27. NOVEMBER  2007 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Prevencia proti chripke s vyuzitim domacich prostriedkov

    V cisle 45 sme uviedli, co to chripka je, ako sa siri a odporucili sme aj ockovanie proti nej ako jeden z moznych sposobov prevencie, pretoze ockovanie sa pouziva takmer v celom svete. Jeho ucinnost, pripadne vedlajsie ucinky, musia posudit odbornici. My sa chceme venovat prevencii pred touto chorobou, sucastou ktorej su domace prirodne prostriedky, ktore mozete pouzit nezavisle od toho, ci sa date zaockovat alebo nie.

   Preco nie synteticke lieky, vyrobene na chemickej baze? Su to lieky, ktore ucinkuju skor ako bylinky, pretoze su silnejsie, ale popri virusoch a bakteriach nicia aj tie, ktore su pre spravny chod organizmu nevyhnutne a co je horsie – zanechavaju vedlajsie ucinky. Tiez telo si vypestuje akysi navyk, doslova zavislost od nich. Naviac – cela predpisovana davka sa musi vybrat a mozu vzniknut kontraindikacie s inymi liekmi. Pri dalsom ochoreni lieky tohto druhu musia byt silnejsie, aby vobec zaucinkovali. Toto plati hlavne o antibiotikach.

   Preto, ked zistite prve priznaky chripky, pockajte s ich uzivanim a dajte organizmu moznost, aby si pomohol sam na zaklade prirodzenej imunity, ktoru vsak musime pestovat v sebe nie dni, tyzdne, mesiace, ale doslova roky. Vyuzime obranyschopnost organizmu na tej urovni, na ktorej sa momentalne pred chorobou nachadza a pomozme mu aj prevenciou, ta by mala byt dolezitou sucastou zivota pred pripadnym ochorenim na chripku.

Prevencia

1.caste umyvanie ruk, pretoze okolo nas existuje zhruba 200 druhov virusov, ktore sa nachadzaju predovsetkym na plochach, ktorych sa ludia casto dotykaju (telefonne sluchadla, klucky, drzadla v miestnej doprave atd.),

2.vyvarovat sa telesnych kontaktov (podavanie ruk, bozkavanie, pri kaslani odstup aspon 1,5 metra),

3.nezdrziavat sa v prekurenych a suchych priestoroch (proti vysychaniu sliznice musime kazdy den vetrat a na radiatory vesat mokru latku),

4.castejsie saunovanie so striedavymi sprchami. Zosilnuje sa imunita a vyvolava sa vylucovanie skodlivych latok cez kozu von z organizmu,

5.masaz chrbta – aktivizuje imunitny system,

6.zvysenie prijmu vlakniny zo 14 – 16 g na 30 – 45 g denne. Z prijateho objemu stravy ma tvorit ovocie 5 – 7 % a spolu so zeleninou az 30 %,

7.dostatocny prijem vitaminu C (kyselina ascorbova). Je to biela krystalicka latka, velmi lahko rozpustna vo vode. Vacsina cicavcov si ho vie v tele vyrobit sama, clovek vsak nie, a preto je odkazany na prisun tohto vitaminu v potrave. Je jednym z hlavnych vitaminov a je dolezitym faktorom prevencie v boji proti virusom a bakterialnym infekciam (najma proti nadche a prechladnutiu). Tiez zvysuje imunitu, v tele sa neustale nachadza 2 – 3 g, ale treba ho pravidelne doplnat. Odporucana denna davka je 30 – 75 mg, pri infekciach a zapalovych ochoreniach je to az 1 – 3 g. Pri vaznejsich stavoch musime zabezpecit podavanie synteticky vyrobeneho vitaminu v tabletach, lenze jeho vyuzitelnost je takto mensia. Idealne by bolo prijimanie tohto vitaminu vo forme rastlinnych vytazkov.
   Pre zaujimavost uvadzame tabulku podla obsahu vitaminu C v rastlinach v mg/100 g: sipky – 2000, plod malpigie – 1600, plod rakytnika – 450, cierne ribezle – 180, paprika – 139, kapusta biela, chren, vsetky citrusove plody, kel, brokolica, kivi, zihlava, petrzlenova vnat, jahody, karfiol.

