Citatelia nam pisu

ZUS-ka z Valaskej sa nestratila

   V dnoch 14. - 16. novembra bola v Niznej nad Oravou narodna sutaz v hre na zobcovu flautu a drevene dychove nastroje – flautu, fagot, klarinet a saxofon. V jednotlivych kategoriach nastrojov sutazili ziaci podla rocnika narodenia. ZUS-ku vo Valaskej, ale aj cele Horehronie reprezentoval Matej Veselko ako najmladsi ucastnik sutaze. V hre na klarinet v prvej kategorii ziskal druhe miesto a rovnako v hre na zobcovej flaute v tretej kategorii skoncil druhy. Ako jediny sutaziaci dostal ocenenia hned v dvoch nastrojoch v silnej konkurencii talentovanych ziakov Slovenska.
   Vdaka za pripravu patri ucitelovi J. Jencovi, za podporu a porozumenie riaditelke ZUS V. Svantnerovej, starostovi Valaskej Ing. E. Grőnemu a za pochopenie rodinam Veselkovej a Prokopcovej.

(vp)

 Zo zivota Materskej skoly v Hronci

    V septembri prisli do materskej skoly deticky zname, ale aj tie, ktore zacali matersku skolu navstevovat prvykrat. Hned na zaciatku skolskeho roka bolo prvoradou ulohou nacvicit s detickami program, ktorym sme sa pochvalili na velkych oslavach obce Hronec. Tiez sme zacali navstevovat solnu jaskynu v Brezne, kde sme si posilnovali imunitu, aby nam „zdravicko sluzilo“.
   V oktobri sme uz chceli potesit nase babicky a dedkov. A to nielen nasich najblizsich, ale radost sme priniesli aj obyvatelom Domova dochodcov v Hronci. A samozrejme sme nezabudli na oslavu farebnej jesene. Rodicov deti privitali a potesili programom a vitaminovymi misami plnymi roznych chutnych salatov z ovocia a zeleniny. Nasi rodicia doniesli do skolky velke mnozstvo ovocia, z ktoreho si deti salat pripravili samostatne a hned si na nom aj pochutnali. No a z velkeho mnozstva zeleniny pre vsetkych pripravila salaty riaditelka zariadenia skolskeho stravovania s pomocou ucitelky. Rodicom sa oslava pacila a salaty chutili.
   A co nas caka? No predsa dlho ocakavana navsteva Mikulasa s plnym kosom sladkosti a velky vysvieteny a vyzdobeny vianocny stromcek, okolo ktoreho sa budeme radovat aj s rodicmi na vianocnej slavnosti. No a ak Perinbabka nebude skupa na sniezik, tak si spolocne s rodicmi odmeriame sily a porovname tvorivost v sutazi „o najkrajsieho snehuliaka“ na dvore nasej materskej skoly. A to vam poviem, ze dvor mame taky velky, ze sa tam zmesti snehuliakov a snehuliakov. Vlastne to asi budu cele „snehuliakovske rodiny“. Ale ved sa pridte pozriet a uvidite, ako to vsetko dopadne a aka bude zabava.

