|
|
|
Prevencia proti chripke s vyuzitim domacich prostriedkov V cisle 45 sme uviedli, co to chripka je, ako sa siri a odporucili sme aj ockovanie proti nej ako jeden z moznych sposobov prevencie, pretoze ockovanie sa pouziva takmer v celom svete. Jeho ucinnost, pripadne vedlajsie ucinky, musia posudit odbornici. My sa chceme venovat prevencii pred touto chorobou, sucastou ktorej su domace prirodne prostriedky, ktore mozete pouzit nezavisle od toho, ci sa date zaockovat alebo nie. Preco nie synteticke lieky, vyrobene na chemickej baze? Su to lieky, ktore ucinkuju skor ako bylinky, pretoze su silnejsie, ale popri virusoch a bakteriach nicia aj tie, ktore su pre spravny chod organizmu nevyhnutne a co je horsie – zanechavaju vedlajsie ucinky. Tiez telo si vypestuje akysi navyk, doslova zavislost od nich. Naviac – cela predpisovana davka sa musi vybrat a mozu vzniknut kontraindikacie s inymi liekmi. Pri dalsom ochoreni lieky tohto druhu musia byt silnejsie, aby vobec zaucinkovali. Toto plati hlavne o antibiotikach. Preto, ked zistite prve priznaky chripky, pockajte s ich uzivanim a dajte organizmu moznost, aby si pomohol sam na zaklade prirodzenej imunity, ktoru vsak musime pestovat v sebe nie dni, tyzdne, mesiace, ale doslova roky. Vyuzime obranyschopnost organizmu na tej urovni, na ktorej sa momentalne pred chorobou nachadza a pomozme mu aj prevenciou, ta by mala byt dolezitou sucastou zivota pred pripadnym ochorenim na chripku. Prevencia 1.caste umyvanie ruk, pretoze okolo nas existuje zhruba 200 druhov virusov, ktore sa nachadzaju predovsetkym na plochach, ktorych sa ludia casto dotykaju (telefonne sluchadla, klucky, drzadla v miestnej doprave atd.), 2.vyvarovat sa telesnych kontaktov (podavanie ruk, bozkavanie, pri kaslani odstup aspon 1,5 metra), 3.nezdrziavat sa v prekurenych a suchych priestoroch (proti vysychaniu sliznice musime kazdy den vetrat a na radiatory vesat mokru latku), 4.castejsie saunovanie so striedavymi sprchami. Zosilnuje sa imunita a vyvolava sa vylucovanie skodlivych latok cez kozu von z organizmu, 5.masaz chrbta – aktivizuje imunitny system, 6.zvysenie prijmu vlakniny zo 14 – 16 g na 30 – 45 g denne. Z prijateho objemu stravy ma tvorit ovocie 5 – 7 % a spolu so zeleninou az 30 %,
7.dostatocny prijem vitaminu
C (kyselina ascorbova). Je to
biela krystalicka latka, velmi lahko rozpustna vo vode. Vacsina cicavcov si
ho vie v tele vyrobit sama, clovek vsak nie, a preto je odkazany na prisun
tohto vitaminu v potrave. Je jednym z hlavnych vitaminov a je dolezitym
faktorom prevencie v boji proti virusom a bakterialnym infekciam (najma
proti nadche a prechladnutiu). Tiez zvysuje imunitu, v tele sa neustale
nachadza 2 – 3 g, ale treba ho pravidelne doplnat. Odporucana denna davka je
30 – 75 mg, pri infekciach a zapalovych ochoreniach je to az 1 – 3 g. Pri
vaznejsich stavoch musime zabezpecit podavanie synteticky vyrobeneho
vitaminu v tabletach, lenze jeho vyuzitelnost je takto mensia. Idealne by
bolo prijimanie tohto vitaminu vo forme rastlinnych vytazkov.
