Z etnografickeho zapisnika

Na Barboru, Mikulasa a Luciu
    Svata Barbora (4. december) vetry rozhana * Svata Barborka vyhana drevo zo dvorka * Ak na Barboru mraz, schovaj sane, chystaj voz * Na svatu Barboru priprav mlat a stodolu * Svata Barbora nosi blato do dvora * Na svatu Barboru vyklepava sedliak stodolu * Od svatej Barbory sa mava cepom * Na Barboru - snop na stodolu * Svata Barbora taha sane do dvora * Nech kazdy pamata: aka Barbora, take i sveta (sviatky) * Ak je Barbora ufulana od blata, na Stefana (26. december) mozno cakat poriadne mrazy * Ake je pocasie na Barboru, take byva po cely advent (predvianocne obdobie) * Po svatej Borusi, daj pozor na nos i na usi! * Ak Barbora mrazi, Mikulas (6. december) sneh vozi * Svata Barbora nosi vodu do dvora a svaty Mikulas ju splachuje * Pekny den na svateho Mikulasa, v januari vela snehu prinasa * Na svateho Mikulasa je uz vsetka zima nasa * Svaty Mikulas, zo snehu hned vodu mas * Ak by svaty Mikulas nevidel vlhke strechy, musel by byt slepy! * Svaty Mikulas splachuje hriechy * Svaty Mikulas ponahla sa na salas * Ked na Mikulasa snezi, rok pozehnany to vesti * Ak na Mikulasa prsi, alebo pada sneh, bude hodne hrachu * Lucia (13. december) noci upija, ale dna neprida * Svata Lucia je kralovnou zimy * Svata Lucia den skoro vypije * Ked pride svata Lucia, najde tu uz zimu * Ked prsi na Luciu, bude celu zimu * Aky je den na Luciu, taky bude januar * Ak je na Luciu jasny den, urodia sa konope a lan * Ak si Lucia zamaze saty, bude ich pocas celeho januara prat * Ake su dni od Lucie do Vianoc, take budu mesiace na buduci rok * Cas od Lucie do Troch kralov (6. januar) ciernou zimou nazyvame.

Mgr. Jozef Pupis

 Bozena Bobakova:

V mikulasskej nalade

Uz sa svaty Mikulasko,/ na vandrovku chysta./ Ej, nejedna topanocka,/ svieti v okne cista./ V topanocke striebro, zlato,/ a v tom zlate cosi, co uz svaty Mikulasko/ dobrym detom nosi.

