Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  15 

 ČÍSLO  48

4.december 2007

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Slnko, sem-tam poletujuce snehove vlocky, typicka zima, vona jarmocnych dobrot, pohoda, zabava, nakupy... aj takyto bol v poradi uz 519. Ondrejsky jarmok v Brezne. A co je najdolezitejsie - podla slov Ing. Edity Strmenovej, zodpovednej pracovnicky za jeho organizovanie a pripravu, v porovnani s predchadzajucimi rocnikmi aj najuspesnejsi. „Predavajucich bolo podstatnejsie viac ako vlani. Vydali sme dvestoosemdesiat povoleni. Miesta na predaj sme vyclenili aj na byvalej autobusovej zastavke, cim sme vysli v ustrety predavajucim, ktori neboli nahlaseni a do Brezna prisli v den zacatia jarmoku. Uplne po prvykrat sme pripravili pre deti a mladez zabavne centrum. Verim, ze spokojnost navstevnikov bola maximalna, pretoze aj pocasie nam prialo,“ zhodnotila Ing. E. Strmenova. Pozvanie do Brezna pocas jarmocnych dni prijali aj krajania zijuci na Dolnej zemi, ktori ponukali vychyrene speciality, ludovoumelecke vyrobky a o dobru naladu sa postarala ich ludova hudba. Okrem „mensich prehreskov“ policia zaznamenala len jednu kradez vo stvrtok podvecer, kedy zlodej vyuzil tlacenicu a vypadok osvetlenia pri jednom zo stankov a zene z Brezna ukradol na kociku zavesenu kabelku s dokladmi, mobilnym telefonom a peniazmi.

Foto: Stefan Vozar


Poznava historicke korene

   Dejiny sa skumat nedaju, su totiz prec. Skumat a objavovat sa daju len stopy, ktore tu po nich zostali. Tato myslienka Mareka Loceka zaujala natolko, ze zacal poznavat historicke korene slobodneho kralovskeho mesta Brezno. Nebolo to iba studijne zameranie (je studentom 5. rocnika historie na Filozofickej fakulte Presovskej univerzity), ale predovsetkym akasi spontanna zaluba v snahe prepojit historicke a sucasne, v com mu bol velkym vzorom ucitel, historik a spisovatel Frantisek Kreutz.

Dielo Frantiska Kreutza vas nadchlo az tak, ze ste autorom viacerych napadov, ktore vyzdvihuju tohto vynimocneho cloveka.
   - Spominam si na zaujimave besedy v ramci redakcnej rady skolskeho casopisu Gymnazia Jana Chalupku, kde nam Frantisek Kreutz velmi putavo rozpraval, ako sa podujal spracovat najma sudne pribehy z dejin Brezna. V rokoch 2002 – 2003 som zhromazdil dostatok redakcneho materialu, az som sa rozhodol pretavit ho do dokumentarneho filmu, ku ktoremu som napisal scenar (momentalne definitivny treti variant). Po roku som v spolupraci s riaditelom Zakladnej skoly s materskou skolou na Pionierskej 4 v Brezne Mgr. Lubomirom Fabusom, ktory v sebe nezaprel ucitela slovenskeho jazyka a literatury, chcel nejakym sposobom vyzdvihnut osobnost Frantiska Kreutza posobiaceho v tejto skole. Pocas zivota F. Kreutza sme s miestnym kameramanom Stefanom Slavkovskym natocili pracovne zdroje k pripravovanemu filmu. Su to vzacne zabery z besied, z pracovne v domacom prostredi v Brezne a z Myta pod Dumbierom. Potom sme oslovili filmovu spolocnost z Banskej Bystrice. Prestudovali sme najma archivne rodinne materialy, natocili snimky z rodneho kraja F. Kreutza, z ucitelskych posobisk, rozhovory s jeho kolegami, priatelmi. Film zachytava zivot, posobenie, tvorbu F. Kreutza a obsahuje aj hranu sucast – divadelny vyjav o zbojnickom kapitanovi Jakubovi Surovcovi v podani Divadelneho suboru Jana Chalupku. Film planujeme dokoncit do dvoch rokov. Mal by sluzit ako ucebna pomocka nielen pre hlavneho majitela autorskych prav - Zakladnu skolu s materskou skolou na Pionierskej 4, ale tiez pre ine skoly a vobec pre region, aby ziaci vedeli, ake osobnosti sa zapisali do kulturneho zivota v Brezne. Ide o prezentovanie historie a literatury, ktorymi sa F. Kreutz zaoberal. Film by mal byt vyrobeny na takej technickej urovni, aby mohol byt odvysielany aj ostatnymi vysielacimi studiami na Slovensku. Frantiskovi Kreutzovi sme venovali aj pamatnu tabulu a literarny kutik (sluzi zaroven ako filmove pracovisko). Vyuzili sme zariadenie z jeho domacnosti, pisacie potreby, rukopisy, pamatne doklady z vojenciny, z Chalupkovho Brezna ci z muzealnej cinnosti.

