V dnoch od 23. do 25. novembra v Myte pod Dumbierom vystavovali vyrobky, ktore su vysledkom remeselnej zrucnosti obyvatelov obci zdruzenych v Mikroregione Chopok-Juh.

   Ktore prace sa na vystave Sikovne ruky Mikroregionu Chopok-Juh najviac pacili? V kategorii malby, vysivane obrazy a fotografie: 1. i 2. miesto Z. Ligasova (Jasenie) - vysivany obraz Kleopatra a seria piatich vysivanych obrazov styri rocne obdobia + Vianoce, 3. J. Schvarcbacherova (H. Lehota) - malovany obraz Kone. V kategorii vyrobky z dreva a koze: 1. J. Pavlik (Predajna) - maketa kostola z dreva, 2. J. Murin (Nemecka) - maketa drevenice z Cicmian, 3. L. Iskra (Podbrezova) - pastierska kapsa z koze. V kategorii keramika, vyrobky zo skla a plastu: 1. L. Fabriciusova (Myto pod Dumbierom) - vianocny zvonec z keramiky, 2. I. Uhlikova (Predajna) - malovane obrazky na skle, ozdoby na vianocny stromcek, 3. M. Budajova (Myto) - crepnik s vianocnym motivom. V kategorii vysivane, hackovane, pletene a site vyrobky: 1. A. Demeterova (Jasenie) - decka s vysivkou richelieu s vianocnym motivom, 2. K. Vajsova (Podbrezova) - hackovana kytica, 3. B. Bacusanova (Myto) - sity kostym (nohavice, sukna, sako, top).

(dk) Foto: Iveta Kardhordova

 Nova monografia obce Nemecka

zachytava podstatu a korene tradicnej kultury

   V uplynulych dnoch obec Nemecka vydala svoju dlhsi cas pripravovanu monografiu. Jej dlhy podtitul znie Cipkarske obce Nemecka, Dubova a Zamostie - ich krajina, historia a tradicie.
   Zostavovatelmi publikacie su domaci autor PhDr. Martin Loksa a PaedDr. Pavel Hroncek, fyzicky a historicky geograf z Ustavu vedy a vyskumu Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici. Stvorclenny autorsky kolektiv tvoria okrem zostavovatelskej dvojice este PhDr. Marta Macelova, archeologicka z katedry historie Fakulty humanitnych vied UMB v B. Bystrici, a PhDr. Pavol Maliniak, historik a historicky geograf z Ustavu vedy a vyskumu UMB. Odbornym garantom projektu vydania monografie ako celku je prof. PhDr. Dr. h. c. Julius Alberty, CSc., z katedry historie Fakulty humanitnych vied UMB, ktory ako uznavany regionalny historik publikoval mnoho prac tykajucich sa historie Horehronia. Graficke a technicke spracovanie monografie bolo zverene reklamnej agenture a vydavatelstvu A grafik, spol. s r. o., Banska Bystrica.
   Hlavnym poslanim publikacie je zachytit podstatu a korene tradicnej kultury, ktoru niekolko storoci formovalo aj cipkarstvo (trhovy obchod najma s textilnym a galanternym tovarom).
Slavnostna prezentacia novovydanej publikacie sa uskutocnila v sobotu 24. novembra v priestoroch domu sluzieb v miestnej casti Dubova. Od rannych hodin tam bola interdisciplinarna vedecka konferencia pod nazvom Krajina, historia a tradicie cipkarskych obci Horehronia. O 16. hodine zacala slavnostna prezentacia publikacie, v uvode ktorej ucinkovali dva domace umelecke kolektivy - cirkevny spevokol pod vedenim organistky Kvetoslavy Creppovej a folklorna skupina Ciertaz. „Krstnymi rodicmi“ monografie, ktori knihu rozviazanim cipky uviedli do zivota, sa stali profesor Milan Marcok, DrSc., niekdajsi banskobystricky zupan, rodak zo Zamostia, Ing. Jozef Kliment, starosta obce, a doc. Jolana Darulova, CSc., riaditelka Ustavu vedy a vyskumu UMB, ktory je spoluvydavatelom monografie.
   Cela slavnost, ktoru posobivym slovom a versami sprevadzala PaedDr. Slavomira Ocenasova, sa vydarila. Zelanim autorov je, aby monografia nelezala na policiach kniznic, ale aby si nasla pevne miesto najma v rukach obyvatelov obce a regionu, ale aj sirsej laickej a odbornej verejnosti. Aby sa stala zdrojom novych informacii a vedomosti a tiez aby prispela k formovaniu narodneho povedomia, lokalpatriotizmu a rozvijaniu hrdosti na svoju obec, kraj a stat v sucasnej globalizujucej sa Europe.

(l) Foto: Peter Bercik

 Dobrovolne mrznu na krizovatkach

   Sest tyzdnov trvajucu akciu, ktoru inicioval Klub dochodcov v Brezne a ktora je jedinecna v Banskobystrickom kraji, maju „na svedomi“ strnasti dobrovolnici. Ich podiel na zvyseni bezpecnosti chodcov v case najvacsieho presunu skolakov cez Svermovu ulicu vyzdvihol primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, veduca odboru skolstva a socialnych veci mestskeho uradu PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova aj nacelnik mestskej policie Ing. Peter Pancik na stretnuti s novinarmi. Dochodcovia, ktori sa do akcie zapojili, museli najprv absolvovat skolenie z predpisov o cestnej premavke, zdravotnu prehliadku u svojho lekara a poistenie pre pripad urazu. Po splneni podmienok im siedmeho novembra dopravny inspektorat vydal opravnenie zastavovat motorove vozidla na cestnych komunikaciach v blizkosti skol. Deti dobrovolnikov poznaju podla zelenych reflexnych viest s napisom Skola, ktore kupilo na tento ucel mesto. Terminy „sluzieb“ na krizovatkach si urcuju dochodcovia sami. Su radi, ze deti ich usmernenie respektuju, s vodicmi vsak maju aj zle skusenosti. Najvacsiu odozvu akcia vyvolala u rodicov ziakov a ich pedagogov.

(pl)

 Medzi prvymi...

    Horehronie pred casom prinieslo clanok Pre ozivenie pamati... Autor sa v nom zamyslal nad tym, ako pomoct zo strany obcanov mesta a okolia, citatelov Horehronia, pri realizacii pamatnej izby Martina Razusa.
   Medzi prve „lastovicky“ patri praca ziacky 3. C triedy z Gymnazia na Trebisovskej ulici v Kosiciach Kristiny Pavlovskej. Ona v ramci stredoskolskej odbornej cinnosti spracovala temu Martin Razus – svedomie naroda (1995). Neodolal som. Zvedavost, ci najdem v nej nieco nepoznane, priniesla prekvapenie. V prvom rade je to oblubena Razusova piesen, ktora ma prekvapila slovnou melodicnostou. Aspon cast z nej: Doletelo spevne vtaca/na okienko napriec kraca,/doletelo, hej!/Spieva, ale nevie dnuka/ako komu srdce puka,/srdce puka – hej!...
   Velavravny je i list liptovskeho murara spod Vysokych Tatier. Autorka ho nasla v Narodnych novinach. Majster murar ho napisal tazkou rukou, aby v liste vyjadril zial nad Razusovou smrtou. List uzatvara tymito myslienkami: „Na Vas cerstvy hrob dovolujem si aspon v duchu polozit kyticku z nezabudiek. Dobry Boze! Daj nasmu malemu narodu cim viac takych rydzich muzov, akym bol zosnuly...“
   Razus mal rad deti. Stretaval sa s nimi i v nedelnej skole. Navstevovala ju aj A. Boskova. Ona K. Pavlovskej poskytla zaujimavu spomienku. V skratke si ju pripomenme: „Do tej skoly s nami chodil aj rastom pomensi, ale smely, brckavy chlapec. Raz sa nas bol pan farar opytal, kto – co by mu nieco nove povedal. Chlapec vstal a nebojacne povedal, ze on vie recitovat Valibuka. Tie slova velmi zaposobili na pana farara (aj Razus ako trojrocny udajne „recnil“ Chalupkovu basen Valibuk). A raz, ked uz bol priputany na lozko, dal si zavolat maleho recitatora, aby ho v chorobe potesil a predniesol verse Valibuka. Mam dojem, ze Janko (Brozman) bol u Razusovcov viackrat.“
   K. Pavlovska svoje zamyslenie nad zivotom a dielom M. Razusa dolozila i fotodokumentacnym materialom a celu pracu ukoncila vyznanim jeho basnickeho druha a priatela Jana Smreka: „Pre nas je a ostane pre vecnost poezie, pre nesmrtelnost slova, strhujuci a krasny!“
   Akoby aj nie, ked: Priletelo spevne vtaca/na okienko napriec kraca,/priletelo – hej!/A ta jeho piesen vruca/roznietila laskou srdcia/roznietila – hej!/Spomen aspon v dialnej diali/na tych, co ta radi mali,/na tych, co ta milovali/z duse uprimnej!

(sg)

 S vami sme to dokazali a dokazeme

    Domov socialnych sluzieb Pohorelska Masa uz po tretikrat organizuje verejnu zbierku v spolupraci so Slovenskou humanitnou radou a hypermarketom Tesco, ktorej vytazok je venovany realizacii projektu pre klientov zariadenia socialnych sluzieb Aj my chceme spoznat svet pocitacov.
   Po minule roky domov socialnych sluzieb z vyzbieranych financnych prostriedkov vytvoril pre svojich klientov „hrnciarsku tvorivu dielnu“, v ktorej nadobudaju nove zrucnosti a schopnosti, rozvijaju svoju predstavivost, fantaziu, myslenie. Cibria si zmysel pre vkus a detail. Klientom sme otvorili brany tvorivosti, sebarealizacie, priniesli do ich zivota radost a pocit uzitocnosti. Vyrobky z dielne sluzia zatial ako dekorativne predmety pre navstevy a sponzorov, su vyzdobou domova.
   Touto formou sa chceme podakovat vsetkym navstevnikom Tesca, ktori sa stretli s klientkami, venovali im kusok svojho casu a v nemalej miere svojim financnym prispevkom prispeli k realizacii vytvorenia tvorivej hrnciarskej dielne pre ludi s postihnutim.
   Aj v tomto roku, po tri adventne vikendy vo stvrtok, piatok a v sobotu v case od 14. do 18. hodiny, sa navstevnici Tesca budu stretavat s klientkami domova a dobrovolnikmi tejto akcie z radov zamestnancov. Venujte im chvilku svojho casu, zamyslite sa nad tym, ze su medzi nami. Su taki ako my, a predsa nie su ako my. Obdaria vas milym usmevom, laskavym slovom, jemnym pohladenim. Nenechajte ich bez povsimnutia. Pokusme sa spolocne odstranit barieru spojenu so stieranim predsudkov o ludoch s postihnutim.
   Predajom vianocnych ozdob (20 korun za kus), ktore vam budu klienti ponukat, prispejete k realizacii uz spominaneho projektu Aj my chceme spoznat svet pocitacov, za co vam vsetkym dakujeme a zelame vesele Vianoce. Tesime sa na vas.

Klienti Domova socialnych sluzieb v Pohorelskej Masi, Mgr. Martina Prcova, veduca socialno – vychovneho useku