Vianocny
prispevok vo vyske 1500 az 2000 korun by mal dostat v decembri viac ako
milion dochodcov, ktorym dochodky vyplaca socialna poistovna, a dalsich asi
770 ludi, ktori pracovali v rezortoch ozbrojenych sil a zborov, no ich
dochodky nepresahuju 10 365 korun. Prvykrat taketo „prilepsenie“ k
decembrovemu dochodku dostali penzisti vlani. Teraz sa peniaze na vyplatenie
hladali tazsie. Navrhovane nariadenie vlady by malo zvysit vydavky
tohtorocneho rozpoctu o 1,65 miliardy korun. V ankete sme sa pytali ludi v
penzijnom veku, ci ich potesilo, ze navrh na vyplatenie vianocneho prispevku
„presiel“ aj tentokrat a na aky ucel peniaze navyse pouziju: |
S anketovym mikrofonom
|
Jan Leitner, Raztoka:
- Je to dobra vec, to je
jasne. Tych par peniazkov navyse vo vrecku nie je na zahodenie. Nenamietal
by som, keby sme prispevok dostavali kazdy den a aj medzitym nieco...
Peniaze pouzijem na darceky pre blizkych.
Anna Cellarova, Myto
pod Dumbierom:
- To je ako blcha do vody.
Tisicpatsto korun daju dochodcovi, mozu sa hanbit! Radsej keby vsetkym
pridali. My, ktori sme skor odisli do dochodku, sme na tom mizerne. Niektori
maju styridsattisicove dochodky, v porovnani s nimi sme chudaci. Prispevok
miniem na stravu, urobim dva – tri nakupy a je po nom.
Anna Auxtova, Cierny
Balog:
- Ak nam ho daju, budem
spokojna. Na co tie peniaze pouzijem? Kupim si nieco pre seba, na pamiatku.
Vianoce velmi neoslavujem, kupim si nieco take, co potrebujem vo vsedny den.
Anna Plamenova, Brezno:
- Samozrejme, ze ma
potesi. Sme dvaja dochodcovia, prispevok dostane muz aj ja. Ako vsetci stari
rodicia kupime za to nieco vnucatam. Nemyslim si, ze „Jezisko“ bude tohto
roku bohatsi, na darceky pre nase deti to nebude stacit, ale na drobne
vydavky ano. Vnucatam dolozime na drahsie darceky.
Frantisek z Jasenia:
- Nehovorim nic, lebo mne
vianocny prispevok nepride. Dostavam vacsi dochodok, takze na mna sa to
nevztahuje. Viem si predstavit, ze ludia s nizkym prijmom taketo
rozhodnutie vlady privitaju a budu si moct dopriat to, co inokedy nie, pred
Vianocami je vydavkov dost.
Alena Citterbergerova,
Brezno:
- Budem rada, ked dostanem
peniaze navyse. Ked pridu pred vianocnymi sviatkami, detom kupim „jeziskove“.
Ja som uz stara, pre seba nic nepotrebujem. Nebolo by zle, keby dochodcom
prispevok dopriali aj buduci mesiac.
(pl, ng)
Citatelia nam pisu
ZUS-ka z Valaskej sa
nestratila
V dnoch 14.
- 16. novembra bola v Niznej nad Oravou narodna sutaz v hre na zobcovu
flautu a drevene dychove nastroje – flautu, fagot, klarinet a saxofon. V
jednotlivych kategoriach nastrojov sutazili ziaci podla rocnika narodenia.
ZUS-ku vo Valaskej, ale aj cele Horehronie reprezentoval Matej Veselko ako
najmladsi ucastnik sutaze. V hre na klarinet v prvej kategorii ziskal druhe
miesto a rovnako v hre na zobcovej flaute v tretej kategorii skoncil druhy.
Ako jediny sutaziaci dostal ocenenia hned v dvoch nastrojoch v silnej
konkurencii talentovanych ziakov Slovenska.
Vdaka za
pripravu patri ucitelovi J. Jencovi, za podporu a porozumenie riaditelke ZUS
V. Svantnerovej, starostovi Valaskej Ing. E. Grőnemu a za pochopenie rodinam
Veselkovej a Prokopcovej.
(vp)
Zo
zivota Materskej skoly v Hronci
V septembri
prisli do materskej skoly deticky zname, ale aj tie, ktore zacali matersku
skolu navstevovat prvykrat. Hned na zaciatku skolskeho roka bolo prvoradou
ulohou nacvicit s detickami program, ktorym sme sa pochvalili na velkych
oslavach obce Hronec. Tiez sme zacali navstevovat solnu jaskynu v Brezne,
kde sme si posilnovali imunitu, aby nam „zdravicko sluzilo“.
V oktobri
sme uz chceli potesit nase babicky a dedkov. A to nielen nasich najblizsich,
ale radost sme priniesli aj obyvatelom Domova dochodcov v Hronci.
A samozrejme sme nezabudli na oslavu farebnej jesene. Rodicov deti privitali
a potesili programom a vitaminovymi misami plnymi roznych chutnych salatov
z ovocia a zeleniny. Nasi rodicia doniesli do skolky velke mnozstvo ovocia,
z ktoreho si deti salat pripravili samostatne a hned si na nom aj
pochutnali. No a z velkeho mnozstva zeleniny pre vsetkych pripravila salaty
riaditelka zariadenia skolskeho stravovania s pomocou ucitelky. Rodicom sa
oslava pacila a salaty chutili.
A co nas
caka? No predsa dlho ocakavana navsteva Mikulasa s plnym kosom sladkosti a velky
vysvieteny a vyzdobeny vianocny stromcek, okolo ktoreho sa budeme radovat aj
s rodicmi na vianocnej slavnosti. No a ak Perinbabka nebude skupa na sniezik,
tak si spolocne s rodicmi odmeriame sily a porovname tvorivost v sutazi „o
najkrajsieho snehuliaka“ na dvore nasej materskej skoly. A to vam poviem, ze
dvor mame taky velky, ze sa tam zmesti snehuliakov a snehuliakov. Vlastne to
asi budu cele „snehuliakovske rodiny“. Ale ved sa pridte pozriet a uvidite,
ako to vsetko dopadne a aka bude zabava.
Lenka Fackova, riaditelka
Hudobne inspiracie
Jesenne hudobne dianie v Zakladnej
umeleckej skole v Brezne otvorila 13. oktobra sutaz celoslovenskych rozmerov
v tvorivosti ucitelov – Chalupkovo Brezno. Nasu skolu uspesne reprezentovali
dvaja ucitelia: Mgr. Dagmar Trangosova v hre na klaviri, ktora ziskala
ocenenie v zlatom pasme, a Marian Holba v hre na gitare, ktory obsadil
bronzove pasmo.
Zaujimavou
a inspirativnou akciou pre nas ucitelov a ziakov, aj pre ostatne obecenstvo,
sa stal koncert byvalych absolventov skoly a ich spoluziakov z banskobystrickeho
konzervatoria. Okrem inych nam svoj hudobny pozdrav priniesli flautistka
Katarina Lepkova, akordeonistka Katarina Kompanekova a student hry na viole
Matej Sajgalik.
Veselymi
vibraciami tonov hudby i slovom dramatikov sa naplnila koncertna sala 15.
novembra na stvrtrocnom verejnom koncerte. Radost rozdavali ziaci vsetkych
vekovych kategorii, ktori s velkou chutou interpretovali skladby roznych
stylovych obdobi a zanrov.
Velky
spisovatel Romain Rolland napisal stvorzvazkovu knihu o zivotnych osudoch
najvacsieho hudobneho genia – Ludwiga van Beethovena. V romane „Stary otec“
chlacholi placuceho vnuka, ktoreho podnapity otec casto aj cez noc nutil
cvicit: „ Vnuk moj, odda sa trochu aj trpiet pre najkrajsie a najuslachtilejsie
umenie, ktore sa dostalo ludom pre utechu a slavu.“ Beethovenov zivotny osud
bol tazky a spletity. Z boja so zakernymi prekazkami zivota, akou bola aj
hluchota, vsak vysiel ako vitaz. Jeho hudba je nadherna. To, ze nenecha ani
jedno srdce lahostajne a ani jedno oko suche pre toho, kto ju pocuje,
dokazal aj verejny ziacky koncert. Dna 22. novembra v sale skoly sme si nim
pripomenuli stoosemdesiate vyrocie umrtia tohto velikana. S narocnym
repertoarom, akym je nepochybne hudba majstra Beethovena, sa vsetci
ucinkujuci uspesne popasovali. Verime, ze popri narocnom studiu skladieb
ziskali k jeho dielu obdiv a lasku a naucili sa sprostredkovat hlboke
hodnoty humanizmu a ludskej spolupatricnosti.
Maria Longauerova
Ako casto sa dostane slovenska klobasa do
Britskeho muzea?
...vzdy, ked pride
vyhladovana skupinka breznianskych gymnazistov.
Gymnazium sa
tohto roku moze znovu pochvalit pocetnymi exkurziami ci poznavacimi pobytmi
v zahranici. Hoci desatdnovy pobyt vo Velkej Britanii znie dostatocne lakavo,
z celej skoly sme boli len styria „odvazni“. Vyhodou vsak bolo, ze sme
nemali ziadne problemy s dvojstupom, ako napr. skoly, s ktorymi sme sa
spajali.
Programom
alebo inak povedane cielom celeho pobytu bolo ubytovanie v rodinach a celodenne
vylety za anglickou historiou. Ubytovani sme boli v jednom z predmesti
Londyna, takze pamiatky ako Big Ben, House of Parliament ci Buckinghamsky
palac sme mali, takpovediac, len na skok. Musim sa priznat, ze som bola
prekvapena tolkou empatiou nasich ziakov voci prirode, pretoze namiesto
vseobecneho nadsenia z nakupovania sme sa vsetci vrhli hladkat a nahanat
vevericky v St. James parku alebo ovce pri Stonehengi. Co vsak mozem oznacit
ako ukazkove spravanie Slovakov v cudzine, je reprezentacia domacich
vyrobkov ako je napriklad klobasa. V najvacsich chvilkach hladu v Britskom
muzeu sme si ju vybrali z ruksakov a schuti sa do nej pustili.
Navstivili
sme aj zname muzeum voskovych figurin Madame Tussauds, Shakespearovo rodisko
v Stradfords upon Avone ci univerzitne mesto Oxford. Uplnou perlickou na
zaver bola zastavka v Disneylande, po ktorej sme sa spokojne, aj ked s rozvratenymi
zaludkami, mohli vratit domov.
Mnohym,
ktori by chceli tiez vyskusat takyto pobyt, mozem len odkazat, ze najlepsi
sposob, ako sa naucit cudzi jazyk, je ist do zahranicia. Tam totiz zistite,
ze aj oni su len ludia ako my, a ze nam vedia vyjst v ustrety. Treba
vyskusat, treba zazit. A ak sa bude dat, tak aj s tou nasou klobasou...
Katarina Kovacikova, 3. B
|