Baca Sperka
Dnes – prehliadka Brezna Po krasnych poznavacich vyletoch a prechadzkach sme sa rozhodli, ze si urobime oddychovu trasu po meste, v ktorom zijeme. Priznajme si, ze v navale pracovnych povinnosti si nestacime uvedomovat to, co nas obklopuje, nehovoriac uz o davnej minulosti. Vychadzka je zaujimava najma pre tych, ktori sa do Brezna pristahovali. Brezno (498 m) je mesto v strede Horehronskeho podolia na krizovatke ciest iducich Pohronim z Liptova do Gemera. Najstarsia pisomna zmienka o breznianskom chotari je z roku 1265. Uz v 13. a 14. storoci sa na okoli lokality a v jej chotari objavili naleziska rud a kovov. To bolo pricinou, ze v roku 1380 ziskalo Brezno mestske vysady na zaklade stiavnickeho prava. V priebehu 15. storocia, pokial bane prosperovali, udelovali panovnici mestu dalsie vysady, napr. trhove a jarmocne pravo. Zaciatkom 16. storocia ohrozovali mesto feudali Doczyovci, pani lupcianskeho hradu. Mesto ohrozovali aj Turci. Pocas stavovskych povstani viackrat pustosili mesto kurucke a cisarske vojska. V 17. storoci vznikli cechy – cizmarov, krajcirov, debnarov, tkacov atd. V 19. storoci malo mesto dolezitu ulohu v narodnobuditelskom hnuti. Tu malo byt povodne sidlo Matice slovenskej, ale pre odmietavy postoj niektorych mestanov k tomu nedoslo. To by bolo par slov k davnej minulosti. Dnes mesto uplne zmenilo svoju tvar. Aj napriek niektorym problemom prekvita a dava pocit hrdosti jeho obyvatelom. Co si dnes vsimneme? Samozrejme stred mesta. Tvori ho historicke jadro. Namestie ma obdlznikovy tvar a je ozajstnym skvostom. Striedaju sa tu klasicisticke stavby s barokovymi. Namestiu dominuje kostol postaveny v rokoch 1781 – 1785. Maliarsku vyzdobu kostola v roku 1786 uskutocnil banskobystricky maliar Vaclav Zettler. Hlavny oltar je barokovo – klasicisticky s vyraznou stlpovou architekturou. Ku kostolu v roku 1793 pristavili barokovo zastresenu vezu. Na namesti uputa pozornost volne stojaca mestska veza, stavba z roku 1830, dotvorena slepymi arkadami, kvadrovanim a manzardovou strechou. Tato mohutna hranolova stavba sluzila v minulosti ako strazna veza. Je tu aj mariansky stlp vytvoreny v barokovom slohu v roku 1741. Poziar v roku 1779 postihol aj radnicu, postavenu v renesancnom slohu. Na jej mieste postavili novu podla planov stavitela Grossmana z Banskej Bystrice. Je to dvojpodlazna budova, ktorej architektonicku hodnotu umocnuje arkada na prizemi a fasada clenena stihlymi pilastrami. V budove je umiestnene riaditelstvo a expozicia Horehronskeho muzea. Dnesnu vychadzku ukoncime pri jednoposchodovej barokovej budove. V roku 1694 zalozili v Brezne piaristicky klastor a v roku 1713 dokoncili jeho stavbu. K stavbe patri aj klastorna kaplnka Panny Marie. Nabuduce sa pristavime pri domoch breznianskych mestanov na namesti, ktore su svedkami ich snahy ucelovo byvat a zaroven ukazat svoju moc a bohatstvo. (E-ova) Sutaz o knihu Nova slovenska kucharka V strede Slovenska kraluju strapacky a halusky
Na zaklade akeho
kluca ste zostavovali Novu slovensku kucharku? Aka je slovenska
kuchyna? Co je pre nu priznacne? Splna aj sucasne moderne kriteria na zdrave
stravovanie? Viete, co z
typickych slovenskych jedal najviac u nas chuti cudzincom? Ake je vlastne typicke slovenske jedlo? Halusky? Zhovarala sa Maria Leskova
KUPON – NOVA SLOVENSKA KUCHARKA Pri zrebovani vyhercu knihy Stretnutie v Barsaloi stastena priala G. Lukacovicovej z Brezna. Blahozelame!
|