Ked ste sa v ramci rocnikovej prace venovali analyze supisu obyvatelov a ulic Brezna, narazili ste na piaristicku kniznicu. Vtedy ste este netusili, ze najdete materialy, studiom ktorych polozite zaklady skumania posobenia piaristov v Brezne...
   - Poznavanie autorov, ktori sa venovali spracovavaniu pribehov z nasich dejin, ma podnietilo k tomu, aby som aj ja sam zacal skumat miestne dejiny. Oslovilo ma studium dejin piaristickej rehole na breznianskej fare, kde sa zachovala kniznica, ktora sa v tomto roku „dozila“ 330. vyrocia zalozenia. Pri katalogizacii knih v roku 2004 som nasiel cenne historicke tlace a vdaka ochote dekana farnosti Jozefa Hrtusa, ktory ich spristupnil, som zacal s vyskumom. Neskor s nami spolupracoval aj Dr. Marian Kovacik, ktory prelozil rukopisny dennik piaristickych povodcov. Ludia casto chodia okolo terajsieho obvodneho uradu a neuvedomia si jeho povodny vyznam. Stretli sme sa dokonca so skreslenym pohladom na reholu: Neboli to ti, ktori spravovali hostince...? Vysledkom bola organizacia serie podujati: Hody katolickej farnosti, Dni piaristickej rehole a vystava Zboznost a veda. Myslim si, ze tieto akcie umoznili otvorit temy, ktore boli predtym tabu so svojim jednostrannym vykladom. Terajsie objavene pramene hodnoverne autenticky zobrazuju dejinny vyvoj piaristickej rehole, nielen farnosti ako cirkevnej institucie, ale tiez skolstva a kniznej kultury. Ved piaristicke gymnazium bolo v tom obdobi jedinecne v Brezne a na okoli a patrilo medzi prve tri piaristicke skoly na Slovensku. Mesto Brezno v novembri pri prilezitosti jubilejneho roka 450. vyrocia narodenia zakladatela piaristov a prvej zboznej skoly v Europe sv. Jozefa Kalazanskeho poctil svojou navstevou aj pater Jozef Ruppert z Generalneho domu piaristov v Rime. Chceme s nim nadalej spolupracovat pri ziskavani novych archivalii. Za mnohe vdacime Mgr. Jaroslavovi Surinovi, ktory sa s patrom Ruppertom osobne skontaktoval a pozval ho do Brezna. Tymto vacsim programovym zameranim sa v Brezne uskutocnili akcie ako jedine na Slovensku popri celosvetovych piaristickych oslavach v Spanielsku, Polsku, Madarsku ci v Argentine.

V oktobri vznikol v Brezne spolok regionalnej historie Hronka, ktoreho ste clenom. Co vas viedlo k jeho zalozeniu?
   - Spolok Hronka vychadza z bohatych historickych i kulturnych tradicii Horehronia respektujuc zachovane narodopisne hodnoty a pamatihodnosti nasich predkov. Vytvara priestor na prepojenie sucasneho a historickeho duchovneho dedicstva pre rozvijanie turisticko-poznavacich kvalit a upevnovanie vyskumnych aktivit. Jeho cielom je spristupnit a propagovat regionalnu historiu, dejiny slobodneho kralovskeho mesta Brezno s aplikovanim miestnych prvkov v skolskej praxi. Popri sprostredkovani regionalneho povedomia sa spolok bude snazit aj o upevnovanie medzikulturneho dialogu v sulade s partnerskymi mestami Brezna nadviazanim na postavenie kraja v narodnom i europskom dejinnom kontexte. Spolok Hronka je iniciatorom projektu s pracovnym nazvom Pozdrav Europe! Suvisi s tym, ze rok 2008 Europsky parlament vyhlasil za Europsky rok medzikulturneho dialogu. Planujeme napr. seminar o tolerancii, resp. netolerancii v dejinach cirkvi.

(ng)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT