Pranostiky na Mateja
● Ak je na Mateja (24. 2.) mráz, bude ešte štyridsať ráz. ● Matej – Vesny
nádej. ● Ak Matej nájde ľady, poláme ich, ale ak ich nenájde, Gregor (12.
3.) ich spraví. ● Ak nieto na Mateja snehu, bude málo sena. ● Od svätého
Mateja vtáctvo sa obveseľuje a veselo pospevuje. ● Na Mateja ľad už ani
líštičku neudrží a zimu tratí. ● Matej zhadzuje na pniakoch snehové klobúky
a vyzlieka chotárom biele kožuchy. ● Ak prší na svätého Mateja, bude sa
skoro siať. ● Keď svätý Matej snehy nerozpustí, budú si dlho do dlaní dýchať
chlapi. ● Na Mateja kopnina, na Jozefa (19. 3.) trávina. ● Ak je na Mateja
mráz, urodí sa pohánka. ● Ak prší na Mateja, urodia sa zemiaky.
●
Svätý Matej ľady láme, ak ich nenájde, hneď ich narobí. ● Ak Matej popustí,
to Jozef podrží. ● Po Matejovi sa zima tratí, alebo bohatí.
Zozbieral Mgr.
J. Pupiš
Matej v nedeľu
nenašiel ani toľko snehu, čo by do cukorničky vošlo...
Foto: Štefan
Vozár
Božena Bobáková:
Na krídlach vetra 9.
Moja učiteľka Jolanta
Deťúrence moje, rada by som vám rozprávala o svojich dobrodružstvách
v súvislosti s cirkusom ešte veľmi dlho. Od mojej prvej návštevy
v komediantskom domove na kolesách uplynulo iba zopár dní, ale moja nová
kamarátka Jolanta mi poukazovala, čo sa len dalo.
Farbistá záclona, ktorá ma zaujala na prvý pohľad, ukrývala hotové poklady.
Na vodorovnom hrubom drôte viseli pekne vedľa seba zoradené drevené „pamprlíky“
asi také veľké ako som bola vtedy ja, niektoré možno aj väčšie. Najkrajší
bol samozrejme Gašparko, ale páčil sa mi aj černokňažník, kráľ, rytier,
kráľovná a jej dvorné dámy, striga s dlhočizným nosom do nádherných
zelených, zlatom vyšívaných, šiat oblečená Genovéfa. Jolanta ma
poučila, že s týmito bábkami všade hrajú divadlo a že ani naša dedina nebude
výnimkou. Najviac sa vraj všade páči Genovéfa, ale diváci veľmi plačú aj nad
Radúzom a Mahulienou.
Na Úklady a lásku sa diváci tiež veľmi radi pozerajú.
Ale oni, komedianti, čiže Jolantina rodina, dokážu obecenstvo nielen
rozplakať. Po smiechu býva plač, ale platí to aj naopak: po plači by mal
nasledovať smiech a ten sa každý večer postará huncút Gašparko. Na jeho
kúskoch sa každý rád zachichoce – najprv cez slzy ľútosti nad smutným osudom
Genovéfy, ale ku koncu sú to slzy smiechu z Gašparkovho vystrájania, a práve
z týchto má každý účinkujúci najväčšiu radosť.
Pre každého umelca je vraj najcennejšou odmenou, keď pozoruje, ako svojím
vystúpením prítomných zvedavcov obšťastnil a potešil.
Jolanta mi vysvetlila, že oni sú pomerne malý a teda aj dosť chudobný
cirkus, že k nám nedoviezli ani šapitó, čiže velikánsky okrúhly šiator –
stan, kde si návštevníci môžu posadať na pripravené lavice, a tak sledovať
komediantskú produkciu.
Prevážanie, stavanie a neskoršie skladanie šapitó je dosť prácne, preto sa
s ním do menších dedín ani „neťahajú“. To isté platí o zvieratách, ktoré
ukazujú v mestách.
V obciach je vždy najväčším ťahákom kolotoč. Kde ešte nemajú zavedenú
elektrinu – a takých miest je veľa – vždy sa nájdu mocní fagani, prípadne
mladí chlapi, ktorí vylezú hore medzi trámy, zaprú sa do nich a rozkrútia
celé zariadenie. Za päť alebo desať minút námahy sa potom aj sami môžu
povoziť úplne zadarmo.
Komedianti sa na vidieku producírujú hlavne večer, pretože cez deň sú
občania na poli. Začínajú živým vystúpením, predvádzajú akrobatické kumšty.
Jolanta sa posťažovala, že denne musí cvičiť niekoľko hodín. O rok – o dva
bude z nej riadna cirkusová umelkyňa. Ale už aj teraz vystupuje a máva
úspech. Dobre jej ide umelecká gymnastika. Dokáže žonglovať s niekoľkými
loptičkami a oblečená v lesklom trikote asistuje kúzelníkovi, čiže „tátovi“.
Tu som využila príležitosť a opýtala som sa priateľky, akou rečou to vlastne
rozpráva. Rozumiem, čo hovorí, a predsa by som ju nedokázala napodobniť.
- Nejčastejšie mluvím česky, protože naše koženy sou v Čechách. Docela dobre
ovládám i nekolik jiných jazykú. V naší práci to jinak nejde. Taky moji
rodiče. Nekdy sa nám to všechno smícha dokopy, všelijaké ty dijalekty a pak
už ani naše rodná čeština není ryzí.
Často pletem páté pšes deváté úmyslne, aby se naše diváctvo smálo. Dyť to je
náš cíl.
Nejtragičtejší to mám ve škole – každý týden v jiné, kde právje zakotvím.
Stává se, že jeden týden sú v české a další treba v nemecké škole. Učitelé
sou ze mne často zoufalí, - smeje sa Jolanta, - štestí, že teďka sou právje
prázdniny.
- Jolanta... pred chvíľou si spomínala dilakty, - osmelila som sa opýtať. –
Čo to je, prosím ťa?
- Dilakty? zamyslela sa Jolanta. – O čem to mluvíš?
Potom sa ťapla dlaňou po čele:
- Máš na mysli dialekty, že jo?
To
sem jenom tak plácla. Značí, že nemluvím nejakým tím jazykem čiste. Ale jak
žíkám – návštevníkum našich programú se líbí, když je všelijako obkecávame.
Páčilo sa mi, ako vie Jolanta všetko uspokojivo vysvetliť. Naučila som sa od
nej veľa nových vecí. Jolanta sa nikdy zo mňa nevysmievala pre moju
nevedomosť alebo neskúsenosť. Preto som jej dôverovala a neokúňala sa opýtať
na hocičo. Napríklad:
- Keď som bola vo vašej maringotke, varila tvoja mama čaj na takom bielom,
čo horelo. Čo to bolo?
- To byl važič na pevný líh, - odpovedala. – Pro šálku čaje zažízení jak
lusk. Co te ješte trápí? Ptej se na cokoliv. Když ti nedokážu žict pravud,
nejakou hezkou pohádku si pro tebe rychle vymyslím.
Tak som sa vypytovala a Jolanta vysvetľovala. Za tých pár dní som s ňou
vydržala od nevidím do nevidím, dokonca aj keď povinne cvičila. Aj v škole
by nás bol pán učiteľ určite posadil vedľa seba. Predstavovala som si, že ja
ako dobrá žiačka pomáham Jolante s učením. Bola by som na to veľmi hrdá. Za
ttýždeň, čo by Jolanta chodila do našej dedinskej školy, boli by sme tam
mali poriadny cirkus. Keby sme boli robili veľký krik, učiteľ by nás netíšil
trstenicou, ako mal vo zvyku. Bol by vyzval Jolantu, aby niečo zacvičila.
Jolanta by sa nedala prosiť. Obliekla by svoje blýskavé komediantské
šatôčky, poskakovala by na prstoch nôh, krútila by sa na jednom mieste,
krátka sukienka by sa jej vodorovne vydula, vyzerala by ako rozkvitnutý
kvietok. Alebo by prehadzovala svoje loptičky. Alebo by sa obliekla za šaša.
V širokánskych kockovaných nohaviciach a s červeným nosom by vyzerala
podarene, že by sa musel smiať aj náš vážny učiteľ.
Alebo by len tak sedela uprostred nás na školskej lavici a rozprávala nám
neuveriteľné príbehy zo svojho tuláckeho života.
INDISPONOVANÝ SAMARITÁN
Som doktor Bajpas. Mám
na starosti štyri okolité dediny, ktorým robím obvoďáka. Poznám každú dušu
v mojom rajóne a oni poznajú mňa. Som sám, pri svojej práci som sa ani
nestihol oženiť. Preto každý vie, že so mnou môže počítať v ktorúkoľvek
dennú i nočnú hodinu.
V jedno neskoré popoludnie ma volali k pani Hruškovej, že to už na ňu
prišlo. Manžel chcel volať sanitku, ale ako skúsený pôrodník správne
odhadol, že tá by už nestihla prísť včas. A ja som bol poruke a o päť minút
na stanovisku. Ani nie za desať minút po mojom príchode uzrel svetlo sveta
zdravý chlapček. Otecko bol celý bez seba, keďže to bol jeho prvý syn po
šiestich dievčatách.
„Pre túto príležitosť mám odložený päťlitrový demižónik vynikajúcej modrej
frankovky privezenej až z Holandska. Pán doktor, dúfam, že mojím pozvaním
nepohrdnete,“ ťahal ma k stolu rozcitlivený otecko.
Nuž, čo mi ostávalo, nechcel som ho uraziť. Na stole sa postupne objavovala
domáca šunka, klobásy, oštiepky, prerastená slaninka a rozvoniavajúci
čerstvý chlieb. A ja, čo nikdy nepijem, som zapíjal tieto dobroty výborným
vínom. Dolu krkom tieklo tak lahodne, že som ani nezbadal, ako som sa opil.
Každý má raz za čas právo na slabosť, ale ja som si to jednoducho nemohol
dovoliť. Čo keby ma práve teraz zavolali ku chorému? Ako splním Hyppokratovu
prísahu?
No, bác! Ja som to určite svojimi myšlienkami zariekol. Práve som bol na
odchode, keď na dvere Hruškovcov niekto zaklopal. Až ma oblial pot.
„Je tu pán doktor? Videl som v dedine jeho auto, nuž som si povedal, že by
sa mohol pozrieť na našu Barborku, je to s ňou dosť zlé...“
Keď som stál pri pacientkinej posteli, usúdil som, že bude lepšie, ak si
prisuniem stoličku. Akosi ma nechceli poslúchať nohy. Mladá dievčina ležala
ako bez ducha, bola bledá, spotená a podchvíľou zvracala. Ja som videl
v posteli minimálne dve bytosti, ktoré sa mi kývali a mihali pred očami. Na
otázku, čo ju bolí, nevedela dať konkrétnu odpoveď. Popočúval som ju, nič
vážne som na srdci nenašiel. Dýchajte zhlboka, vyzval som ju a vtedy som si
nejako viac uvedomil, že jej musím poriadne smrdieť od vína. Ešteže ma
nevníma. Chytil som ju za zápästie a nahlas som jej počítal pulz: raz, dva
tri...desať... dvanásť...
„Až toľko ich nebolo... Asi osem...“
Ako
to môže vedieť? Veď u Hruškovcov nebola, odkiaľ vie, že som vypil osem
pohárov vína? Fuj, je mi nanič, všetko sa so mnou krúti a ja tu mám pred
sebou chorú, ktorá mi verí a dúfa, že jej pomôžem. V takomto stave však nie
som schopný stanoviť diagnózu. Bolo mi to treba?
„Fuj, takto sa ožrať...“ nahlas som si vzdychol, naštvaný sám na seba
dúfajúc, že sa mi uľaví.
Chorá po prvýkrát otvorila oči a zachrípnutým hlasom povedala:
„Preboha, teraz, keď to už viete, nepovedzte otcovi, že som sa opila, zabil
by ma...“
Emília Molčániová
Nominácie – Najlepší športovec
mesta Brezna 2007
HOKEJOVÝ KLUB BREZNO
Ing.
Pavol Sásik
narodený: 11. 3. 1978
bydlisko - Banská Bystrica
post -
pravé krídlo
Sezóna
07/08 – 6
zápasov 3 g. + 2 a. (5 bodov), zranenie
06/07 – 7
zápasov 6 g. + 8 a. (14 bodov), zranenie
05/06 –
13 zápasov 11 g. + 6 a. (17 bodov), 2. miesto BR
05/04 –
12 zápasov 10 g. + 7 a. (17 bodov), 1. miesto BR
Dlhoročná posila HK Brezno. Pavol Sásik je z B. Bystrice, legislatívne už
hráč HK Brezno. V posledných sezónach veľkým podielom prispel k úspešnej ére
HK Brezno, ako na ľade, tak aj mimo neho ako správny vodca kolektívu. V
posledných dvoch sezónach ho pribrzdili zranenia kolien, ale na zápasoch, v
ktorých nemohol nastúpiť, spoluhráčov podporoval svojou prítomnosťou v
šatni a na striedačke.
Svoje
hlasy posielajte na e-mail:
sasik.hokej@centrum.sk
. . .
