18. MAREC 2008 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Deviaty ročník Týždňa slovenských knižníc si v Mestskej knižnici v Brezne pripomenuli ľudovými rozprávkami spisovateľa Pavla Dobšinského. Knižnicu navštívili žiaci Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4, žiaci špeciálnej základnej školy, ale aj deti z Materskej školy na Nálepkovej ulici. Za celý týždeň sa v oddelení pre deti a mládež vystriedalo asi stopäťdesiat detí spolu s učiteľkami, ktoré im vštepujú vzťah a lásku ku knihám. Týždeň slovenských knižníc sa skončil, ale v mestskej knižnici budú ďalej prebiehať besedy, o ktoré je v marci veľký záujem. Fotoobjektív Štefana Vozára zachytil žiakov 4. C Základnej školy s materskou školou K. Rapoša, Pionierska 4 s učiteľkou R. Vatamanovou na besede o Pavlovi Dobšinskom.


 Z pera gymnazistov

Angličania v Gymnáziu Jána Chalupku

   Všetko sa to začalo v roku 2006, keď sa naše breznianske gymnázium zapojilo do projektu Dreams&Teams, ktorý je podporovaný organizáciou British Council. Jeho cieľom je príprava športových podujatí a formovanie „mladých lídrov“. Ešte v tom istom roku sme nadviazali partnertstvo s Glenburn Sports College v Skelmersdale (ANG). Na jeseň nás navštívilo ich vedenie a na jar roku 2007 sme si úlohy vymenili. Naša delegácia sa vrátila s pozitívnou správou, že dlho plánovaná návšteva našich kamarátov z Anglicka by sa mala uskutočniť vo februári 2008.
   Preto celý tento školský rok sa činnosť nášho krúžku Dreams&Teams zameriavala na prípravu tejto návštevy. S niektorými Angličanmi sme boli v akom-takom kontakte prostredníctvom e-mailov, ale s väčšinou z nich sa nám nepodarilo skontaktovať. Čas rýchlo plynul, ani sme sa nenazdali a prišiel február. Posledný týždeň pred návštevou sme sa stretávali každý deň, aby sme doladili aj ten najmenší detail.
   Konečne nastal deň D, streda 13. február, a náš sen sa stal skutočnosťou. Keď som v škole zbadal skupinu tínedžerov, hneď som vedel, že nie sú od nás. Vonku mrzlo a oni si prišli len v tričku a mikine. Prišli v hojnom počte: traja chalani, deväť báb a dvaja učitelia.
   Ako býva zvykom, na úvod sme ich predstavili nášmu vedeniu, ktoré nám počas celého pobytu vychádzalo maximálne v ústrety. Nasledovala krátka prehliadka školy a beseda s našimi kvintánmi. Po nej sme sa zahrali tzv. Ice Breakers, hry na zoznámenie. Ani sme sa nenazdali a bol už obed. Poobede sme si spravili krátku prehliadku mesta, ktorá každého nášho hosťa úprimne zaujala. Večer sme boli spolu na uvítacej večeri.
Vo štvrtok doobeda sme sa spoločne vybrali do základnej školy na Pionierskej 4, kde sme pripravili športové dopoludnie pre  žiakov druhého ročníka. Takmer šesťdesiat detí urputne bojovalo, behalo, skákalo a premýšľalo, aby získali čo najviac cukríkov. Síce víťaz mohol byť len jeden, ale každé dieťa bolo odmenené. Touto formou by sme chceli poďakovať pani učiteľke Stankovej, vedeniu školy a taktiež členom skupiny Berezun, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou a ukázali nám časť zo svojho umenia. Poobede sme si zahrali v našej telocvični floorball a basketbal, pri ktorých sme sa výborne zabavili.
   V piatok sme šli na výlet. Prišiel po nás autobus a vybrali sme sa do Bystrianskej jaskyne. Exkurzia po nej bola veľmi poučná a zaujímavá. Chcel by som poďakovať pánovi Vrabcovi a kolektívu za ochotný prístup a odborný výklad. Pokračovali sme ďalej na Srdiečko. Tu sa väčšina z našich hostí prvýkrát stretla so snehom, ale aj lanovkou. Vyviezli sme sa na Kosodrevinu, kde sme si dali obed. Aj napriek nepriaznivému počasiu sme sa dokázali „vyblázniť“ v snehu. Večer sa išlo tancovať, aj keď nie všetci sa na to tešili.
   V sobotu sa dočkali všetci, ktorí majú radi zimné športy, či už lyžovanie alebo sánkovanie. Síce niektorí stáli na lyžiach prvýkrát, popoludní by ste to určite nepovedali. Večer si šiesti členovia D&T zobrali k sebe domov na večeru dvojicu Angličanov. Aj keď som sa spočiatku bál jazykovej bariéry, na tento večer určite tak rýchlo nezabudnem.
   V nedeľu sme sa takisto boli lyžovať. Angličania boli už odvážnejší, preto sa im nevyhli aj trochu viac bolestivé pády. Večer sme mali ešte rozlúčkovú večeru, pri ktorej sme sa spolu fotografovali a vymieňali sme si e-mailové adresy.
   Prišiel však deň, na ktorý sme sa tešili asi najmenej. Pondelok. Čas rozlúčky. Asi každý z nás to prežíval emotívne. A viacerí si aj poplakali. Ale nie je dôvod na smútok. Veď koncom apríla by sme mali ísť aj my do Anglicka. Treba len dúfať, že sa to podarí uskutočniť. Verím, že sa našim hosťom u nás, na našom Horehroní, páčilo a dúfam, že sa k nám ešte niekedy v budúcnosti vrátia.

Jakub Ambros

Ako sme Spoznali svoj kraj...

   Rád by som zareagoval na to, ako pekne pochválili tvorcovia tohto projektu sami seba. Výstavu Spoznaj svoj kraj navštívilo aj niekoľko tried breznianskeho gymnázia. Niektorí žiaci a učitelia opúšťali výstavu so zmiešanými pocitmi. Okrem klasických fotografií bola táto prehliadka ozvláštnená videoprezentáciou fotografií so sprievodným komentárom a hudobným pozadím. 
   Čo nás viedlo k napísaniu tohto článku? Snáď schopnosť kriticky hodnotiť dianie okolo seba a tiež schopnosť neobdivovať všetko, čo nám ponúknu. Hoci nešlo o nezištnú iniciatívu a jednotlivé obce si za svoje zviditeľnenie zaplatili, myšlienka priblížiť takto zaujímavé miesta nášho okresu širšej verejnosti bola nepochybne dobrá. Nedá mi však neopýtať sa (a nie je to rečnícka otázka), či sa to celé nedalo urobiť aj inak, lepšie? Ak je región Horehronia niečím bohatý, je to práve folklór a ľudové tradície. Takmer každá dedina má svoju folklórnu históriu, vlastné piesne či tance. Keď už súčasťou videoprezentácie nemohla byť ľudová hudba, mohla to byť aspoň hudba moderná, no slovenská. Určite by v porovnaní s akousi basovou „inštrumentálkou“ vyznela lepšie. Pri tejto hudbe sa zrejme dala nájsť spojitosť s čímkoľvek, len nie s ľudovými tradíciami Horehronia... Nehodnotím teraz hudbu ako takú, ale jej zladenie s tým, čo dotvárala (alebo skôr mala dotvárať). Je vhodné, ak komentár dokumentu sprevádza obraz. Je vhodné, keď komentár dokumentu má čo sprevádzať. No v tomto prípade to tak nebolo. Niekedy chýbal komentár, inokedy zas fotografia. Dovoľte mi preto ešte jednu otázku. Nemali tvorcovia prezentácie dosť obrázkov, dosť informácií alebo dosť času? Po jej skončení som sa len ťažko zbavoval dojmu, že tento dokument bol šitý na kolene, a to naviac poriadne horúcou ihlou. 
   Na otázku, či išlo o dobrú formu propagácie, si musia odpovedať obce samotné. Toto bol pohľad návštevníka.

Za gymnazistov (nielen študentov) Slavomír Pôbiš


Na plánovanom stretnutí v matičnej kancelárii v Brezne sa v pondelok 10. marca stretli členovia Okresnej rady Matice slovenskej. Hlavným bodom programu bolo spresnenie činnosti šestnástich miestnych odborov. Zasadnutie navštívili predseda Odboru mladých matičiarov PhDr. Marcel Pecník a člen Prezídia Matice slovenskej a riaditeľ Domu Matice slovenskej v B. Bystrici Igor Kovačovič, ktorému k jeho blížiacemu sa jubileu - sedemdesiatym narodeninám v mene všetkých kyticu odovzdala predsedníčka Okresnej rady Matice slovenskej v Brezne Mária Macuľová.

Foto: Lukáš Janoška


Starostky hodnotia uplynulý rok a zamýšľajú sa nad rokom 2008

   Mária Blanka Weissová, starostka Hronca: „V uplynulom roku oslávili občania Hronca 650. výročie prvej písomnej zmienky o obci. A to bol čas na zastavenie sa a menšiu rekapituláciu. K tomuto výročiu sme vydali knihu spomienok, v ktorej si občania spomínajú na život v Hronci, pokiaľ im pamäť siaha. Práve oslavy výročia boli hybnou silou, aby sa v obci mnohé zmenilo. Vynovili sme interiér domu smútku, namontovali nové ozvučenie, opravili zatekajúcu strechu. Vďaka sponzorom sme vynovili našu historickú zvonicu, v jej priestoroch sme zriadili mini múzeum liatinových náhrobníkov, zrekonštruované zvony sa zaskveli v celej svojej nádhere. Vidieť ich je skutočným zážitkom. Okrem toho obecné zastupiteľstvo schválilo a prijalo územný plán obce a veľmi dôležitý strategický dokument PHSR. Založili sme novú tradíciu – Hrončianske ochotnícke dni, ktoré sa budú konať každý rok, a to pod záštitou Ladislava Chudíka. Pravidelne sa začali konať rôzne kultúrne podujatia. Nezabudnuteľným zostáva vystúpenie Zuzany Smatanovej v našom kultúrnom dome. Aj obradná sieň dostala nový šat, v priestoroch obecného úradu majú občania prístup na internet, v septembri začal naplno pracovať sociálny odbor, zaviedli sme digitálnu pasportizáciu cintorína. V najkritickejších miestach sme vyčistili kanalizáciu. Naše ihrisko sme pripravili na veľké zmeny v tomto roku. Cintorín sme vyčistili a pripravili na postupné úpravy, ktoré sa uskutočnia v tomto a budúcom roku. Schátraná budova na Námestí 6. marca, ktorá je nočnou morou mnohých občanov, konečne prešla do vlastníctva obce a teraz pripravujeme jej búranie. Zriadili sme ekologickú políciu, ktorá začala pracovať na jar a výsledky sa takmer hneď dostavili. Aj jej zásluhou zmizli, ale hlavne nevznikajú čierne skládky komunálneho odpadu v takom množstve ako v minulosti. V obci začal vychádzať Informátor – miestne noviny, ktoré informujú občanov o všetkom potrebnom. Hronec vlani začal prechádzať zmenami, ktoré budú v tomto a v nasledujúcich rokoch pokračovať. Nedostatkov je veľa a nie je možné odstrániť ich naraz. Mnohé zmeny od nás vyžadujú trpezlivosť, ale hlavne čas. Obecné zastupiteľstvo robí všetko pre to, aby sa zlepšila kvalita života v našej dedine.“

  Mgr. Mária Knižková, starostka Telgártu: „V minulom roku sme v obecnom zastupiteľstve vytipovali najpálčivejšie problémy. Dospeli sme k záveru, že medzi ne patrí najmä úspora energie, lebo väčšina objektov patriacich obci je vykurovaná elektrickou energiou. Preto sme vymenili okná na časti budovy obecného úradu a materskej školy s tým, že v ďalších rokoch budeme vo výmene pokračovať. Tak isto bolo treba znížiť objem energie na verejné osvetlenie. Za peniaze cez podaný projekt sa nám podarilo zrekonštruovať verejné osvetlenie a na tento rok nám ostala už len jedna ulica. V rámci šetrenia energiou nás v tomto roku čaká aj rekonštrukcia kúrenia v kultúrnom dome, ktoré je v havarijnej situácii. Vo veľmi zlom stave bola strecha na základnej škole, preto sme v spolupráci s riaditeľstvom školy vymenili krytinu, odkvapové žľaby a bleskozvody v sume 1 100 000 korún. Veľkým problémom v našej obci sú skládky, najmä v rómskych osadách. Pristúpili sme k likvidácii desaťročnej skládky v hornej rómskej osade, kde sme tak isto využili peniaze cez projekt z programu Obnova dediny. Začali sme pripravovať projektovú dokumentáciu v oblasti cestovného ruchu pod názvom Infraštruktúra rekreačnošportového areálu s celoročných využitím, ktorá bude podkladom na čerpanie finančných prostriedkov z EÚ v rokoch 2007 - 2013. Pretože je finančne náročný, spolupracujeme na ňom s investormi v stredisku a v súčasnosti čakáme na výzvy príslušného programu ROP, ktoré by mali byť v máji alebo v júni. Zamerali sme sa aj na infraštruktúru školstva, kde máme pripravený projekt Rekonštrukcia základnej školy. Žiadosť podáme v najbližších mesiacoch. Z programu Regenerácia sídiel sa chceme uchádzať o finančné zdroje na rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Našu obec totiž vybrali v rámci hasičskej záchrannej služby, kde by bola splnená podmienka dosahu pätnástich minút.“

(r)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT