22. JANUAR 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Fašiangy tvoria podľa starej predstavy o delení roka na leto a zimu prechod medzi týmito dvoma obdobiami. Dodnes sú časom hojného jedenia, pitia a zábav. Dostatok jedla a nápojov mal zabezpečiť prosperitu aj do budúceho obdobia a bol protikladom prichádzajúceho pôstu. Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy, ktorá je štyridsať dní pred Veľkonočným týždňom. Tohto roku bude Popolec 6. februára. Posledný deň fašiangov spojený s pochovávaním basy pripadá na utorok 5. februára. V našej ankete sme vyzvedali: Čo pre vás znamenajú fašiangy?


S anketovym mikrofonom


o fašiangoch

Emília Oravkinová, zástupkyňa vedúceho v predajni nábytku, Polomka:
- Fašiangy, to je obdobie plesov a zábav, ktoré sa končí Popolcovou stredou, kedy nasleduje štyridsaťdňový pôst. Tohtoročné fašiangy prežívam s deťmi doma, pretože manžela mám v zahraničí a príde len na Veľkú noc. Na plesy sme chodievali, keď sme boli mladší, teraz už nie.

Martina Kaštanová, nezamestnaná, Brezno:
- Počas fašiangov bývajú rôzne plesy, no ja v súčasnosti nemám na to prostriedky. Fašiangy mi pripomínajú len tradičné pampúšiky, ktoré robí stará mama i mama. Viem, že bývajú aj rôzne zábavy končiace pochovávaním basy, ale ja tam nechodievam.

Zuzana Búryová, nezamestnaná, Dubová:
- Fašiangy sú obdobím zábav a plesov, ale ja na plesy nechodievam. Som za iný druh zábavy v menšom kolektíve. Viem, že tohto roku sú fašiangy kratšie, končia už začiatkom februára Škaredou stredou a potom sa začne pôstne obdobie.

Mária z Brezna:
- Kedysi bývalo počas fašiangov veselšie ako v súčasnosti. Chodilo sa na páračky, piekli sa pampúšiky a ukončením tohto obdobia bolo pochovanie basy. Potom nastal pôst a koniec zábavám. Teraz nám už ostali len pampúšiky ako symbol fašiangov.

Jana Rusnáková, predavačka, Brezno:
- Vyrastala som v Čiernom Balogu, pamätám si na fašiangové páračky a na bursovníkov, ktorí chodili po dedine. Čakali sme ich pred domom, na ražeň sme im kadečo napichovali a tancovali s nimi. V súčasnosti sa každý rok zúčastňujeme na hasičskom plese v Čiernom Balogu a okrem toho sa vždy idem pozrieť aj na bursovníkov.

Ján Molnár, predavač, Brezno:
 - Fašiangy mi veľa nehovoria. Ja fašiangovým zábavám veľmi nerozumiem.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

                                            Betlehemci zavítali k nám...

    Ukončenie sviatkov sa v pondelok 7. januára v domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Luna v Brezne nieslo v znamení návštevy prednostu obvodného úradu Ing. Jána Medveďa a vedúcich jednotlivých odborov.
   Klienti sa tešili na vystúpenie malých betlehemcov – žiakov Základnej školy z Čierneho Balogu, ktorí sprevádzali túto vzácnu návštevu a vyčarili úsmev na tvárach našich seniorov. Neprišli s prázdnymi rukami, priniesli darček v podobe gramorádia, na ktorý sa zamestnanci obvodného úradu vyzbierali.
   Za tento pekný novoročný darček, ktorý bude slúžiť našim seniorom na klubových a kultúrnych podujatiach, patrí darcom srdečná vďaka.

Ing. Jana Grlická a kolektív obyvateľov a  pracovníkov Luny                                          

 

Jubileum heľpianskych matičných dní

   Už pätnásť rokov uplynulo od začiatku matičných dní - čas dosť dlhý na to, aby sme hodnotili ich priebeh. V duchu sa pýtam: Aké ste boli jednotlivé ročníky? Odpoveď nám dáva spokojnosť návštevníkov, ktorí sa na nich zúčastňujú. Výborná spolupráca pedagógov materskej školy, základnej umeleckej školy, základnej školy a miestneho odboru Matice slovenskej dáva záruku dobrého programového celku, ktorý v nemalej miere umocňuje folklórny súbor a miešaný spevácky zbor Heľpan. No aby sme informáciu uviedli na pravú mieru, matičné dni začínali za celé pätnásťročné obdobie svätou omšou. Celebroval ju vdp. prodekan Ján Gnip, ktorý svojím slovom v kázni dal tomuto podujatiu okrem slávnostného rázu aj citový náboj, za čo sme mu nesmierne vďační.
   A tak to bolo aj v tomto jubilejnom ročníku. Po svätej omši sa veriacim prihovoril i riaditeľ Domu Matice slovenskej v Banskej Bystrici Igor Kovačovič, ktorý vdp. prodekanovi Jánovi Gnipovi odovzdal Medailu sv. Cyrila a Metoda za prínos v oblasti kultúry a matičnej činnosti. Po svätej omši heľpianska mládež, aj keď snehu nebolo a nemohli byť sane - no predsa na rebrináku ťahanom koníkmi vycifrovanými spiežovcami, urobila hudobnú pozvánku po uliciach obce. Popoludní o 14. hodine sa začal program, na ktorom starosta obce Jozef Fillo privítal hostí: riaditeľa Domu Matice slovenskej v B. Bystrici Igora Kovačoviča, vedúcu oblastného pracoviska Matice slovenskej v Brezne Máriu Macuľovú, vdp. Jána Gnipa, vdp. Jána Blahovského, poslancov obecného zastupiteľstva a ďalších. Po úvodnom slove starostu sa prítomným prihovoril Igor Kovačovič, ktorý vyzdvihol význam jubilea heľpianskych matičných dní v súvislosti s 15. výročím Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti odovzdal Medailu sv. Cyrila a Metoda obecnému úradu a miestnemu odboru Matice slovenskej. Potom už mohol začať program pripravený pedagógmi materskej, základnej a základnej umeleckej školy. Jeho záver gradoval vystúpením folklórneho súboru Heľpan a miešaného speváckeho zboru.
   Moja veľká vďaka patrí všetkým tým, ktorí sa o úspešný priebeh programu zaslúžili: pedagógom a folkloristom. Srdečná vďaka.

Mária Mešťanová, predsedníčka miestneho odboru Matice slovenskej

 

Žiaci v okrese Brezno začali vyučovanie v novom roku s Hudbou proti násiliu

   Zimné prázdniny sa skončili a väčšine detí pribudli školské povinnosti. Žiaci v deviatich základných školách v okrese Brezno vstúpili do prvého vyučovacieho týždňa výchovným koncertom s názvom Hudbou proti násiliu.

   Takmer dve tisícky detí zo základných škôl v Podbrezovej, Bacúchu, Beňuši, Polomke, Heľpe, Pohorelej, Čiernom Balogu, Pohronskej Polhore a zo Špeciálnej základnej školy v Brezne si spolu s rockovou skupinou The Elements počas ich desiatich vystúpení z chuti zatlieskali, zaspievali, zaskákali, ale sa aj niečo poučili o téme násilia v školách. Táto téma je v súčasnosti veľmi aktuálna. V odborných i laických kruhoch prevláda presvedčenie, že násilia v našich školách je čoraz viac a je čoraz brutálnejšie. Najčastejšími formami násilia v školách sú šikanovanie a rozličné druhy psychického a fyzického týrania. O tom, ako sa šikanovaniu brániť a ako sa správať, keď sú deti svedkami násilia páchanom na svojich spolužiakoch a kamarátoch, deťom porozprávala riaditeľka Pedagogicko-psychologickej poradne v Brezne PhDr. Oľga Jorčíková. Výborne ju dopĺňal svojimi vlastnými skúsenosťami so šikanovaním spevák a basgitarista skupiny The Elements Peter Šulek. Celý tento projekt zorganizovala Domka – Združenie saleziánskej mládeže v Brezne a podarilo sa ho uskutočniť vďaka podpore Accenture nadačného fondu v Nadácii Pontis. Veríme, že podujatia podobného charakteru sme na Horehroní nevideli poslednýkrát.

(pa)

  Terkin prameň

   Dnešný svet sa doslova hemží takým zdanlivo nepotrebným haraburdím, aké predstavujú pojmy pokora, česť a charakter. Našťastie, v živote stretávame jednoduchých, ale múdrych ľudí s láskavým srdcom, ktorí nám môžu byť príkladom.

   Vzorom pre tých, ktorí ju poznali, bola aj teta Terka Kupcová z Brezna, ktorá od decembra 2006 už nie je medzi nami.

   Cestujúci v raňajšom vlaku z Brezna do Tisovca vždy ožili, keď teta otvorila dvere vláčika a s úsmevom zanôtila „Dobré ráno“. Všetky tváre sa rozžiarili. Teta ale zaujala také miesto, aby nerušila cestujúcich odpočívajúcich po nočnej. Nastupujúcich vítala úsmevom a pozdvihom ruky.

   Po viac ako päťdesiatpromilovom stúpaní zastal upachtený motoráčik na zastávke Zbojská a tu sa jej otvorila panoráma Muránskej planiny, ktorú tak nesmierne milovala.

   Lesné chodníčky ju viedli na Predkopačno či Jánoškovo, ale najmä tam, kde boli náleziská kuriatok, húb, malín a iných lesných dobrôt. Po naplnení pripravených košíkov a nádob sa vrátila k prameňu za staničnou budovou. Naplnila niekoľko fliaš pre seba a susedky a pokojne čakala na vlak. Toto sa opakovalo viac rokov, od jari do jesene. Okolitým chatárom a milovníkom prírody sa hlboko zapísala do ich pamätí a na znak úcty pomenovali túto, dá sa povedať aj liečivú vodu Terkin prameň a ozdobili ju tabuľkou.

   Hovorí sa, že dobrá povesť je tým najcennejším, čo môže po človeku zostať. Kto sa tým v našom živote môže pochváliť?

(js)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT