Fašiangy
tvoria podľa starej predstavy o delení roka na leto a zimu prechod medzi
týmito dvoma obdobiami. Dodnes sú časom hojného jedenia, pitia a zábav.
Dostatok jedla a nápojov mal zabezpečiť prosperitu aj do budúceho obdobia
a bol protikladom prichádzajúceho pôstu. Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov
(6. január) do Popolcovej stredy, ktorá je štyridsať dní pred Veľkonočným
týždňom. Tohto roku bude Popolec 6. februára. Posledný deň fašiangov spojený
s pochovávaním basy pripadá na utorok 5. februára. V našej ankete sme
vyzvedali: Čo pre vás znamenajú fašiangy? |
S anketovym mikrofonom
|
Emília Oravkinová, zástupkyňa vedúceho v predajni
nábytku, Polomka:
- Fašiangy, to je
obdobie plesov a zábav, ktoré sa končí Popolcovou stredou, kedy nasleduje
štyridsaťdňový pôst. Tohtoročné fašiangy prežívam s deťmi doma, pretože
manžela mám v zahraničí a príde len na Veľkú noc. Na plesy sme chodievali,
keď sme boli mladší, teraz už nie.
Martina Kaštanová, nezamestnaná, Brezno:
- Počas fašiangov
bývajú rôzne plesy, no ja v súčasnosti nemám na to prostriedky. Fašiangy mi
pripomínajú len tradičné pampúšiky, ktoré robí stará mama i mama. Viem, že
bývajú aj rôzne zábavy končiace pochovávaním basy, ale ja tam nechodievam.
Zuzana Búryová, nezamestnaná, Dubová:
- Fašiangy sú obdobím
zábav a plesov, ale ja na plesy nechodievam. Som za iný druh zábavy v menšom
kolektíve. Viem, že tohto roku sú fašiangy kratšie, končia už začiatkom
februára Škaredou stredou a potom sa začne pôstne obdobie.
Mária z Brezna:
- Kedysi bývalo počas
fašiangov veselšie ako v súčasnosti. Chodilo sa na páračky, piekli sa
pampúšiky a ukončením tohto obdobia bolo pochovanie basy. Potom nastal pôst
a koniec zábavám. Teraz nám už ostali len pampúšiky ako symbol fašiangov.
Jana Rusnáková, predavačka, Brezno:
- Vyrastala som
v Čiernom Balogu, pamätám si na fašiangové páračky a na bursovníkov, ktorí
chodili po dedine. Čakali sme ich pred domom, na ražeň sme im kadečo
napichovali a tancovali s nimi. V súčasnosti sa každý rok zúčastňujeme na
hasičskom plese v Čiernom Balogu a okrem toho sa vždy idem pozrieť aj na
bursovníkov.
Ján Molnár, predavač, Brezno:
- Fašiangy mi veľa
nehovoria. Ja fašiangovým zábavám veľmi nerozumiem.
(ng, pl)
Betlehemci
zavítali k nám...
Ukončenie sviatkov sa v pondelok 7.
januára v domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Luna v Brezne nieslo
v znamení návštevy prednostu obvodného úradu Ing. Jána Medveďa a vedúcich
jednotlivých odborov.
Klienti sa tešili na vystúpenie malých
betlehemcov – žiakov Základnej školy z Čierneho Balogu, ktorí sprevádzali
túto vzácnu návštevu a vyčarili úsmev na tvárach našich seniorov. Neprišli
s prázdnymi rukami, priniesli darček v podobe gramorádia, na ktorý sa
zamestnanci obvodného úradu vyzbierali.
Za tento pekný novoročný darček, ktorý
bude slúžiť našim seniorom na klubových a kultúrnych podujatiach, patrí
darcom srdečná vďaka.
Ing. Jana
Grlická a kolektív obyvateľov a pracovníkov Luny
Jubileum heľpianskych
matičných dní
Už pätnásť
rokov uplynulo od začiatku matičných dní - čas dosť dlhý na to, aby sme
hodnotili ich priebeh. V duchu sa pýtam: Aké ste boli jednotlivé ročníky?
Odpoveď nám dáva spokojnosť návštevníkov, ktorí sa na nich zúčastňujú.
Výborná spolupráca pedagógov materskej školy, základnej umeleckej školy,
základnej školy a miestneho odboru Matice slovenskej dáva záruku dobrého
programového celku, ktorý v nemalej miere umocňuje folklórny súbor a miešaný
spevácky zbor Heľpan. No aby sme informáciu uviedli na pravú mieru, matičné
dni začínali za celé pätnásťročné obdobie svätou omšou. Celebroval ju vdp.
prodekan Ján Gnip, ktorý svojím slovom v kázni dal tomuto podujatiu okrem
slávnostného rázu aj citový náboj, za čo sme mu nesmierne vďační.
A tak to
bolo aj v tomto jubilejnom ročníku. Po svätej omši sa veriacim prihovoril
i riaditeľ Domu Matice slovenskej v Banskej Bystrici Igor Kovačovič, ktorý
vdp. prodekanovi Jánovi Gnipovi odovzdal Medailu sv. Cyrila a Metoda za
prínos v oblasti kultúry a matičnej činnosti. Po svätej omši heľpianska
mládež, aj keď snehu nebolo a nemohli byť sane - no predsa na rebrináku
ťahanom koníkmi vycifrovanými spiežovcami, urobila hudobnú pozvánku po
uliciach obce. Popoludní o 14. hodine sa začal program, na ktorom starosta
obce Jozef Fillo privítal hostí: riaditeľa Domu Matice slovenskej v B.