   Na tejto basnicke od mne neznameho autora, ktoru niekdajsie mamy ucili svoje deti pred prichodom Mikulasa, by sa tie dnesne hadam iba schuti zasmiali. Ktoze by si dnes uz len vykladal obuv do okna! Dnesne deti, ba mozno aj niektori rodicia hadam ani dobre nevedia, ako mikulasska tradicia vznikla. Na televiznych obrazovkach im ukazuju chlapikov v cervenych odevoch lemovanych bielou kozusinou so smiesnou ciapkou s brmbolcom, ktorym sa v sucasnosti hovori Santa Klaus, pred desatrociami Dedo Mraz. Deti v prvej polovici minuleho storocia vsak vedeli, ze svaty Mikulas bol biskup, teda cirkevny hodnostar, ktory mal velke porozumenie pre chudobnych a biednych tohto sveta. Luto mu bolo najma hladujucich deti z bedarskych chatrci, a preto im casto potajomky kladol do okien drobne darceky, najma potraviny. Tak vznikla svatomikulasska tradicia, ktora sa zachovala aj po smrti laskaveho biskupa. Nic to, ze si ju prosty a pobozny lud trochu prisposobil na svoje pomery. Hlavne, ze detom minuleho storocia nenosil darceky ani Santa Klaus, ani Dedo Mraz, ale svaty Mikulas. Cize niekto, kto bol obleceny v oltarnom ornate, na hlave mal po domacky vyrobenu vysoku biskupsku ciapku a v ruke zatocenu biskupsku palicu. Vtedajsie deti narocne neboli, tesili sa, ked si v kapceku alebo v topanocke nasli jablcko, zopar vlasskych orechov a nejaky tvrdy cukrik zabaleny v zlatom alebo striebornom staniole. Takmer nikdy nechybal svatojansky chlieb, ktory dnesne deti vobec nepoznaju. Bolo to cosi pomerne suche, dost tvrde, tmavohnede ako cokolada, tvarom podobne hrubemu fazulovemu struku a malo sladkasto-chlebovo – cokoladovu chut. Rastie to na strome v teplych krajinach a cerstve sa naozaj podoba zelenej fazuli. Co sa tyka hraciek, za tie veru rodicia peniaze neminali. Deti si ich vacsinou vyrabali same. Pravda, za pomoci starsich kamaratov. Dievcata sa tesili, ked im mamy zhotovili babiky z domaceho platna a naplnili ho pilinami. Oci, nos a usta sa babike nakreslili atramentovou tuzkou alebo uhlikom. Dobre posluzili aj babiky vystruhane z dreveneho polienka. Dievcata si tiez chodili k miestnym „sovkyniam“, cize krajcirkam zbierat handricky, male – vacsie kusky odpadu z latok pri vystrihovani siat a z nich potom vymyslali saty pre svoje drevene alebo pilinove panaciky. Chlapci si majstrovali hracky prevazne z dreva. Kazdy poriadny chlapec tych davnych cias nosil so sebou na povrazku nozik zvany sarajevo, vykupceny od handrara alebo ineho podomoveho obchodnika za textilny odpad z domacnosti, ktory sa inak nijako uz nedal vyuzit, napriklad ani na tkanie domacich pokrovcov nie. Chlapci, ktori uz chodili do skoly, si s pomocou ucitela a farebneho papiera zhotovili krasne cakovy, prilby, sable, pusky, stity, ale aj rozne zvierata, rapkace, vrtule. Kdeze vtedy mobily, videa, elektronicke hry! Lopta z gumy bola povazovana za hotovy poklad. Deti minuleho storocia boli vsak velmi vynachadzave. Na hranie vedeli vyuzit aj take predmety, ake by si dnesne deti vobec nevsimli. Napriklad taka lopta z kravskej srsti. Volali ju pila. Vznikla tak, ze sa z kovoveho cesadla pravidelne zbierala a tuho postlacala srst, az kym nevznikla gula velkosti tenisovej lopticky. Od zeme dost pruzne vyskakovala a deti sa s nou rady hravali.
   Ale to sme od svateho Mikulasa dost daleko odbocili. Aj dnesnym detom sa vdaka svatomikulasskej tradicii davaju drobne darceky, najma sladkosti a juzne ovocie. Preto uzavrime nase spominanie starodavnou pesnickou, ktoru by sa lahko naucili aj deti dneska, zvyknute viac na reprodukovanu hudbu a menej na vlastne spievanie. „Mikulasku, dobry strycku, modlim sa ti modlitbicku. Zloz tu svoju plnu nosku, daj nam darov svojich trosku: ci kolacka makoveho, ci konicka medoveho – ved ty, strycko Mikulas, mnoho dobrych veci mas.“
   A nakoniec hadanka: Od akeho slova je odvodena zdrobnenina „noska“ a co to vlastne znamena?

  

Rozpravka o case predvianocnom

    Co volakedy, tot nedavno, ci neraz sa aj teraz pritrafi, hlavne tam, kde na odkaz predkov nezabudaju, zazit to, co vam chcem vyrozpravat. Na stolcekoch okolo teplej pece sedia deti a pri nich ich stara mat. Chvilku je ticho, ked sa tu jedno z deti ozve: „Starka, porozpravajte nam taku rozpravku, co ste vy zazili, ked ste boli taka, ake sme my teraz.“ Zobronia deti. Stara mat este prilozi do piecky, detom naleje tepleho caju a zacne spominat.

   „Nuz k zime, ktora sa nam blizi, oddavna patril cas, kedy sa na dedine uskutocnovali priadky a paracky. Ulohou nas dievok bolo zohnat izbu, kde by sme sa mohli schadzat, nuz a potom kazda z nas musela zohnat dve – tri polienka dreva na kurenie. Tie bohatsie nosili aj dajaky ten gros, na olej do petrolejovej lampy. No drevo sme nenosievali z domu, ale chodili sme ho kradnut do toho domu, kde sme mali frajera. Potom v izbe bzucali kolovratky, ale zneli aj pekne pesnicky. Z ust preletovali slovicka, ako pocas leta svatojanske musky.“
   Deti sa divaju na seba, primkynaju sa k sebe blizsie a stara mat moze pokracovat. „No nechodilo sa pocas zimnych vecerov len na priadky, ale aj na paracky peria.“ Jeden z chlapcekov sa zadival na staru mat a spytal sa: „No dobre a co robili chlapi a chlapci?“ Starka sa pousmiala a o chvilku pokracovala vo svojom rozpravani. „Nuz co robili, opravovali vsetko, co sa pocas leta a jesene pokazilo, robili kosiky z prutia, z prutia robili aj metly. Nuz a ti sikovnejsi sindle struhali, ci z dreva vyrezavali vsetko, co potrebovala gazdina: varesky, lopare, lyzice, misky.“
   Potom stara mat vstala, prilozila do piecky, detom rozdala susene hrusticky a pokracovala: „Byvalo tiez zvykom, ze v predvianocnom case chodili po domoch pastieri a prinasali gazdinej pruty s chvojkou. Gazdina brala tieto dary s uctou, lebo vedela, ze predstavuju symboly zdravia. Na jar nimi vyhanala na pasu ovecky a kravicky.“ Deti sa divaju po sebe a starka znovu pokracovala vo svojom rozpravani. „V predvianocnom case chodievali po domoch aj taki mali chlapci, ako ste vy, pastieri husi, ci mali chlapci, ktori pasli kravicky v blizkosti dediny. Hovorilo sa, ze v tomto case mali vraj velku moc bosorky, preto chodili chlapci aj s kuskom ocele ci s retazou. Vravievalo sa: chodia s ocelou.
   Cas pri rozpravani starej mamky rychlo ubiehal a ani sa nenazdali a uz pondusove hodiny odbijali osmu hodinu vecernu. Aj uz chcela skoncit, ked ju oslovila mala Zuzka: „Starka a ako ste to carovali?“ Stara mat sa napila cajika, lebo aj jej od dlheho rozpravania v hrdle vyschlo a pokracovala: „Mas pravdu, na Ondreja sme v lyzici roztopili olovo a liali sme ho do misky so studenou vodou. Potom sme chodili triast ploty a verili sme, ze z ktoreho kuta vtedy pes zabrechal, do toho kuta sme sa mali vydat.“
   V izbe sa ozval smiech, ale stara mat naraz povedala: „Hodin je uz dost, treba vam ist spat, aj zajtra je den, vecer budeme pokracovat v rozpravani o case vianocnom.“

Vojtech Majling   Foto: Vojtech Majling

 - Stara mat, vyrozpravaj nam dajaku rozpravku.

---

 A L E X A N D E R

   „Halo, je tam televizna sou? Cital som v tlaci, ze hladate umelcov, ktori ovladaju nieco neobycajne, atraktivne. Este stale plati vasa ponuka?“

   „Ano. Mate nieco do nasho programu?“

   „Mozno. Tak, napriklad, odrecitujem vsetky vybrane slova, zakladne i odvodene…“

   „Ale, prosim vas, to predsa vie kazdy tretiak zakladnej skoly. My hladame nieco nezvycajne, co tu este nebolo.“

   „Dobre, teda. Este ovladam pravidla slovenskeho pravopisu odpredu aj odzadu, precital som vsetko dostupne z nasej i zahranicnej literatury, pocinajuc Homerom…“

   „No, myslim si, ze to nie je nic pozoruhodne. Este nieco?“

   „Diktovane texty pisem bez pravopisnych chyb.“

   „Ale, prosim vas, my nepotrebujeme sekretarku…“

   „Naviac dokonale ovladam stylistiku, dokonca som uz nieco i publikoval.“

   „Nie, nie a trikrat nie! Toto vsetko dokaze kazdy priemerny profesor slovenciny.“

   „Na buduci tyzden koncim atestaciu zo specialnej pedagogiky, no uz teraz mozem preukazat kvalitne znalosti z tohto odboru…“

   „Sama voda. Zrejme ste nepochopili, o co v nasej sou ide. Na prezentaciu vasich znalosti si budete musiet vybrat nejaku vedomostnu sutaz. Zelame vam vela uspechov.“

   „Nechcete si zapisat aspon moje meno? Mozno sa vam niekedy zidem…“

   „No, tak dobre, ked inak nedate, diktujte.“

   „Volam sa Alexander.“

   „Mam, dalej…“

   „Co, dalej?“

   „No, predsa adresu, kde byvate…“

   „Byvam u pana profesora slovenciny.“

   „Ste jeho syn?“

   „Nie, nie. Som jeho papagaj…“

Emilia Molcaniova

---

Nik neurobi priestupok, ked sa nan diva policajt

   Mestska policia posobi v Brezne sestnasty rok, jej zriadovatelom je mesto. Vlani sa prestahovala z Razusovej na Sturovu ulicu (historicka budova starej posty). „Su to najlepsie priestory, ake sme kedy mali,“ hodnoti nacelnik mestskej policie Ing. Peter Pancik, „najma pre umiestnenie technickych prostriedkov, ktore pouzivame na svoju pracu. V tomto roku sme rozsirili kamerovy system z troch na sest kamier, smerom od namestia pokryva ulice F. Krala a Svermovu, SLN a novu autobusovu stanicu. Pripravene mame dalsie varianty pre rozsirovanie systemu, dost sa diskutuje o sidlisku Mazornikovo a Ulici CSA. Vsetko zavisi od financnych prostriedkov mesta.“

Ing. Peter Pancik

Ulohy pre osemnastich

   Od roku 2004 sa organizacna struktura mestskej policie nemenila. V sucasnosti zamestnava osemnast policajtov a referenta. Mestsku policiu vedie nacelnik, ktory je podriadeny priamo primatorovi mesta. Personal je stabilizovany. Styria policajti pracuju uz od zriadenia mestskej policie, sluzobne najmladsi nastupil pred troma rokmi. Ich ulohou je zabezpecovanie verejneho poriadku v meste, spoluposobia s prislusnym utvarom Policajneho zboru pri ochrane majetku mesta, majetku obcanov s vyuzitim pultu centralnej ochrany, kontroluju dodrziavanie vseobecne zavaznych nariadeni mesta, dbaju o ochranu zivotneho prostredia, dodrziavanie poriadku, cistoty v uliciach a inych verejnych priestranstvach. „Podielame sa na zabezpecovani kulturnych a sportovych podujati, napriklad Dni mesta Brezna, Ondrejsky jarmok, futbalove a hokejove zapasy... Hliadky posilnujeme hlavne v case, kedy ocakavame viac problemov, pravidelne v nocnych hodinach v piatky alebo v dnoch poberania socialnych davok. Aj vtedy, ked ludia z okolitych dedin navstevuju okresne mesto – pridu za nakupmi, do uradov,“ doplna nacelnik. Zaciatkom roka po prestahovani autobusoveho nastupista ku zeleznicnej stanici si navstevnici a obyvatelia Brezna museli zvyknut na zmenu dopravneho znacenia. Frekventovanejsimi sa stali ulice Svermova, Razusova a F. Krala. Zrusenie zakladnej skoly na Skolskej ulici a presun deti z celeho mesta do dvoch skol na Pionierskej ulici tiez prispeli z zmene dopravnej situacie. „Vitame aktivitu dochodcov prispiet k zvyseniu bezpecnosti chodcov a discipliny na cestach, osemnasti nemame sancu personalne zabezpecit takuto cinnost kazdy den. Hladame zakonne sposoby, aby sa obcania mohli spolupodielat na rieseni bezpecnostnej situacie. U starsej generacie mame vacsiu podporu ako u strednej a mladsej,“ vysvetluje nacelnik.

Rychlost vodicom zmeraju aj mestski policajti

   Nezanedbatelnou ulohou mestskej policie je aj civilna ochrana obyvatelstva. V pripade zivelnych pohrom a inych vaznejsich udalosti v meste zabezpecuje vyrozumenie krizoveho stabu. Podiela sa na evakuacii obyvatelstva, uzavreti ohrozenych ulic a priestorov. V oktobri sa mestski policajti v spolupraci s krizovym odborom obvodneho uradu a mestskym uradom podielali na precvicovani tychto uloh. Priblizne dvakrat do mesiaca sa zameriavaju na kontrolu podavania alkoholu mladistvym v zabavnych podnikoch. Pri tychto akciach spolupracuju so statnou policiou.
   Minuly mesiac vyskusali nieco nove - meranie rychlosti na miestnych komunikaciach. Zariadenie si prenajali. Prekrocenie povolenej rychlosti zistili v mnohych pripadoch. Pripravovany zakon o obecnej policii a novy zakon o premavke na pozemnych komunikaciach, ktory pripravuje ministerstvo vnutra, po schvaleni ovplyvni ich cinnost. Ocakavaju, ze zvacsi ich kompetencie. „V rozpocte na rok 2008 pocitame s prenajmom meracieho zariadenia. Laserovym ,,ramerom“  dokazeme zmerat rychlost vozidla na kratku vzdialenost. Zameriame sa na zvysenie bezpecnosti v blizkosti skol, v castiach mesta, kde chybaju chodniky, a na cestach v sprave mesta, kde je obmedzena povolena rychlost. Statne cesty „riesi“ dopravna policia, na zaklade dohody s dopravnym inspektoratom budeme v kontrolach spolocne pokracovat aj v buducom roku.“

Volat mestskych ci statnych policajtov?

   Informacie mestskych policajtov pomahaju pri praci statnym policajtom. Ale plati to aj naopak. Hoci mestski policajti neriesia zavaznu trestnu cinnost, iba bezne priestupky, ale v sirsom kontexte vyhodnocuju informacie, ktore im poskytnu statni policajti. Na porady prizyvaju veducich jednotlivych oddeleni Policajneho zboru, ktori ich oboznamuju s problemami a konkretnymi poziadavkami. So spolupracou su spokojne obe policie. „Ani statni policajti nemaju naplnene personalne stavy, preto spajame sily a vidiet to na akciach, ktore robime v meste spolocne. Zivot sa pocas nich skludni,“ tvrdi Ing. Pancik. Kazdemu obcanovi, ked vidi nepravost, napadne v prvom rade zavolat policajtov. No nie vsetci vedia rozlisit, kedy zavolat mestskych a kedy statnych policajtov. „Pravne vedomie ludi nie je na vysokej urovni. Vieme im poradit,“ hovori. Casto sa stretavaju aj s nasilim v rodinach. Ked ide o trestny cin alebo o podozrenie zo spachania trestneho cinu, pripady odstupuju Policajnemu zboru. Mestski policajti sa staraju najma o dodrziavanie vseobecne zavaznych nariadeni mesta. „Nasi pracovnici dobre poznaju miestne pomery, maju svoje obvody. Ked sa v rovnakom prostredi pohybuju patnast rokov, maju vacsie znalosti o bezpecnostnej situacii ako statny policajt, ktoreho preveluju do roznych miest .Niekedy az v priebehu vysetrovania zistime, ci ide o trestny cin alebo o priestupok. Mame oznamenia, tykajuce sa roznej podnikatelskej cinnosti, alebo priestupkov proti zivotnemu prostrediu. Tieto veci odstupujeme kompetentnym na mestskom alebo obvodnom urade,“ doplna Ing. Pancik.

Cierne skladky a tulave psy

   „Najvacsie problemy nam sposobuju nepovolene skladky, nevyhodou je velka rozloha Brezna. Uspesnost vypatrania povodcu skladky je priblizne dvadsat percent. Druhym problemom su tulave zvierata. Pretoze v meste neexistuje karantenna stanica ani utulok pre zvierata, nemozeme ich preventivne odchytavat. V minulosti sme odchyt robili v spolupraci s kosickou firmou, ktora na to mala zivnost. Privital by som, keby utulok zriadilo nejake obcianske zdruzenie. Nas navrh pred troma rokmi v zastupitelstve nepresiel. Policajti su na odchyt psov vyskoleni, no riesia len akutne stavy v spolupraci s miestnymi veterinarmi, ked tulave zviera ohrozuje zivot alebo zdravie obcana. Ak sa objavi pes, ktory ma evidencne cislo alebo aspon podstupil ockovanie u veterinara, vieme zistit jeho majitela. Hoci zaplati za odchyt, vacsinou je rad, ze sa mu pes nasiel. Ale ked pes nie je oznaceny a ani veterinar ho nema v kartoteke, je ovela tazsie zistit, komu patri.“ Mimo intravilanu je povolene pustat psa bez vodzky. Musi s nim byt clovek, ktory ho dokaze zvladnut. Tabulky, ktore vlani osadili technicke sluzby, specifikuju, kde psy nemaju pristup. Prispelo to k lepsej spolupraci obyvatelov, ktori teraz vedia aj bez znalosti vseobecne zavazneho nariadenia, ze na vyhradenych miestach nemozu ludia „vencit“ psov. V dvadsatdvatisicovom Brezne je prihlasenych tisictridsattri psov. V skutocnosti ich moze byt dvojnasobne viac. Kamerovy system je nenahraditelny pri rieseni priestupkov „vencenia“ psov na verejnosti, aj v pripadoch poskodzovania majetku. Nacelnik konstatuje: „Nikto nespacha priestupok, ked sa nan diva policajt. V buducom roku pri plateni poplatku za psa majitelia dostanu brozurku, ktora obsahuje zakladne instrukcie o vycviku a starostlivosti o psa, vynatky zo vseobecne zavazneho nariadenia a zo zakona o drzani psov.“
   Vela veci riesi mestska policia cez komisiu pre verejny poriadok pri mestskom zastupitelstve. Prizyvaju ju, ked komisia potrebuje zistit detaily podanej staznosti alebo zabezpecit dokazovy material – obhliadku miesta ci fotodokumentaciu. Policajti sa vyjadruju aj k infrastrukture v meste. Nerozhoduju o tom, aka dopravna znacka bude na konkretnom mieste, ale kontroluju jej dodrziavanie. „Sme v styku s ludmi, vieme, co si myslia, kde zlepsit situaciu napriklad zriadenim jednosmernej cesty alebo ineho dopravneho znacenia. Riesenie uz nie je nasa parketa,“ dodava na zaver nacelnik mestskej policie.

(pl)

Co oko policajta nepostrehne, zachyti sosovka kamery	V sluzbe...	Budova mestskej policie je blizko centra a vyhovuje technickym poziadavkam