ATLETICKÝ KLUB MOSTÁREŇ MŠK
Klára
Ábelová
- 12-krát
majsterka Slovenskej republiky v rôznych vekových kategóriách
-
slovenský rekord v halovom päťboji – žiačky
- svetový
rekord v kategórii 13-ročných – 174 cm (2005)
- druhý
najlepší výkon na svete v kategórii 15-ročných – 182 cm (2007)
-
dvojnásobná víťazka žiackych európskych atletických hier (2006, 2007)
- ako
15-ročná účastníčka na Majstrovstvách sveta 17-ročných (17. miesto)
-
reprezentantka Slovenskej republiky vo všetkých vekových kategóriách
Svoje
hlasy posielajte na:
klara.abelova@centrum.sk
. . .
PaedDr. Roman Snopko
- 4-krát
majster ČSSR vo viacbojoch
-
reprezentant ČSSR v dorasteneckých kategóriách
- 3-krát
československý rekord vo viacbojoch: 1982: osemboj – mladší dorastenci,
1982: sedemboj – mladší dorastenci - hala, 1984: sedemboj – starší
dorastenci – hala
- od roku
1990 tréner atletiky v Brezne
Svoje
hlasy posielajte na:
roman.snopko@centrum.sk
. . .
KLUB
BIATLONU ŠŠSM – MŠK
Eliška
Švikruhová
Zimný
biatlon
MAJSTROVSTVÁ SVETA JUNIOROV MARTELL - ITA
-
vytrvalostné preteky 19. miesto
-
rýchlostné preteky 27. miesto
-
stíhacie preteky 37. miesto
MAJSTROVSTVÁ EURÓPY BANSKO – BUL
-
vytrvalostné preteky 8. miesto
-
rýchlostné preteky 11. miesto
-
stíhacie preteky 12. miesto
EURÓPSKY POHÁR – OBERTILIACH
- šprint
16. miesto
- šprint
22. miesto
MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA
-
rýchlostné preteky 1. miesto
Letný
biatlon
MAJSTROVSTVÁ SVETA UFA – RUS
-
rýchlostné preteky 7. miesto
-
stíhacie preteky 7. miesto
- štafeta
4. miesto
Svoje
hlasy posielajte na:
eliska.svikruhova@centrum.sk
. . .
Marek
Kaštan
Zimný
biatlon
MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-
rýchlostné preteky 1. miesto
-
vytrvalostné preteky 1. miesto
-
stíhacie preteky 2. miesto
Letný
biatlon
MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-
rýchlostné preteky 5. miesto
-
vytrvalostné preteky 1. miesto
-
stíhacie preteky 2. miesto
Svoje
hlasy posielajte na:
marek.kastan@centrum.sk
. . .
OZ
- KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV BREZNO
Ing.
Anton Jurša
-
predseda občianskeho združenia Klub slovenských turistov v Brezne Ing. Anton
Jurša, ktorý sa v roku 2007 dožil životného jubilea 60 rokov a je 35 rokov
vedúcim turistov v Brezne
Svoje
hlasy posielajte na:
anton.jursa@centrum.sk
. . .
VOLEJBALOVY KLUB MSK Brezno
VK MŠK
Brezno
Zuzana Boháčiková
-
20-ročná študentka ekonómie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Popri štúdiu sa venuje mnohým aktivitám, medzi ktoré patrí napríklad
volejbal, futbal, basketbal či plávanie.
Volejbal hrá súťažne, vo VK MŠK Brezno trénuje na poste
smečiarky. Zuzka je skutočne všestranne nadaná športovkyňa s obrovskou
chuťou do čohokoľvek, čo sa pustí. Tak prečo jej neposlať hlas.
Svoje
hlasy posielajte na e-mail:
zuzana.bohacikova@centrum.sk
|
|
ŠPORTOVO STRELECKÝ KLUB
PRI
MŠK BREZNO
Dušan
Dušan
narodený: 1. 6. 1994
Okresná strelecká liga žiakov ZŠ (2007) VzPu 30 Slávia:
1.
kolo, 281 bodov, 1. miesto
2.
kolo, 282 bodov, 1. miesto
3.
kolo, 288 bodov, 1. miesto
4.
kolo, 281 bodov, 1. miesto
Majstrovstvá okresu Brezno žiakov ZŠ (2007):
VzPu
30 Slávia, 281 bodov, 1. miesto
Okresný prebor SAŠŠ žiakov ZŠ Brezno 15. 11. 2007:
VzPu
30 Slávia, 288 bodov, 1. miesto
Krajské majstrovstvá SAŠŠ žiakov ZŠ – Žiar nad Hronom 12. 12. 2007:
VzPu
30 Slávia, 290 bodov, 1. miesto – postup na majstrovstvá SR
Školská krajská strelecká liga žiakov ZŠ pre rok 2007:
VzPu
30 Slávia:
1.
kolo, 282 bodov, 1. miesto
2.
kolo, 288 bodov, 1. miesto
3.
kolo, 281 bodov, 1. miesto
4.
kolo, 283 bodov, 1. miesto
Ako
víťaz ŠKSL v kategórii mladších žiakov postúpil na finále ŠKSL.
