Vladny kabinet rokoval v budove lesneho zavodu v Ciernom Balogu. Foto: Stefan Vozar Predseda vlady navstivil aj primatora Brezna. Foto: Peter Bercik

Vlada v Ciernom Balogu rokovala aj o zdravotnom stave lesov    Vladny kabinet v stredu 21. novembra na svojom vyjazdovom zasadnuti v Ciernom Balogu okrem ineho prerokuval aj spravu o zdravotnom stave lesov. Podla tohto materialu sucasny stav v smrekovych lesoch je najvaznejsim lesnickym problemom, ktory existencne ohrozuje zabezpecovanie plnenia produkcnych a mimoprodukcnych funkcii tychto lesov. Odumieranie smrekovych porastov ma spomalit najma urychlene spracovanie kalamitneho dreva, stromov napadnutych podkornym hmyzom a chemicke postreky. Prognozy totiz hovoria, ze inak by sa za tridsat rokov znizila rozloha smrekovych lesov na polovicu. Aj v otvorenom liste, ktory pred rokovanim predsedovi vlady Robertovi Ficovi odovzdal riaditel Lesov mesta Brezno, s. r. o., Ing. Milan Dolnan, sa zdoraznuje, ze „sposob hospodarenia v lesoch nam je znamy a empiricky overeny uz tri storocia. O tom, ze nam lesnikom nejde o zvysene tazby dreva, svedci prave to, ze chceme zastavit postup kalamit. Vetrovu kalamitu zastavit je takmer nemozne, ale naslednu hmyzovu mame v rukach.“    Na nasledujuce tri roky vlada na zachranu smrekovych lesov schvalila vyse 1,5 miliardy korun. Podla sefa Narodneho lesnickeho centra Juliusa Novotneho stanovila tri priority: premenu nepovodnych smrecin na zmiesane lesne porasty, revitalizaciu smrecin, ktore su povodne alebo su v horskych oblastiach, a intenzivne regulovat pocetnost podkorneho hmyzu. Napriek kritike ochranarov je vlada presvedcena o spravnosti tohto navrhu. Dokazom je aj stav lesov v Osrbli, kde po veternej kalamite v roku 1996 vytazili vsetko spadnute drevo. Vysledkom je zdravy les, o com sa mohol vladny kabinet na vlastne oci presvedcit. (r)

---

 Hudba do mna „vosla“

    Instrumentalne skladby Milana Kvietka z Brezna uz mnohokrat odzneli v slovenskej televizii aj v rozhlase. Najlepsie sa mu dari vo stvrtky a piatky. Melodie zaznamenava az vtedy, ked mu „dozreju“ v hlave. Niektorym to trva roky. Je clenom SOZA (Slovenskeho ochranneho zvazu autorskeho) a svetovej asociacie slepych hudobnikov so sidlom v Londyne. Piateho septembra 1992 s priatelkou Mimkou Koctuchovou zalozil kapelu BLINDMAN (Slepec) a o niekolko mesiacov prisiel do nej aj Marek Botev. Za nazov kapely vdaci filmu, v ktorom ucinkoval Ringo Star, bubenik skupiny Beatles. Svojej mame vdaci za to, ze s nim preziva vsetky stastne i kriticke chvile, ked sa mu zhorsi zdravotny stav. Ona je prvym posluchacom, manazerom aj technikom, ak treba. Zariaduje vystupenia, prevaza aparaturu, diktuje mu texty do braillovho pisma. O synovi tvrdi, ze ma vybornu pamat a je maximalista. Rad hodnoti vykony mladych spevakov spolocne s porotou Superstar. Hoci jeho favoritka Natalia Hatalova uz sutaz opustila, posiela SMS-ky dalsim trom nadejnym spevakom. Hudba je nas zivot, Nase milenium a ...aj taky je zivot, su nazvy cedeciek, ktore reprezentuju jeho tvorbu za poslednych osem rokov. Obyvacka je zaroven skusobnou, na policiach maju miesto cedecka, encyklopedie s hudobnou tematikou aj basnicke zbierky, ktore ho v tvorbe inspiruju.

Hudbu ste si vybrali ako sposob vyjadrenia pocitov, nazorov na zivot. Alebo si ona vybrala vas?
   - Odmala som denno-denne pocuval hudbu, bolo mi jedno, ci z radia, z kotucoveho magnetofonu alebo z platne. „Vosla“ do mna, citil som, ze nieco take chcem robit. Kamarat mojich rodicov objavil moj sluch a presvedcil ich, aby mi kupili klavir.

Navstevovali ste ZUS-ku?
   - Najprv som musel zvladnut Braillovu abecedu, az potom prisli na rad noty. Od druhej triedy som chodil k Ludmile Grichovej, ktora ma ucila hrat na klaviri. Prvu skladbu som zlozil, ked som mal devat rokov. Pocul som velky hit Phila Collinsa: One more night a to ma podnietilo, aby som skusil nieco ine, ako som dovtedy hraval. Zacinal som so skladbami slovenskych interpretov, ako boli Tublatanka, Elan...

Stale sa vzdelavate?
   - Studujem kompoziciu v Banskej Bystrici. Mam individualny ucebny plan, pocas zdravotnych problemov mavam dlhsie prestavky.

Notovy zapis v Braillovom pisme vyzera ako papier posypany krupami. Pouzivate ho aj pri koncerte?
   - Vidiaci moze pozerat do papiera a pritom plynulo hrat, ako napriklad moj kamarat z brandze Ivan Murinak. Ja pri koncerte nemozem spomalit alebo zastat a skontrolovat akordy podla zaznamu. Toto je nevyhoda, ale zvykol som si na nu.

Vase tricko s clenmi skupiny Beatles svedci o tom, ze oblubujete tento hudobny zaner...
   - Tricko mi kupil brat Stano v Liverpoole. Nie je hudobnik, venuje sa pocitacu, ale muzike rozumie. Spolu programujeme na „syntaku“. Mam rad Beatles, Queen, Pink Floid, Karla Zicha, folkove veci... Na poslednom cedecku mam aj jednu skladbu v style regae, paci sa mi Bob Marley alebo UB40 a mnoho inych hudobnikov.

Okrem brata a mamy, ktorej ste zverili manazerske povinnosti, kto vam pomaha s pripravou na vystupenie?
   - Do pripravy sa zapaja cela rodina, aj kamarati a kamaratky. Pred breznianskym  koncertom sme mali  take „predkolo“ v maji. Pozvali ma do Levoce pri prilezitosti osemdesiateho piateho vyrocia zalozenia skoly, do ktorej som chodil. S Marekom Botevom a Ivanom Murinakom sme chceli odskusat novu gitaru a zistit, ako to pojde. Marek je lavak, na vyrobu nastroja cakal tri mesiace. Pre „lavorukych“ muzikantov vyrobia rocne len par kusov. Potom sme sa uz zamerali na oktobrovy koncert v Brezne. V porovnani s levocskym bol rozsireny o osem skladieb. Vzdy pred vystupenim si pripravime s Marekom taku „kostru“, vsetko tvrdo preskusame, az potom pripravime koncertnu verziu pre dalsich hudobnikov a spevakov. Ide mi o to, aby si ludia pesnicky spievali s nami. Su za tym hodiny prace, ale radost je potom o to vacsia, ked sa im vystupenie paci. Atmosfera na poslednom koncerte dopadla nad moje ocakavanie, bol som velmi stastny.

Mavate tremu?
   - Pamatam si na mikulassky koncert pred sedemnastimi rokmi. Mal som velku tremu. Opytal som sa mamy, kolko ludi sedi v hladisku. Ked mi povedala, ze asi dvesto, trema zo mna opadla. Mal som vtedy prve Casio, bol som „frajer“...

Ktore skladby BLINDMANA su vam najblizsie?
   - Vsetky skladby, ktore hrame, su moje alebo Marekove. Neda sa povedat, ktore mam radsej. V skole som hraval v kapele Frends (Priatelia) vacsinou prevzate skladby, ktore si kamarati ziadali. Hudba je pre mna aj pre Mareka relax. Kym sme sa stretli, „obehol“ styri kapely.

Vydali ste viacere albumy, vzdy nahravate v jednom studiu?
   - Okrem jedneho cedecka (Ja som iny) som nahraval vsetky albumy u Dusana Ivana, ktory ma kapelu Haciaci pristroj. Nakontaktoval som sa nanho cez spolocneho kamarata Atilu Beresa (zakladatel skupiny Druzina). Slovo dalo slovo a pracujem s nim uz devat rokov. Nahravame vzdy na viackrat, podla narocnosti aranzmanov. Tie robim ja. Pred nahravanim musim mat vsetko do detailov pripravene. Nahravanie a mixovanie zaberie vela casu a je aj financne narocne. Nespievam preto, ze si myslim, ze viem spievat. Na prvom mieste je hudba, potom aranzovanie a spev az nakoniec. K nahravaniu prizyvame hosti, ktorym ponukame moznost hrat a spievat s nami. Na poslednom cedecku nam jednu skladbu naspievala aj MUDr. Eva Wolframova.

Kto vam robi texty?
   - Mam kamaratov, ktori mi ponuknu vlastne texty. V prvych rokoch som zlozil najskor melodiu a potom hladal text. Teraz to robim opacne. Niekedy zhudobnujem basne Milana Rufusa alebo Kamila Peteraja, mam od nich povolenie. Namety mi dava aj mama, ked ju zaujme nejaka basen, ktoru si precitala.

Spievate len po slovensky, preco?
   - Po „revolucii“ zacali hravat v rozhlase takmer iba zahranicnych interpretov. Zorientovat sa v nich mi pomohol moderator stanice Rock FM Fero Hora. Hovoril som tomu „vysoka skola pri radiu“. Ja som chcel robit vlastnu tvorbu a spievat po slovensky, aby to bolo zrozumitelne. Je to narocnejsie ako spievat po anglicky, musim dodrziavat dlzne a doraz na prvu slabiku slova. V anglictine je to volnejsie, doraz date tam, kde sa vam to hodi. V sucasnosti robi preklady mojich textov do anglictiny kamaratka z Bratislavy Eva Baranikova. Od vzniku kapely BLINDMAN som chcel, aby spievali a skladali aj ini. Ked mi napadne nieco bigbeatove, tak urobim big beat, inokedy je to skladba zo stredneho prudu, je to tazke rozskatulkovat. Marek ma rokovejsie citenie ako ja. S jednou prestavkou spolu hrame vyse strnast rokov.

(pl)