   Mnozstvo vitaminu C moze dost kolisat varenim, mrazenim a inou nevhodnou upravou. V organizme dojde k zretelnemu ubytku pri stresoch a placi (az 2000 – 3000 mg). Jeho nedostatok sa prejavuje aj znizenou odolnostou voci stresu a psychickym zataziam. S posilnovanim imunity a prevenciou zacnite cim skor, aby vas neprekvapila ani chripka.
   Nabuduce liecba chripky domacimi prostriedkami.

Baca Sperka

  

Dnes – prehliadka Brezna

    Po krasnych poznavacich vyletoch a prechadzkach sme sa rozhodli, ze si urobime oddychovu trasu po meste, v ktorom zijeme. Priznajme si, ze v navale pracovnych  povinnosti si nestacime uvedomovat to, co nas obklopuje, nehovoriac uz o davnej minulosti. Vychadzka je zaujimava najma pre tych, ktori sa do Brezna pristahovali. Brezno (498 m) je mesto v strede Horehronskeho podolia na krizovatke ciest iducich Pohronim z Liptova do Gemera.

   Najstarsia pisomna zmienka o breznianskom chotari je z roku 1265. Uz v 13. a 14. storoci sa na okoli lokality a v jej chotari objavili naleziska rud a kovov. To bolo pricinou, ze v roku 1380 ziskalo Brezno mestske vysady na zaklade stiavnickeho prava. V priebehu 15. storocia, pokial bane prosperovali, udelovali panovnici mestu dalsie vysady, napr. trhove a jarmocne pravo.

   Zaciatkom 16. storocia ohrozovali mesto feudali Doczyovci, pani lupcianskeho hradu. Mesto ohrozovali aj Turci. Pocas stavovskych povstani viackrat pustosili mesto kurucke a cisarske vojska.

   V 17. storoci vznikli cechy – cizmarov, krajcirov, debnarov, tkacov atd. V 19. storoci malo mesto dolezitu ulohu v narodnobuditelskom hnuti. Tu malo byt povodne sidlo Matice slovenskej, ale pre odmietavy postoj niektorych mestanov k tomu nedoslo.

   To by bolo par slov k davnej minulosti.

   Dnes mesto uplne zmenilo svoju tvar. Aj napriek niektorym problemom prekvita a dava pocit hrdosti jeho obyvatelom. Co si dnes vsimneme? Samozrejme stred mesta. Tvori ho historicke jadro. Namestie ma obdlznikovy tvar a je ozajstnym skvostom. Striedaju sa tu klasicisticke stavby s barokovymi. Namestiu dominuje kostol postaveny v rokoch 1781 – 1785. Maliarsku vyzdobu kostola v roku 1786 uskutocnil banskobystricky maliar Vaclav Zettler. Hlavny oltar je barokovo – klasicisticky s vyraznou stlpovou architekturou. Ku kostolu v roku 1793 pristavili barokovo zastresenu vezu.

   Na namesti uputa pozornost volne stojaca mestska veza, stavba z roku 1830, dotvorena slepymi arkadami, kvadrovanim a manzardovou strechou. Tato mohutna hranolova stavba sluzila v minulosti ako strazna veza. Je tu aj mariansky stlp vytvoreny v barokovom slohu v roku 1741.

   Poziar v roku 1779 postihol aj radnicu, postavenu v renesancnom slohu. Na jej mieste postavili novu podla planov stavitela Grossmana z Banskej Bystrice. Je to dvojpodlazna budova, ktorej architektonicku hodnotu umocnuje arkada na prizemi a fasada clenena stihlymi pilastrami. V budove je umiestnene riaditelstvo a expozicia Horehronskeho muzea.

   Dnesnu vychadzku ukoncime pri jednoposchodovej barokovej budove. V roku 1694 zalozili v Brezne piaristicky klastor a v roku 1713 dokoncili jeho stavbu. K stavbe patri aj klastorna kaplnka Panny Marie.

   Nabuduce sa pristavime pri domoch breznianskych mestanov na namesti, ktore su svedkami ich snahy ucelovo byvat a zaroven ukazat svoju moc a bohatstvo.

(E-ova)

 Sutaz o knihu Nova slovenska kucharka

V strede Slovenska kraluju strapacky a halusky

   Myslite si, ze vsetky recepty uz poznate a vsetky ste uz vyskusali? Nova slovenska kucharka so sirokym zaberom od autorky Dagmar Rackovej vas urcite presvedci, ze to tak nie je. Ved posudte sami. Naozaj si je z coho vyberat. Vyse sto chutnych polievok, mnozstvo masovych, najma tradicnych slovenskych jedal, zakalackove speciality, ale aj zdrave zeleninove a kombinovane jedla, rozmanite predjedla, rychle natierky, chutovky ci slane kolace na oslavy alebo party, inspirujuce salaty a prilohy, sviatocne aj vsedne menu, to vsetko najdete v tejto knihe. Dagmar Rackova nam o Novej slovenskej kucharke prezradila viac.

Na zaklade akeho kluca ste zostavovali Novu slovensku kucharku?
   - Hlavnym kriteriom vyberu receptov bolo prisposobit ich dnesnej dobe, zasadam zdraveho stravovania a zaroven, aby zostali slovenske. Kladla som doraz aj na pouzitie tradicnych slovenskych surovin a jednoduchy a prehladny postup pripravy jedal. Dufam, ze sa mi to podarilo a kazdy, kto bude z mojej knihy varit, si najde recept, ktory si oblubi.

Aka je slovenska kuchyna? Co je pre nu priznacne? Splna aj sucasne moderne kriteria na zdrave stravovanie?
   - Slovenska kuchyna kedysi bola ina v horskych oblastiach, kde sa najviac pouzivali potraviny rastlinneho povodu a mliecne produkty, cize hlavkova kapusta a hlavne z nej zhotovena kysla kapusta, zemiaky, strukoviny, kase z pohanky, prosa, krup, bryndza, tvaroh a podobne. V nizinatych oblastiach bola obohatena aj o masite pokrmy, viac druhov zeleniny a ovocia. Vplyvom doby sa rozdiely v pouzivani potravinovych druhov stratili a dnes je slovenska kuchyna pestra, obohatena o vplyv zahranicnych kuchyn. Sucasna slovenska kuchyna ma vsetky predpoklady na splnenie modernych kriterii zdraveho stravovania. Zachovava si svoje zvlastnosti a zaroven prijima moderne nazory na zdrave stravovanie.

Viete, co z typickych slovenskych jedal najviac u nas chuti cudzincom?
   - Urcite si pochutia na slovenskej zakalacke, jedlach zo zveriny, ale aj na ovocnych knedlickach. Na navsteve v zahranici z jedal, ktore som navarila, mali najvacsi uspech ovocne knedlicky z opalovaneho cesta, posypane oprazenou struhankou a masova rolada plnena klobasovou zmesou. 

Ake je vlastne typicke slovenske jedlo? Halusky?
   - Pre slovensku kuchynu je priznacne to, ze je rozdelena na jednotlive regiony a kazdy z nich ma svoje tradicne jedla, ktore sa pripravovali zo surovin, ktore boli pre danu oblast typicke.   Vychod Slovenska je urcite znamy roznymi pirohmi, stred strapackami, haluskami a inymi zemiakovymi a kapustovymi jedlami a zapad urcite loksami, husacinou, ale aj ovocnymi knedlami. Takze tazko povedat, ze typickym slovenskym jedlom su halusky.

Zhovarala sa Maria Leskova

 Sutaz o Novu slovensku kucharku
   Precitali ste si rozhovor? Nuz, co dodat? Prajeme vam dobru chut s Novou slovenskou kucharkou! Na pultoch knihkupectiev je od zaciatku novembra, ale mozete ju aj vyhrat. Do zrebovania o Novu slovensku kucharku vas zaradime, ak najneskor do 6. decembra do nasej redakcie dorucite listky s kuponom (nezabudnite napisat vase telefonne cislo). Mena dvoch vyhercov uverejnime 11. decembra.

