v sebe skryval aj par sportovisk. Plany su
realne, pretoze vonkajsia plavaren sa dostala na druhe miesto v investicnych
akciach mesta, takze nielen Breznania sa maju na co tesit.
Brezniansky zimny stadion v prvej sedmicke na
Slovensku
Asi najviac diskutovanou otazkou v Brezne popri rekonstrukcii
namestia je budovanie zimneho stadiona, presnejsie povedane viacucelovej
sportovej haly, pretoze stadion po rekonstrukcii uz nebude sluzit len zimnym
sportom. P. Luptak vysvetluje: „Dnes nam technicky pokrok v podstate za
dvadsatstyri hodin umoznuje zmenit ladovu plochu na cokolvek, na futbalovu
arenu ci javisko na kulturne podujatia. Po dobudovani utrob, co - pevne
verime - sa podari za pomoci statnych dotacii do dvoch rokov, areal poskytne
zazemie aj dalsim sportovym aktivitam. Vlastne uz v lete sme skusali
na holej betonovej ploche hrat Horehronsku hokejbalovu ligu, ktora mala
velky uspech. Zorganizovali sme velky streetballovy turnaj za ucasti
muzstiev z celeho Slovenska. Robili sme Noc bojovych umeni, kde sa
predstavil thajsky box, ktory bezne organizovali na stadione v Helpe. V hale
si vieme predstavit aj firemne hry v zimnom ci letnom prevedeni. Myslim si,
ze rozhodnutie postavit viacucelovu halu bolo spravne, aj ked z pohladu
obcanov asi velmi financne narocne. Nasou ulohou bude, aby sportova hala
bola minimalne na patdesiat percent vytazena, aby dotacia na prevadzku
z mesta bola co najmensia. Myslim si, ze je to mozne, pretoze sportovy
riaditel Slovenskeho zvazu ladoveho hokeja nasu halu zaradil do prvej
sedmicky stavieb na Slovensku z pohladu ladoveho hokeja. Existuje
prislub, ze ak dobudujeme stadion, v kratkom obdobi by sme v Brezne mohli
vidiet aj medzinarodny hokej. Parametre tejto stavby totiz po dokonceni budu
zodpovedat dokonca medzinarodnym normam IIAF. V utrobach haly bude 4-drahova
bowlingova draha, ktora by mala doplnit ponuku sportov v meste. Priestor v Stvrti
Ladislava Novomeskeho s futbalovym stadionom, viacucelovou halou a
hypermarketom tak poskytne nielen moznost uzit si futbal ci hokej, ale aj
prilezitost na nakupy. Mnohe rodiny, prichadzajuce na futbal alebo hokej, sa
rozdelia. Koho zaujima futbal alebo hokej, ide za sportom a ti, ktori chcu
nakupovat, maju v tomto priestore svoj raj. Snubi sa prijemne s uzitocnym a myslim
si, ze to vsetko pomalicky zaciname nachadzat,“ dovodi riaditel
MSK.
Smele investicne plany
Medzi investicnymi akciami, ktore v buducom obdobi MSK bude
realizovat v spolupraci s a. s. ZP Sport Podbrezova, je dokoncenie
spolocnych ploch na mestskom futbalovom stadione. Vzniknu tam treningove
plochy subezne s Ulicou CSA a Ulicou Frana Krala, pri hlavnom vchode na
mestsky futbalovy stadion postavia vrhacsku klietku. V podstate to bude
nahrada za zastavane skvarove ihrisko, kde bola vrhacska klietka, ale inej
kvality. „Chceme splnit to, co sme slubili pred styrmi rokmi. Dufam, ze
v marci - ak dovoli pocasie - zacneme.“
V „rukach drzia“ projekt aj na viacucelovy sportovy areal na letne sporty,
ktory by mal vyrast medzi zimnym stadionom a Oktanom. Zarastena plocha
poskytovala priestor vrbam a neporiadku, ktory tam ludia naznasali. Pocas
vystavby „zimaku“ a Tesca ju vyplanirovali a vznikol velmi zaujimavy
priestor, kde vybuduju nieco, co bude sluzit ludom.
„Da sa tam umiestnit plocha s rozmermi 40 x 25 s umelym povrchom. Bude to
v podstate multifunkcny priestor s vylajnovanymi ihriskami maleho futbalu,
basketbalu,
streetballu a hokejbalu, obkoleseny barierou mantinelov. Vedla tejto
plochy vyrastie ihrisko na plazovy volejbal s dvoma prenosnymi tribunami.
Vsetko by sa to malo oplotit, zazelenit. Chceli by sme vybudovat nie
ocelove, ale zelene ploty, ktore postupne zarastu, aby sme do betonovych
sidlisk doniesli nieco nove, pekne a uhladene. Mojim zelanim je, aby sme
este do tej plochy v buducnosti polozili nejake male ihrisko pre deti, ktore
by mohli s rodinou prist a tiez vyuzit cas nielen pozeranim sa na to, ako
otec a mama sportuju, ale najst si nieco pre seba. Tato plocha by mala byt
sucasne vyuzivana v letnom obdobi na pripravu biatlonistov ci hokejistov,
proste vsetkych druhov sportu, ktore momentalne v meste mame,“ nadhodil
smele plany.
Bude „zimak“ drahy a prevadzkovo narocny, ako to
tvrdia zle jazyky?
Na otazky tohto typu riaditel MSK odpoveda: „Aby zimny stadion
nebol prevadzkovo narocny, vykonali sme mnohe opatrenia a este stale citime,
ze su moznosti, ako znizit naklady. Tvrdim, ze kazda stokoruna, ktora sa
podari zachranit na vode, elektrine ci prevadzke rolby, su peniaze, ktore v konecnom
dosledku mozeme vyuzit na nieco nove, pripadne na rekonstrukciu niecoho, co
je zastarane. Za posledne dva roky sme dokazali mnohe veci spravit tak, aby
sme sa nemuseli hanbit ani pred cudzimi. Pred dvoma rokmi to boli satne na
futbalovych stadionoch, vlani sme opravili a nanovo spravili satne na zimnom
stadione v starej socialnej budove, ktoru postavili nasi otcovia a stari
otcovia. Postupne sme dali do poriadku aj ubytovaciu cast na druhom
nadzemnom podlazi socialnej budovy zimneho stadiona. V spolupraci so
sukromnym sektorom sme dali do uzivania pomerne
slusny restauracny priestor v lavom kridle, ktory je priamo spojeny s momentalne
realizovanou stavbou zimneho stadiona.“
Zimny stadion postupne
ziskava novy sat
Zmeny aj na nabrezi
Navstivili sme futbalove stadiony, zimny stadion, plavaren, ale
zabudli sme na jedno male sportovisko na Nabrezi dukelskych hrdinov.
Momentalne je sice v najme minigolfoveho klubu, ale aj tu zacali so zmenami:
„Mnohi si urcite pamataju, ze v rohu minigolfoveho arealu existovalo
volejbalove ihrisko. Tento priestor zostal po predaji Sokolovne bez
akehokolvek socialneho zazemia. Preto bolo rozhodnute, ze v tomto roku sa
tam osadia dve unimobunky, jedna poskytne moznosti na prezliekanie a druha
bude zalozena s kompletnymi toaletami. Toto sa nam uz podarilo, dokonca sme
priestor prestresili velkou drevenou stavbou, cim vzniklo pekne kryte
nadvorie, ktore bude mozne vyuzivat na stretavanie sa celych sportovych
kolektivov, ktore sa zacinaju zgrupovat okolo volejbalu. Zrejme sa nam
podari zabezpecit volejbalovy areal tak, aby bol uz od jari funkcny, aby mal
siete do vysky osmich metrov. Na zaciatok sa predsa len vratime k antuke a zabezpecime
jej polievanie z prirodneho zdroja, aby udrzba nebola draha. V spolupraci s gymnaziom
budeme tuto plochu prevadzkovat tak, aby ju mohlo vyuzivat na
vyucbu telesnej vychovy. Spolupracujeme aj s MIX-volejbalom,
ktory uz prekrocil ramec mesta, a od 1. januara 2008 by sme ho chceli dostat
pod kridla MSK a organizacne a ciastocne i financne mu pomoct. Tato plocha
by potom mala sluzit v lete na organizovanie turnajov nielen v ramci
MIX-volejbalu, ale aj v ramci podujati, ktore chceme nazvat Firemne hry
mesta Brezna, kde sa budu stretavat breznianske firmy na roznych sportovych
podujatiach od minigolfu, volejbalu, futbalu a ako sme uz v septembri
natrenovali aj v netradicnych sportovych zapoleniach.“
Slovo na zaver
Z pracovnych ciest, ktore v poslednom case v suvislosti s navrhnutim
koncepcie sportu na dalsie roky riaditel MSK absolvoval, si priniesol mnohe
poznatky a vyvodil zavery. Jednym z nich je, ze v Brezne sme predbehli cas
minimalne na urovni zakladnych a strednych skol. Podla slov P. Luptaka sa
totiz snazia robit vsetko pre to, aby deti vratili k sportu, aby mali chut
sutazit a dosahovat lepsie vysledky, aby sa neuspokojili s tym, ze dostanu
trojku z telesnej vychovy, aj napriek tomu, ze nevedia spravit kotul, aby si
uvedomili, ze vedla vycapu je aj sportovisko, na ktorom sa da robit nieco
uzitocne a prijemne. „Myslim si, ze komunalny sport pomalicky davame do
poriadku. Vlani sme nastartovali celorocnu sutaz pre zakladne a stredne
skoly. Skoly sa mozu zucastnit na desiatich podujatiach, sutazit v roznych
sportovych odvetviach, ziskat body za ucast a za umiestnenie v poradi. Body
na konci skolskeho roka zratame a v ramci Dni mesta vyhodnotime poradie.
Ziskane body sa premenia na financne prostriedky, ktore sme sa rozhodli
venovat na sportovy vystroj a sportovu vyzbroj. Podla mna su to zmysluplne
vyuzite prostriedky, pretoze ak detom dame lizanku alebo velku cokoladu,
zjedia ich a zabudnu, ale takymto sposobom je aj skola motivovana, aby sa na
podujatiach zucastnila a mala snahu dosiahnut nejaky vysledok. Vlanajsi rok
to naplnil na sto percent, pretoze zo zakladnych skol na podujatiach
nechybala ani jedna a zo strednych skol jedna skola na jednom podujati. Co
je podla mna uspech,“ vyzdvihol na zaver riaditel MSK Peter Luptak.
(ng)