Bystrici Igora Kovačoviča, vedúcu oblastného pracoviska Matice slovenskej
v Brezne Máriu Macuľovú, vdp. Jána Gnipa, vdp. Jána Blahovského, poslancov
obecného zastupiteľstva a ďalších. Po úvodnom slove starostu sa prítomným
prihovoril Igor Kovačovič, ktorý vyzdvihol význam jubilea heľpianskych
matičných dní v súvislosti s 15. výročím Slovenskej republiky. Pri tejto
príležitosti odovzdal Medailu sv. Cyrila a Metoda obecnému úradu a miestnemu
odboru Matice slovenskej. Potom už mohol začať program pripravený pedagógmi
materskej, základnej a základnej umeleckej školy. Jeho záver gradoval
vystúpením folklórneho súboru Heľpan a miešaného speváckeho zboru.
Moja veľká
vďaka patrí všetkým tým, ktorí sa o úspešný priebeh programu zaslúžili:
pedagógom a folkloristom. Srdečná vďaka.
Mária Mešťanová, predsedníčka miestneho
odboru Matice slovenskej
Žiaci v okrese Brezno
začali vyučovanie v novom roku s Hudbou proti násiliu
Zimné
prázdniny sa skončili a väčšine detí pribudli školské povinnosti. Žiaci v
deviatich základných školách v okrese Brezno vstúpili do prvého vyučovacieho
týždňa výchovným koncertom s názvom Hudbou proti násiliu.
Takmer dve
tisícky detí zo základných škôl v Podbrezovej, Bacúchu, Beňuši, Polomke,
Heľpe, Pohorelej, Čiernom Balogu, Pohronskej Polhore a zo Špeciálnej
základnej školy v Brezne si spolu s rockovou skupinou The Elements počas ich
desiatich vystúpení z chuti zatlieskali, zaspievali, zaskákali, ale sa aj
niečo poučili o téme násilia v školách. Táto téma je v súčasnosti veľmi
aktuálna. V odborných i laických kruhoch prevláda presvedčenie, že násilia v
našich školách je čoraz viac a je čoraz brutálnejšie. Najčastejšími formami
násilia v školách sú šikanovanie a rozličné druhy psychického a fyzického
týrania. O tom, ako sa šikanovaniu brániť a ako sa správať, keď sú deti
svedkami násilia páchanom na svojich spolužiakoch a kamarátoch, deťom
porozprávala riaditeľka Pedagogicko-psychologickej poradne v Brezne PhDr.
Oľga Jorčíková. Výborne ju dopĺňal svojimi vlastnými skúsenosťami so
šikanovaním spevák a basgitarista skupiny The Elements Peter Šulek. Celý
tento projekt zorganizovala Domka – Združenie saleziánskej mládeže v Brezne
a podarilo sa ho uskutočniť vďaka podpore Accenture nadačného fondu v
Nadácii Pontis. Veríme, že podujatia podobného charakteru sme na Horehroní
nevideli poslednýkrát.
(pa)
Terkin prameň
Dnešný svet sa doslova hemží takým
zdanlivo nepotrebným haraburdím, aké predstavujú pojmy pokora, česť
a charakter. Našťastie, v živote stretávame jednoduchých, ale múdrych ľudí
s láskavým srdcom, ktorí nám môžu byť príkladom.
Vzorom pre tých, ktorí ju poznali, bola
aj teta Terka Kupcová z Brezna, ktorá od decembra 2006 už nie je medzi nami.
Cestujúci v raňajšom vlaku z Brezna do
Tisovca vždy ožili, keď teta otvorila dvere vláčika a s úsmevom zanôtila
„Dobré ráno“. Všetky tváre sa rozžiarili. Teta ale zaujala také miesto, aby
nerušila cestujúcich odpočívajúcich po nočnej. Nastupujúcich vítala úsmevom
a pozdvihom ruky.
Po viac ako päťdesiatpromilovom stúpaní
zastal upachtený motoráčik na zastávke Zbojská a tu sa jej otvorila panoráma
Muránskej planiny, ktorú tak nesmierne milovala.
Lesné chodníčky ju viedli na Predkopačno
či Jánoškovo, ale najmä tam, kde boli náleziská kuriatok, húb, malín a iných
lesných dobrôt. Po naplnení pripravených košíkov a nádob sa vrátila
k prameňu za staničnou budovou. Naplnila niekoľko fliaš pre seba a susedky
a pokojne čakala na vlak. Toto sa opakovalo viac rokov, od jari do jesene.
Okolitým chatárom a milovníkom prírody sa hlboko zapísala do ich pamätí a na
znak úcty pomenovali túto, dá sa povedať aj liečivú vodu Terkin prameň
a ozdobili ju tabuľkou.
Hovorí sa, že dobrá povesť je tým
najcennejším, čo môže po človeku zostať. Kto sa tým v našom živote môže
pochváliť?
(js)
|