 KUPON – NOVA SLOVENSKA KUCHARKA

   Pri zrebovani vyhercu knihy Stretnutie v Barsaloi stastena priala G. Lukacovicovej z Brezna. Blahozelame!


Psychoviny
Pozyvam vas na male sukromne pohorsenie.
...
Zat caka na stanici svokru. Zrazu sa ozve stanicny rozhlas. Oznamuje, ze vlak bude meskat polhodinu. Zat si vzdychne:
- Vdaka bohu aj za to!
...
Kto sa chce zrubat, nemusi ist do lesa.
...
- Videl si kamarat, ako sa ta kocka na mna usmiala?
- Nic si z toho nerob, aj ja, ked som ta prvy raz videl, som sa musel rehotat.
...
Bol taky lakomy, ze sa aj smial na cudzi ucet.
...
- Drahy, spominas si na tu lipu, pod ktorou sme sa zoznamili? - - Predstav si, udrel do nej blesk. Tak jej treba.
...
Do prace chodil s chutou, na sekretarku....
- Slecna, vyzerate cim dalej lepsie...
- Vazne?
- Vazne. A cim blizsie, tym horsie.
...
Krasa a mudrost sa navzajom nevylucuju. Prave naopak!
...
- Co ten Jano tolko pije?
- Od radosti. Tesi sa, ze od neho usla zena.
- Ved to bolo pred tromi rokmi!
- Hej, ale on vtedy nemal peniaze.
...
Najviac sa pohorsujeme nad vtipmi, ktorym nerozumieme.
...
- To je neslychane, v akom stave sa vracias domov. Ja jednoducho nenachadzam slov.
- Zaplat panboh.           


Sportoviny

Kruhy pod ocami nebyvaju olympijske.

...

Manzel krici na manzelku:

- Prosim ta, podaj mi tie golfove ponozky.

- Ved take nemas!

- Ale ano. Tie s tymi osemnastimi dierkami.

...

Nie je hlavne vyhrat, ale vratit sportove naradie.

... 

Lekar vravi pacientovi:

- Mali by ste sa viac pohybovat!

- Ale pan doktor, ved ja som majster Europy v behu...

- No a? Trochu pridajte a stanete sa aj majstrom sveta.

... 

Do reprezentacneho muzstva sa nedostal napriek tomu, ze v baroch posobil reprezentacne.

... 

Dochodkyna sa chvali susedke:

- Pravidelne cvicim, chodim na aerobik, citim sa ako tridsatrocna!

- Len to neprehanajte, - vravi suseda, - lebo vam zoberu dochodok.

...

Kto nad vsetkym mavne rukou, ten vlastne pravidelne cvici.

... 

- Aky je rozdiel medzi olympiadou a politikou?

- Na olympiade nie je splhanie po cudzich chrbtoch.

... 

Naco davat goly, ked staci davat uplatky.

... 

- Oco, dnes sme sutazili, kto dalej dohodi.

- A vyhral si?

- Ano.

- Tak ti blahozelam! Ani som nevedel, aky si ty sikovny!

 - Vsak zaplatis okno?!

 ...

Aj uplatok je formou dopingu.

... 

Bavia sa dvaja chlapci o tom, co by chceli na narodeniny:

- Ja by som chcel tampon, - hovori jeden.

- A vies vobec, co to je?

- Nie, ale musi to byt nieco uzasne, ked sa s tym da plavat, lyzovat, surfovat...

... 

Najdolezitejsim sportom dnesnych mladych je nesportovanie.

Zozbieral: J. Pupis


Tema Alkohol - metla ludstva z tohtorocnej Bomburovej sable zaujala aj Pavla Svancara zo Svrcinovca, ktory do sutaze poslal niekolko kresieb. Ponukame vam jednu z nich s nazvom Odpocivaj v pokoji.


STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT