Slnko, sem-tam poletujuce
snehove vlocky, typicka zima, vona jarmocnych dobrot, pohoda, zabava, nakupy...
aj takyto bol v poradi uz 519. Ondrejsky jarmok v Brezne. A co je
najdolezitejsie - podla slov Ing. Edity Strmenovej, zodpovednej pracovnicky
za jeho organizovanie a pripravu, v porovnani s predchadzajucimi rocnikmi aj
najuspesnejsi. „Predavajucich bolo podstatnejsie viac ako vlani. Vydali sme
dvestoosemdesiat povoleni. Miesta na predaj sme vyclenili aj na byvalej
autobusovej zastavke, cim sme vysli v ustrety predavajucim, ktori neboli
nahlaseni a do Brezna prisli v den zacatia jarmoku.
Uplne po prvykrat sme pripravili pre deti a mladez zabavne
centrum. Verim, ze spokojnost navstevnikov bola maximalna, pretoze aj
pocasie nam prialo,“ zhodnotila Ing. E. Strmenova. Pozvanie do Brezna pocas
jarmocnych dni prijali aj krajania zijuci na Dolnej zemi, ktori ponukali
vychyrene speciality, ludovoumelecke vyrobky a o dobru naladu sa postarala
ich ludova hudba. Okrem „mensich prehreskov“ policia zaznamenala len jednu
kradez vo stvrtok podvecer, kedy zlodej vyuzil tlacenicu a vypadok
osvetlenia pri jednom zo stankov a zene z Brezna ukradol na kociku zavesenu
kabelku s dokladmi, mobilnym telefonom a peniazmi.
Foto: Stefan Vozar
Poznava historicke korene
Dejiny sa
skumat nedaju, su totiz prec. Skumat a objavovat sa daju len stopy, ktore tu
po nich zostali. Tato myslienka Mareka Loceka zaujala natolko, ze zacal
poznavat historicke korene slobodneho kralovskeho mesta Brezno. Nebolo to
iba studijne zameranie (je studentom 5. rocnika historie na Filozofickej
fakulte Presovskej univerzity), ale predovsetkym akasi spontanna zaluba v snahe
prepojit historicke a sucasne, v com mu bol velkym vzorom ucitel, historik
a spisovatel Frantisek Kreutz.
Dielo Frantiska
Kreutza vas nadchlo az tak, ze ste autorom viacerych napadov, ktore
vyzdvihuju tohto vynimocneho cloveka.
- Spominam si
na zaujimave besedy v ramci redakcnej rady skolskeho casopisu Gymnazia Jana
Chalupku, kde nam Frantisek Kreutz velmi putavo rozpraval, ako sa podujal
spracovat najma sudne pribehy z dejin Brezna. V rokoch 2002 – 2003 som
zhromazdil dostatok redakcneho materialu, az som sa rozhodol pretavit ho do
dokumentarneho filmu, ku ktoremu som napisal scenar (momentalne definitivny
treti variant). Po roku som v spolupraci s riaditelom Zakladnej skoly
s materskou skolou na Pionierskej 4 v Brezne Mgr. Lubomirom Fabusom, ktory
v sebe nezaprel ucitela slovenskeho jazyka a literatury, chcel nejakym
sposobom vyzdvihnut osobnost Frantiska Kreutza posobiaceho v tejto skole.
Pocas zivota F. Kreutza sme s miestnym kameramanom Stefanom Slavkovskym
natocili pracovne zdroje k pripravovanemu filmu. Su to vzacne zabery z
besied, z pracovne v domacom prostredi v Brezne a z Myta pod Dumbierom.
Potom sme oslovili filmovu spolocnost z Banskej Bystrice. Prestudovali sme
najma archivne rodinne materialy, natocili snimky z rodneho kraja F.
Kreutza, z ucitelskych posobisk, rozhovory s jeho kolegami, priatelmi. Film
zachytava zivot, posobenie, tvorbu F. Kreutza a obsahuje aj hranu sucast –
divadelny vyjav o zbojnickom kapitanovi Jakubovi Surovcovi v podani
Divadelneho suboru Jana Chalupku. Film planujeme dokoncit do dvoch rokov.
Mal by sluzit ako ucebna pomocka nielen pre hlavneho majitela autorskych
prav - Zakladnu skolu s materskou skolou na Pionierskej 4, ale tiez pre ine
skoly a vobec pre region, aby ziaci vedeli, ake osobnosti sa zapisali do
kulturneho zivota v Brezne. Ide o prezentovanie historie a literatury,
ktorymi sa F. Kreutz zaoberal. Film by mal byt vyrobeny na takej technickej
urovni, aby mohol byt odvysielany aj ostatnymi vysielacimi studiami na
Slovensku. Frantiskovi Kreutzovi sme venovali aj pamatnu tabulu a literarny
kutik (sluzi zaroven ako filmove pracovisko). Vyuzili sme zariadenie z
jeho domacnosti, pisacie potreby, rukopisy, pamatne doklady z vojenciny,
z Chalupkovho Brezna ci z muzealnej cinnosti.
Ked ste sa v ramci
rocnikovej prace venovali analyze supisu obyvatelov a ulic Brezna, narazili
ste na piaristicku kniznicu. Vtedy ste este netusili, ze najdete materialy,
studiom ktorych polozite zaklady skumania posobenia piaristov v Brezne...
- Poznavanie
autorov, ktori sa venovali spracovavaniu pribehov z nasich dejin, ma
podnietilo k tomu, aby som aj ja sam zacal skumat miestne dejiny. Oslovilo
ma studium dejin piaristickej rehole na breznianskej fare, kde sa zachovala
kniznica, ktora sa v tomto roku „dozila“ 330. vyrocia zalozenia. Pri
katalogizacii knih v roku 2004 som nasiel cenne historicke tlace a vdaka
ochote dekana farnosti Jozefa Hrtusa, ktory ich spristupnil, som zacal s vyskumom.
Neskor s nami spolupracoval aj Dr. Marian Kovacik, ktory prelozil rukopisny
dennik piaristickych povodcov. Ludia casto chodia okolo terajsieho obvodneho
uradu a neuvedomia si jeho povodny vyznam. Stretli sme sa dokonca so
skreslenym pohladom na reholu: Neboli to ti, ktori spravovali hostince...?
Vysledkom bola organizacia serie podujati: Hody katolickej farnosti, Dni
piaristickej rehole a vystava Zboznost a veda. Myslim si, ze tieto akcie
umoznili otvorit temy, ktore boli predtym tabu so svojim jednostrannym
vykladom. Terajsie objavene pramene hodnoverne autenticky zobrazuju dejinny
vyvoj piaristickej rehole, nielen farnosti ako cirkevnej institucie, ale
tiez skolstva a kniznej kultury. Ved piaristicke gymnazium bolo v tom obdobi
jedinecne v Brezne a na okoli a patrilo medzi prve tri piaristicke skoly na
Slovensku. Mesto Brezno v novembri pri prilezitosti jubilejneho roka 450.
vyrocia narodenia zakladatela piaristov a prvej zboznej skoly v Europe sv.
Jozefa Kalazanskeho poctil svojou navstevou aj pater Jozef Ruppert z Generalneho
domu piaristov v Rime. Chceme s nim nadalej spolupracovat pri ziskavani
novych archivalii. Za mnohe vdacime Mgr. Jaroslavovi Surinovi, ktory sa s patrom
Ruppertom osobne skontaktoval a pozval ho do Brezna. Tymto vacsim
programovym zameranim sa v Brezne uskutocnili akcie ako jedine na Slovensku
popri celosvetovych piaristickych oslavach v Spanielsku, Polsku, Madarsku ci
v Argentine.
V oktobri
vznikol v Brezne spolok regionalnej historie Hronka, ktoreho ste clenom. Co
vas viedlo k jeho zalozeniu?
- Spolok
Hronka vychadza z bohatych historickych i kulturnych tradicii Horehronia
respektujuc zachovane narodopisne hodnoty a pamatihodnosti nasich predkov.
Vytvara priestor na prepojenie sucasneho a historickeho duchovneho dedicstva
pre rozvijanie turisticko-poznavacich kvalit a upevnovanie vyskumnych
aktivit. Jeho cielom je spristupnit a propagovat regionalnu historiu, dejiny
slobodneho kralovskeho mesta Brezno s aplikovanim miestnych prvkov v skolskej
praxi. Popri sprostredkovani regionalneho povedomia sa spolok bude snazit aj
o upevnovanie medzikulturneho dialogu v sulade s partnerskymi mestami Brezna
nadviazanim na postavenie kraja v narodnom i europskom dejinnom kontexte.
Spolok Hronka je iniciatorom projektu s pracovnym nazvom Pozdrav Europe!
Suvisi s tym, ze rok 2008 Europsky parlament vyhlasil za Europsky rok
medzikulturneho dialogu. Planujeme napr. seminar o tolerancii, resp.
netolerancii v dejinach cirkvi.
(ng)
