Čitatelia nám píšu

Každý si nesie svoje bremeno

   Ten, kto doma nevychováva a nestará sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, nevie si ani len predstaviť, koľko úsilia, námahy, snahy, obetavosti a lásky ho to stojí. Obzvlášť je to ťažšie aj tým, ako negatívne sa k nemu stavia naša spoločnosť, okolie a niekedy i vlastná rodina. Postihnutý človek, pokiaľ je dieťaťom, má možnosť, ak mu to dovoľuje zdravotný stav, navštevovať základnú alebo špeciálnu školu.  Po ukončení školskej dochádzky má možnosť navštevovať špeciálne učilište v závislosti od jeho zdravotného stavu.
   Čo však potom? Čo ďalej? Zamestnať sa v našom regióne  a nájsť prácu primeranú k zdravotnému postihu je priam neuskutočniteľné. O to horšie je, ak takýto jedinec je plný invalid. Neostáva mu nič iné, len zostať doma, kde sa o neho stará najpravdepodobnejšie jeho mama. Takto znevýhodnený človek nemá kam ísť, s kým sa stretnúť, či porozprávať so seberovným človekom. Jedinú spoločnosť mu robia členovia jeho rodiny. Matka, ktorá je takisto spoločensky obmedzená, pretože sa musí starať o už svoje dospelé dieťa či dospelého človeka a nemôže si nájsť zamestnanie i napriek tomu, že má aj vysokoškolské vzdelanie. Toto dospelé dieťa rodiča potrebuje celého. S takýmto zdravotne postihnutým dospelým dieťaťom  treba často navštevovať odborných lekárov, uskutočniť veľa lekárskych prehliadok, vybaviť kúpele, zohnať lieky a podobne. Takéto dospelé dieťa nemôžete nechať zamknuté doma bez dozoru, pretože nikdy neviete, čo by sa mohlo stať. Robí vám sprievod kamkoľvek sa pohnete a keď potrebujete niečo vybaviť, alebo ísť na kultúrno-spoločenskú akciu, musíte nájsť vhodného človeka, ktorý je ochotný sa o veľké dieťa postarať počas vašej neprítomnosti.
   Znevýhodnený človek potrebuje mať nablízku hlavne svoju mamu, a to plných dvadsaťštyri hodín nepretržite. Je to veľmi komplikovaný život, ale každý si nesie svoje bremeno na svojich pleciach. No i napriek tomu sa snažíte žiť plnohodnotným životom aj s takýmto jedincom. Viem, o čom píšem, pretože aj mňa sa to osobne týka. Často si kladiem otázku, kde s takýmto dospelým dieťaťom môžem ísť, aby som mu spestrila život. Môžete si ísť posedieť do nejakej reštaurácie, prejsť sa po meste a okolí, navštíviť priateľov a známych, ale všetko je to veľmi obmedzujúce a stereotypné. 
   Aj ja som hľadala rôzne riešenia, ako môjmu ťažko zdravotne postihnutému synovi spríjemniť a spestriť život, keďže bývame v paneláku a niektoré dni sú jednotvárne. Hľadáte rôzne možnosti, kde umiestniť takéhoto jedinca, aby ste boli spokojný a istý, že je o neho dobre postarané a že sa mu budú venovať ľudia s odbornými znalosťami a praxou s postihnutými ľuďmi. Skúšate objaviť nejaké denné centrum či stacionár, no márne, pretože nebývate vo väčšom meste, kde tieto zariadenia sú. Po dlhom hľadaní som objavila skupinku ochotných, milých, príjemných a trpezlivých ľudí z plaveckého oddielu Flipper v Brezne pod vedením Ľubice Vičanovej. Títo ľudia boli ochotní vziať medzi seba aj môjho syna Mirka i napriek tomu, že je ťažko zdravotne postihnutý, má už dvadsaťtri rokov a plavecký oddiel navštevujú len deti zo základných škôl. Bola som veľmi šťastná, že môj syn pod odborným vedením trénerky Denisy Poliakovej sa môže trikrát týždenne spolu s ostatnými deťmi zúčastňovať na plaveckom výcviku. Okrem toho, že plávanie mu zdravotne pomôže, je v kolektíve detí, má sa s kým porozprávať a hlavne vidieť príklady pre seba. 

Bc. Ivana Kvietková

 Čas radosti, veselosti...

   Pre väčšinu ľudí sú sviatky z konca minulého a začiatku tohto roka už len príjemnou spomienkou. Oddychovali sme spolu s vami, a preto vám v prvom čísle Horehronia prinášame poohliadnutie za kultúrnymi podujatiami, na ktorých ste sa mohli zúčastniť v čase „radosti a veselosti“.

   Od začiatku decembra každého, kto prišiel do breznianskej ZUŠ-ky, zaujala pekná vianočná výzdoba, o ktorú sa pričinili žiaci výtvarného odboru. Sviatok svätého Mikuláša vo štvrtok 6. decembra oslávili verejným koncertom mladších žiakov. O týždeň 13. decembra svojím umením upútal výber starších žiakov. Pokoj a slávnostnosť adventného večera podčiarkovali skladby hudobných majstrov všetkých období od baroka až po dvadsiate storočie. Popretkávali ich scénky detí literárno-dramatického odboru a koledy v podaní ľudového aj akordeónového súboru.
   V sobotu večer 15. decembra predviedli v mestskom dome kultúry vianočné zvyky členovia folklórnych súborov Kýčera z Čierneho Balogu, Bukovinka z Braväcova a Klások z Podbrezovej a v pondelok 17. decembra tam zaznel Spoločný vianočný koncert Speváckeho zboru mesta Brezno, Dychového orchestra mesta Brezno (na fotografii č. 1) a malých spevákov a tanečníkov zo Šťastného detstva.
   Pod názvom Ako dvanásť mesiačikov lásku, šťastie a radosť hľadalo sa prezentovali deti zo Základnej školy s materskou školou K. Rapoša na Pionierskej ulici 4 v Brezne na vianočnej akadémii v utorok 18. decembra. Dvojhodinovou akadémiou v kinosále, kde vystúpilo vyše tristo žiakov, pozdravili Vianoce. Každoročne pripravujú bohatý program nielen pre svojich spolužiakov, ale v popoludňajšom čase aj pre širokú verejnosť (2).
   O dva dni neskôr, vo štvrtok 20. decembra, v mestskom dome kultúry diváci uvideli program žiakov Základnej školy s materskou školou na Pionierskej ulici 2 v Brezne nazvaný Prichádzajú Vianoce. V piatok 21. decembra sa v rovnakej sále rozozvučali piesne a tance v podaní folklórnych súborov Mostár a Urpín z Banskej Bystrice, ktorý vystúpil na pozvanie breznianskeho súboru (3) v programe Pokoj vám.
   V sobotu 22. decembra sa na Námestí 1. mája vo Valaskej uskutočnil Živý betlehem (4). Starosta Valaskej Ing. Emil Gröne pri otvorení zároveň zablahoželal A. Pačesovej k jej vzácnym deväťdesiatym deviatym narodeninám. Ježiškovi sa prišli pokloniť anjeli, pastieri, betlehemci. Dary priniesli traja králi. Celé popoludnie sa striedali vystúpenia detí z Lastovičky, materskej aj základnej umeleckej školy. Čaro Vianoc umocnili Datkovci, spevokol a dychovka.
   Pani richtárka sa rozlúčila s divákmi a fanúšikmi Divadelného súboru Jána Chalupku poslednou reprízou v stredu 26. decembra. Členom súboru (5) sa naštudovanie tejto hry „oplatilo“, veď s ňou vlani prešli všetky regionálne, krajské aj celoštátne prehliadky amatérskych divadiel a väčšinou neodchádzali naprázdno. Dobré meno robili mestu aj v cudzine.
   Deviaty ročník vrchárskych Pastierskych hier vianočných bol v Lome nad Rimavicou v sobotu doobeda 29. decembra.
  Dva dni pred Silvestrom v Brezne v rímskokatolíckom kostole vystúpil Spevácky zbor mesta Brezno v sprievode organu a folklórny súbor Mostár za zvukov heligónky Ľubomíra Rosíka na podujatí Ekumenické Vianoce.
   V ten istý deň v gréckokatolíckom kostole v Šumiaci spoločne vytvorili Vianoce pod Kráľovou hoľou folklórne skupiny zo Šumiaca, Litmanovej a Jakubian. Bol to v poradí už šiesty ročník prehliadky chrámového spevu.
   V druhý decembrový víkend zavítal do Bardejova na medzinárodný festival duchovnej piesne Viera – nádej – láska a vystúpil v Gréckokatolíckom chráme sv. Petra a Pavla komorný spevácky zbor Vienal z Brezna. V nedeľu sa aktívne zúčastnil na dopoludňajšej svätej liturgii. Záverečnou bodkou za rokom bola účasť Vienalu na festivale duchovnej piesne vo Vernári (6). Privítal ich pravoslávny kostol, ktorý svojou účasťou poctil aj najvyšší predstaviteľ pravoslávnej cirkvi na Slovensku arcibiskup Ján.