Lenka Fackova, riaditelka

 Hudobne inspiracie

   Jesenne hudobne dianie v Zakladnej umeleckej skole v Brezne otvorila 13. oktobra sutaz celoslovenskych rozmerov v tvorivosti ucitelov – Chalupkovo Brezno. Nasu skolu uspesne reprezentovali dvaja ucitelia: Mgr. Dagmar Trangosova v hre na klaviri, ktora ziskala ocenenie v zlatom pasme, a Marian Holba v hre na gitare, ktory obsadil bronzove pasmo.
   Zaujimavou a inspirativnou akciou pre nas ucitelov a ziakov, aj pre ostatne obecenstvo, sa stal koncert byvalych absolventov skoly a ich spoluziakov z banskobystrickeho konzervatoria. Okrem inych nam svoj hudobny pozdrav priniesli flautistka Katarina Lepkova, akordeonistka Katarina Kompanekova a student hry na viole Matej Sajgalik.
   Veselymi vibraciami tonov hudby i slovom dramatikov sa naplnila koncertna sala 15. novembra na stvrtrocnom verejnom koncerte. Radost rozdavali ziaci vsetkych vekovych kategorii, ktori s velkou chutou interpretovali skladby roznych stylovych obdobi a zanrov.
   Velky spisovatel Romain Rolland napisal stvorzvazkovu knihu o zivotnych osudoch najvacsieho hudobneho genia – Ludwiga van Beethovena. V romane „Stary otec“ chlacholi placuceho vnuka, ktoreho podnapity otec casto aj cez noc nutil cvicit: „ Vnuk moj, odda sa trochu aj trpiet pre najkrajsie a najuslachtilejsie umenie, ktore sa dostalo ludom pre utechu a slavu.“ Beethovenov zivotny osud bol tazky a spletity. Z boja so zakernymi prekazkami zivota, akou bola aj hluchota, vsak vysiel ako vitaz. Jeho hudba je nadherna. To, ze nenecha ani jedno srdce lahostajne a ani jedno oko suche pre toho, kto ju pocuje, dokazal aj verejny ziacky koncert. Dna 22. novembra v sale skoly sme si nim pripomenuli stoosemdesiate vyrocie umrtia tohto velikana. S narocnym repertoarom, akym je nepochybne hudba majstra Beethovena, sa vsetci ucinkujuci uspesne popasovali. Verime, ze popri narocnom studiu skladieb  ziskali k jeho dielu obdiv a lasku a naucili sa sprostredkovat hlboke hodnoty humanizmu a ludskej spolupatricnosti.

Maria Longauerova

 Ako casto sa dostane slovenska klobasa do Britskeho muzea?

...vzdy, ked pride vyhladovana skupinka breznianskych gymnazistov.
    Gymnazium sa tohto roku moze znovu pochvalit pocetnymi exkurziami ci poznavacimi pobytmi v zahranici. Hoci desatdnovy pobyt vo Velkej Britanii znie dostatocne lakavo, z celej skoly sme boli len styria „odvazni“. Vyhodou vsak bolo, ze sme nemali ziadne problemy s dvojstupom, ako napr. skoly, s ktorymi sme sa spajali.
   Programom alebo inak povedane cielom celeho pobytu bolo ubytovanie v rodinach a celodenne vylety za anglickou historiou. Ubytovani sme boli v jednom z predmesti Londyna, takze pamiatky ako Big Ben, House of Parliament ci Buckinghamsky palac sme mali, takpovediac, len na skok. Musim sa priznat, ze som bola prekvapena tolkou empatiou nasich ziakov voci prirode, pretoze namiesto vseobecneho nadsenia z nakupovania sme sa vsetci vrhli hladkat a nahanat vevericky v St. James parku alebo ovce pri Stonehengi. Co vsak mozem oznacit ako ukazkove spravanie Slovakov v cudzine, je reprezentacia domacich vyrobkov ako je napriklad klobasa. V najvacsich chvilkach hladu v Britskom muzeu sme si ju vybrali z ruksakov a schuti sa do nej pustili.
   Navstivili sme aj zname muzeum voskovych figurin Madame Tussauds, Shakespearovo rodisko v Stradfords upon Avone ci univerzitne mesto Oxford. Uplnou perlickou na zaver bola zastavka v Disneylande, po ktorej sme sa spokojne, aj ked s rozvratenymi zaludkami, mohli vratit domov.
   Mnohym, ktori by chceli tiez vyskusat takyto pobyt, mozem len odkazat, ze najlepsi sposob, ako sa naucit cudzi jazyk, je ist do zahranicia. Tam totiz zistite, ze aj oni su len ludia ako my, a ze nam vedia vyjst v ustrety. Treba vyskusat, treba zazit. A ak sa bude dat, tak aj s tou nasou klobasou...

Katarina Kovacikova, 3. B