Finále Školských krajských streleckých líg - Jaslovské Bohunice 20. 12. 2007
VzPu
30 Slávia, 289 bodov, 1. miesto, mladší žiaci
Majstrovstvá BB kraja – mládež (2007):
VzPu
40 ISSF ľ., 377 bodov, 2. miesto
VzPu
30 Slávia, 281 bodov, 3. miesto
Svoje
hlasy posielajte na:
strelci.sliacan@centrum.sk
. . .
KARATE KLUB
MILANA PILIARA PRI MŠK
Mgr.
Peter Jenča
nar.
6. 3. 1970
-
karate sa venuje od roku 1984
-
stupeň technickej vyspelosti 2 Dan – čierny opasok
Športová kariéra
-
vicemajster Slovenskej republiky v kumite v roku 1991
- 3.
miesto M-SR v kumite v roku 1992
-
vicemajster ČSFR v kumite v roku 1991
-
celkové umiestnenie v Slovenskom pohári v roku 1990 3. miesto
- v
roku 1991 2. miesto Európsky turnaj Univerzít
- od
roku 1984 až do roku 1988 člen KK Podbrezová
- od
roku 1988 až do roku 1990 člen KK Poprad
- od
roku 1990 až do roku 1993 člen Karate klubu Sorieco Bratislava
- od
roku 1993 člen KK Mostáreň Brezno
- od
roku 1995 je klub premenovaný na KK MP pri MŠK Brezno
- od
roku 1995 je predsedom klubu
Trénerská kariéra
- od
roku 1993 tréner 3. triedy
- od
roku 2000 tréner 2. triedy
-
tréner reprezentantov SR (Lukáš Kučerák, Lucia Kováčiková, Dominika Ťažká,
Ján Lupták)
-
získali asi 18 medailí z MSR, z toho 4 tituly majstra SR
-
nespočetne veľa medailí z rôznych turnajov zo Slovenska aj zo zahraničia
-
Lukáš Kučerák - celkový víťaz Slovenského pohára 02´, 03´, 04´, Svetový
pohár Švédsko 04´, 2. miesto, Hungaria open 2. miesto
-
Dominika Ťažká – European karate cup OPEN v Bratislave 2006 – 1. miesto
Je dôležité podotknúť, že za úspechmi celého klubu a za úspechmi týchto
štyroch reprezentantov SR je aj významná práca ostatných trénerov klubu:
Ľuboša Húsenicu, Štefana Németha, Ing. Jozefa Michalíka. Okrem týchto
štyroch reprezentantov SR treba spomenúť aj iných úspešných športovcov
klubu: Patrik Kučerák, Martina Zibrínová , Zuzana Zibrínová, František
Kováč, Marek Sihelský.
Svoje
hlasy posielajte na e-mail:
peter.jenca@centrum.sk
. . .
CK HB
BREZNO a SCK ĎUMBIER BREZNO
Miroslav Kováčik
42
rokov
-
člen CK HB Brezno a SCK Ďumbier Brezno, športovec pretekár, ktorého hlavným
krédom je aj vo svojich 42 rokoch víťaziť!
CYKLOMARATÓNSKE MTB PRETEKY:
-
Európska interséria šiestich cyklomaratónov: celkove 3. miesto
-
Salzkammergut trophy (A): 8. miesto
-
Baden Berger Wien (A): 4. miesto
-
majstrovstvá Európy Graz (A): 5. miesto
-
Duna maratón (H): 2. miesto
-
Šela maratón (CZ): 1. miesto
-
Sudety relye(CZ): 2. miesto
-
Giant biketour Brezno, Šarišský cyklomaratón Prešov, 1. Košický cyklomaratón,
Horal Svit, Zelená stopa BB, Vlkohronský cyklomaratón: všetko 1. miesto
CESTNÉ CYKLOPRETEKY:
-
Stredoeurópske preteky Okolo Tatier – 3. miesto
- MSR
cross country: 2. miesto
- MSR
cyklokros: 2. miesto
Svoje
hlasy posielajte na:
cykloklub.kovacik@centrum.sk
|
|
|