Pod záštitou
Asociácie furmanov Slovenska sa v Brezne na Lúčkach v sobotu 23.
februára uskutočnila furmanská súťaž Brezniansky koniarik. Podobne ako
vlani v prvom ročníku súťaž absolvovalo pätnásť furmanov a víťazstvo si
vybojoval gazda z Brusna – Chrenovca.
Foto: Peter Berčík
Záchranári
Nízkych Tatier tvoria jeden kolektív
Začiatkom tohto roka došlo k mnohým zásadným zmenám v oblasti fungovania
Horskej záchrannej služby. O novinkách, práci a záchranných akciách
strážnych anjelov nám porozprával náčelník oblastného strediska Nízke
Tatry Michal Matoš:
V januári
uplynulo päť rokov od vzniku Horskej záchrannej služby. Čo považujete za
najdôležitejší moment uplynulých rokov?
- Za dôležitú zmenu považujem, že
záchranári už nie sú rozdelení na severných a južných, existuje už len
jedno stredisko v Nízkych Tatrách so sídlom v Jasnej. Horská záchranná
služba bola zriadená zo zákona č. 544/2003 Z. z., ktorý členom vytvoril
lepšie podmienky na fungovanie. Organizačne a legislatívne sme sa
dostali do systému ministerstva vnútra a do základnej zložky civilnej
ochrany. Pred rokom 2003 horská služba fungovala ako občianske
združenie, ktoré malo dosť veľké problémy s financovaním, dobrovoľní
členovia však naďalej ostali v občianskom združení. Od januára podľa
Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patríme medzi
štátnych zamestnancov a sme v tej istej kategórii ako hasiči. Výhodou
je, že po odpracovaní pätnástich rokov máme právo odísť do výsluhového
dôchodku. Nechcem tým dehonestovať kolegov, ktorí odpracovali tridsať
rokov, ale myšlienkou je omladiť kolektív, aby bol dynamickejší.
Samozrejme, aj starší zamestnanci sú vynikajúci, ale v prípade, že mali
nejaké zdravotné problémy, museli odísť a neboli nijakým spôsobom
zabezpečení. Výsluhový dôchodok je aspoň ako taká istota, minimálny
príjem, lebo nie vždy sa podarí zranenému alebo staršiemu človeku
začleniť do ďalšieho procesu.
Od nového roka
Horská záchranná služba nespoplatňuje záchranné akcie v prípade detí a
nespôsobilých ľudí. Môžete sa k tomu bližšie vyjadriť?
-
Podľa novely zákona o
Horskej záchrannej službe za záchrannú činnosť alebo pátranie nebudú
náklady hradiť ľudia, ktorí nie sú plnoletí, a fyzické osoby, ktoré
nemajú spôsobilosť na právne úkony. Do spoplatňovania nezahrňujeme
zdravotnú starostlivosť, len technický zásah.
Od 1. júla 2006 je
človek, ktorý sa nachádza v horskej oblasti, povinný uhradiť horskej
záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti, alebo s
pátraním, ktoré sa ho týkajú. Hľadali sme spôsob, ako získať ďalšie
finančné prostriedky a jednou z možností bolo spoplatnenie. Poistenie
podobného typu existuje v celej Európe, produkt predávajú štyri
poisťovne. Veľa skúsených ľudí, ktorí sa pohybujú nielen v našich
horách, ale aj v zahraničí, vstúpili do poisťovne, ktorá zabezpečuje
super kvalitné služby. Spadá do nich nielen ošetrenie horskými
záchranármi, ale aj transport vrtuľníkom. Najväčší
prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk v Nízkych Tatrách sa rozhodol
poistiť všetkých svojich klientov. To znamená, že každý, kto si kúpi
lístok, je poistený na dvadsaťštyri hodín, a to nielen v prípade úrazu
na trati, ale aj mimo nej. Napríklad, ak sa vyvezie na Chopok a k úrazu
dôjde v Širokom sedle, je poistený a tým pádom si nemusí na jeden alebo
dva dni kupovať poistku, pretože je v cene lístka. V prípade pomoci
samotná fakturácia sa uskutočňuje tak, že horskí záchranári spíšu záznam
o zásahu a posunú ho oddeleniu v Hornom Smokovci.
Zimná
turistická sezóna oficiálne končí 31. marca. Ako by ste zhodnotili tú
tohtoročnú?
- Zimná
sezóna u nás končí, až keď zmizne sneh. Nízke Tatry sú výnimočné v tom,
že zima je tam naozaj krásna a najnavštevovanejšie sú práve v tomto
období. Ľudia si vychutnávajú lyžovanie do konca apríla až začiatku
mája. Neviem, ako sa k tomu postavia prevádzkovatelia zariadení, ale
zrejme tiež podľa záujmu lyžiarov. Fajnšmekri - snoubordisti,
skialpinisti v jarných mesiacoch sa väčšinou pohybujú po hrebeni alebo v
rôznych dolinách. Ak by som mal zhodnotiť sezónu, počasie nebolo
najpriaznivejšie, no návštevnosť sme aj napriek nedostatku snehu
zaznamenali priemernú. Čo sa týka úrazovosti, nie je ničím výnimočná.
Najväčší pohyb turistov registrujeme od Čertovice po Ďurkovú, najviac
úrazov sa stalo v lokalite Nízkych Tatier, t. j. od Kráľovej hole po
Hiadeľské sedlo, či už zo severnej alebo južnej strany – Ďumbier,
Jánska dolina, Dereše. V posledných rokoch bol pre kalamitu v roku 2004
problém s priechodnosťou na Čertovici.
Čo považujete
za najväčší úspech Horskej záchrannej služby?
-
Osobne sa teším tomu, že za päť rokov sa v Nízkych Tatrách podarilo
spojiť záchranárov a vytvoriť jeden kolektív. Jednotné velenie prinieslo
veľa pozitívneho, je nás dvadsaťjeden, máme veľmi kvalitnú techniku,
štyri záchranárske autá, päť skútrov. Sídlime na dvoch miestach, jedna
skupina je v Jasnej a druhá na Táľoch. Vždy dvaja záchranári majú stálu
dvadsaťštyrihodinovú službu, ostatní hliadkujú v teréne alebo sú na
zjazdových tratiach. Ľudia väčšinou žiadajú o pomoc prostredníctvom
linky 112, cez integrovaný záchranný systém sa spoja s krajským
operačným strediskom – na juhu s Banskou Bystricou, na severe so
Žilinou, na východe s Prešovom - ktoré potom kontaktuje náš centrálny
dispečing.
Spomínate si na
niektorú náročnú záchrannú akciu, ktorá vám utkvela v pamäti?
- Náročnosť
akcie ovplyvňuje hlavne počasie, ak sú teploty hlboko pod nulou
alebo je veterno. Naposledy sme poskytli pomoc na južnej strane
Ďumbiera, keď dvaja českí turisti podcenili počasie, fúkal dosť silný
vietor a terén bol zľadovatelý. Zošmykli sa, jeden z nich si pri páde
poranil bedrový kĺb, druhý mu chcel nejakým spôsobom pomôcť a spadol aj
on. Zavolali na linku 112, kde niekedy záchranári sami rozhodnú o
vážnosti situácie. V tomto prípade požiadali r-transport, ktorý tiež
vykonáva záchranu na horách. Vzhľadom na zlé počasie nebolo možné letieť
ani urobiť technický zásah či výsadok záchranára. Museli sme sa dostať
na Ďumbier, odtiaľ k zraneným turistom, ošetriť ich, klasicky
transportovať, akcia trvala asi päť hodín. Rýchla záchranná pomoc v
Bystrej ich previezla do breznianskej nemocnice. Spokojní sme hlavne
vtedy, keď má prípad šťastný koniec a všetko dobre dopadne. Pred dvoma
rokmi, keď bola víchrica v Nízkych Tatrách, zahynul jeden český turista.
Kuriozitou však bolo, že sa nehovorilo o troch slovenských turistoch,
ktorí sa počas tejto víchrice rozhodli vyskúšať, aké to je na horách v
takomto počasí. Noc prežili na hrebeni, no jeden z nich sa rozhodol
zatelefonovať svojmu otcovi, ktorý sa opil a dal záchranárom vedieť, že
v horách sú nejakí ľudia a môžu zomrieť. Prípad sme hneď začali skúmať,
našli sme len opitého muža a nevedeli žiadnu súvislosť. Mladí odvážlivci
sa zahrabali do snehu a na druhý deň prišli do Chaty M. R. Štefánika
trošku omrznutí. Neuvedomili si, že nám skomplikovali pátraciu akciu,
pretože v tom čase žiadali o pomoc aj iní ľudia. Veľakrát zohrá úlohu aj
alkohol, ktorý je možné užiť po nejakom športovom výkone a nie
vtedy, keď sa ľudia rozhodnú robiť extrémnejšie veci, vtedy by mali mať
hlavu chladnú.
Na čo by ste
upozornili milovníkov vysokohorskej prírody?
-
Hovorí sa, že lepšie je niečo si vyzliecť, ako keď si nemáte čo obliecť.
Jednoznačne áno a netreba to nikdy podceniť. V zimnom období treba
sledovať spravodajstvo Horskej záchrannej služby, máme vlastnú web
stránku, ktorú aktualizujeme každých dvadsaťštyri hodín. V Jasnej sa
nachádza aj stredisko lavínovej prevencie, ktoré z celého Slovenska
zbiera informácie o počasí, snehových zrážkach, máme päť automatických
staníc. Treba si zistiť, ak sa chceme pohybovať po hrebeni, či nie je
zľadovatelý, koľko je snehu. V tom prípade nám pomôžu mačky alebo
snežnice. Myslím, že skialpinisti sú veľmi šikovní, majú kvalitnú
výstroj, takže málokedy nastane problém, pokiaľ nejde vyslovene o
extrémistov.
O dva týždne
traja naši kolegovia idú do Himalájí na Anapurnu, kde sa budú snažiť
zdolať osemtisícovku. Prajem im veľa šťastia, aby sa medzi nás vrátili
zdraví.
(ma)
