Deviaty ročník
Týždňa slovenských knižníc si v Mestskej knižnici v Brezne pripomenuli
ľudovými rozprávkami spisovateľa Pavla Dobšinského. Knižnicu navštívili
žiaci Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4,
žiaci špeciálnej základnej školy, ale aj deti z Materskej školy na
Nálepkovej ulici. Za celý týždeň sa v oddelení pre deti a mládež
vystriedalo asi stopäťdesiat detí spolu s učiteľkami, ktoré im vštepujú
vzťah a lásku ku knihám. Týždeň slovenských knižníc sa skončil, ale
v mestskej knižnici budú ďalej prebiehať besedy, o ktoré je v marci
veľký záujem. Fotoobjektív Štefana Vozára zachytil žiakov 4. C Základnej
školy s materskou školou K. Rapoša, Pionierska 4 s učiteľkou R.
Vatamanovou na besede o Pavlovi Dobšinskom.
Z pera gymnazistov
Angličania v
Gymnáziu Jána Chalupku
Všetko sa to začalo v roku 2006,
keď sa naše breznianske gymnázium zapojilo do projektu Dreams&Teams,
ktorý je podporovaný organizáciou British Council. Jeho cieľom je
príprava športových podujatí a formovanie „mladých lídrov“. Ešte v tom
istom roku sme nadviazali partnertstvo s Glenburn Sports College v
Skelmersdale (ANG). Na jeseň nás navštívilo ich vedenie a na jar roku
2007 sme si úlohy vymenili. Naša delegácia sa vrátila s pozitívnou
správou, že dlho plánovaná návšteva našich kamarátov z Anglicka by sa
mala uskutočniť vo februári 2008.
Preto
celý tento školský rok sa činnosť nášho krúžku Dreams&Teams zameriavala
na prípravu tejto návštevy. S niektorými Angličanmi sme boli v akom-takom
kontakte prostredníctvom e-mailov, ale s väčšinou z nich sa nám
nepodarilo skontaktovať. Čas rýchlo plynul, ani sme sa nenazdali a
prišiel február. Posledný týždeň pred návštevou sme sa stretávali každý
deň, aby sme doladili aj ten najmenší detail.
Konečne nastal deň D, streda 13. február, a náš sen sa stal
skutočnosťou. Keď som v škole zbadal skupinu tínedžerov, hneď som vedel,
že nie sú od nás. Vonku mrzlo a oni si prišli len v tričku a mikine.
Prišli v hojnom počte: traja chalani, deväť báb a dvaja učitelia.
Ako
býva zvykom, na úvod sme ich predstavili nášmu vedeniu, ktoré nám počas
celého pobytu vychádzalo maximálne v ústrety. Nasledovala krátka
prehliadka školy a beseda s našimi kvintánmi. Po nej sme sa zahrali tzv.
Ice Breakers, hry na zoznámenie. Ani sme sa nenazdali a bol už obed.
Poobede sme si spravili krátku prehliadku mesta, ktorá každého nášho
hosťa úprimne zaujala. Večer sme boli spolu na uvítacej večeri.
Vo štvrtok doobeda
sme sa spoločne vybrali do základnej školy na Pionierskej 4, kde sme
pripravili športové dopoludnie pre žiakov druhého ročníka. Takmer
šesťdesiat detí urputne bojovalo, behalo, skákalo a premýšľalo, aby
získali čo najviac cukríkov. Síce víťaz mohol byť len jeden, ale každé
dieťa bolo odmenené. Touto formou by sme chceli poďakovať pani učiteľke
Stankovej, vedeniu školy a taktiež členom skupiny Berezun, ktorí nás
poctili svojou prítomnosťou a ukázali nám časť zo svojho umenia. Poobede
sme si zahrali v našej telocvični floorball a basketbal, pri ktorých sme
sa výborne zabavili.
V piatok sme šli na výlet. Prišiel po nás autobus a vybrali sme sa do
Bystrianskej jaskyne. Exkurzia po nej bola veľmi poučná a zaujímavá.
Chcel by som poďakovať pánovi Vrabcovi a kolektívu za ochotný prístup a
odborný výklad. Pokračovali sme ďalej na Srdiečko. Tu sa väčšina
z našich hostí prvýkrát stretla so snehom, ale aj lanovkou. Vyviezli sme
sa na Kosodrevinu, kde sme si dali obed. Aj napriek nepriaznivému
počasiu sme sa dokázali „vyblázniť“ v snehu. Večer sa išlo tancovať, aj
keď nie všetci sa na to tešili.
V sobotu sa dočkali všetci, ktorí majú radi zimné športy, či už
lyžovanie alebo sánkovanie. Síce niektorí stáli na lyžiach prvýkrát,
popoludní by ste to určite nepovedali. Večer si šiesti členovia D&T
zobrali k sebe domov na večeru dvojicu Angličanov. Aj keď som sa
spočiatku bál jazykovej bariéry, na tento večer určite tak rýchlo
nezabudnem.
V nedeľu sme sa takisto boli lyžovať. Angličania boli už odvážnejší,
preto sa im nevyhli aj trochu viac bolestivé pády. Večer sme mali ešte
rozlúčkovú večeru, pri ktorej sme sa spolu fotografovali a vymieňali sme
si e-mailové adresy.
Prišiel však deň, na ktorý sme sa tešili asi najmenej. Pondelok. Čas
rozlúčky. Asi každý z nás to prežíval emotívne. A viacerí si aj
poplakali. Ale nie je dôvod na smútok. Veď koncom apríla by sme mali ísť
aj my do Anglicka. Treba len dúfať, že sa to podarí uskutočniť. Verím,
že sa našim hosťom u nás, na našom Horehroní, páčilo a dúfam, že sa
k nám ešte niekedy v budúcnosti vrátia.
Jakub Ambros
Ako sme Spoznali
svoj kraj...
Rád by
som zareagoval na to, ako pekne pochválili tvorcovia tohto projektu sami
seba. Výstavu Spoznaj svoj kraj navštívilo aj niekoľko tried
breznianskeho gymnázia. Niektorí žiaci a učitelia opúšťali výstavu so
zmiešanými pocitmi. Okrem klasických fotografií bola táto prehliadka
ozvláštnená videoprezentáciou fotografií so sprievodným komentárom
a hudobným pozadím.
Čo nás
viedlo k napísaniu tohto článku? Snáď schopnosť kriticky hodnotiť dianie
okolo seba a tiež schopnosť neobdivovať všetko, čo nám ponúknu. Hoci
nešlo o nezištnú iniciatívu a jednotlivé obce si za svoje zviditeľnenie
zaplatili, myšlienka priblížiť takto zaujímavé miesta nášho okresu
širšej verejnosti bola nepochybne dobrá. Nedá mi však neopýtať sa (a nie
je to rečnícka otázka), či sa to celé nedalo urobiť aj inak, lepšie? Ak
je región Horehronia niečím bohatý, je to práve folklór a ľudové
tradície. Takmer každá dedina má svoju folklórnu históriu, vlastné
piesne či tance. Keď už súčasťou videoprezentácie nemohla byť ľudová
hudba, mohla to byť aspoň hudba moderná, no slovenská. Určite by
v porovnaní s akousi basovou „inštrumentálkou“ vyznela lepšie. Pri tejto
hudbe sa zrejme dala nájsť spojitosť s čímkoľvek, len nie s ľudovými
tradíciami Horehronia... Nehodnotím teraz hudbu ako takú, ale jej
zladenie s tým, čo dotvárala (alebo skôr mala dotvárať). Je vhodné, ak
komentár dokumentu sprevádza obraz. Je vhodné, keď komentár dokumentu má
čo sprevádzať. No v tomto prípade to tak nebolo. Niekedy chýbal
komentár, inokedy zas fotografia. Dovoľte mi preto ešte jednu otázku.
Nemali tvorcovia prezentácie dosť obrázkov, dosť informácií alebo dosť
času? Po jej skončení som sa len ťažko zbavoval dojmu, že tento dokument
bol šitý na kolene, a to naviac poriadne horúcou ihlou.
Na
otázku, či išlo o dobrú formu propagácie, si musia odpovedať obce
samotné. Toto bol pohľad návštevníka.
Za gymnazistov
(nielen študentov) Slavomír Pôbiš
Na plánovanom
stretnutí v matičnej kancelárii v Brezne sa v pondelok 10. marca stretli
členovia Okresnej rady Matice slovenskej. Hlavným bodom programu bolo
spresnenie činnosti šestnástich miestnych odborov. Zasadnutie navštívili
predseda Odboru mladých matičiarov PhDr. Marcel Pecník a člen Prezídia
Matice slovenskej a riaditeľ Domu Matice slovenskej v B. Bystrici Igor
Kovačovič, ktorému k jeho blížiacemu sa jubileu - sedemdesiatym
narodeninám v mene všetkých kyticu odovzdala predsedníčka Okresnej rady
Matice slovenskej v Brezne Mária Macuľová.
Foto: Lukáš Janoška
Starostky hodnotia
uplynulý rok a zamýšľajú sa nad rokom 2008
Mária
Blanka Weissová, starostka Hronca: „V uplynulom roku oslávili
občania Hronca 650. výročie prvej písomnej zmienky o obci. A to bol čas
na zastavenie sa a menšiu rekapituláciu. K tomuto výročiu sme vydali
knihu spomienok, v ktorej si občania spomínajú na život v Hronci, pokiaľ
im pamäť siaha. Práve oslavy výročia boli hybnou silou, aby sa v obci
mnohé zmenilo. Vynovili sme interiér domu smútku, namontovali nové
ozvučenie, opravili zatekajúcu strechu. Vďaka sponzorom sme vynovili
našu historickú zvonicu, v jej priestoroch sme zriadili mini múzeum
liatinových náhrobníkov, zrekonštruované zvony sa zaskveli v celej
svojej nádhere. Vidieť ich je skutočným zážitkom. Okrem toho obecné
zastupiteľstvo schválilo a prijalo územný plán obce a veľmi dôležitý
strategický dokument PHSR. Založili sme novú tradíciu – Hrončianske
ochotnícke dni, ktoré sa budú konať každý rok, a to pod záštitou
Ladislava Chudíka. Pravidelne sa začali konať rôzne kultúrne podujatia.
Nezabudnuteľným zostáva vystúpenie Zuzany Smatanovej v našom kultúrnom
dome. Aj obradná sieň dostala nový šat, v priestoroch obecného úradu
majú občania prístup na internet, v septembri začal naplno pracovať
sociálny odbor, zaviedli sme digitálnu pasportizáciu cintorína. V
najkritickejších miestach sme vyčistili kanalizáciu. Naše ihrisko sme
pripravili na veľké zmeny v tomto roku. Cintorín sme vyčistili a
pripravili na postupné úpravy, ktoré sa uskutočnia v tomto a budúcom
roku. Schátraná budova na Námestí 6. marca, ktorá je nočnou morou
mnohých občanov, konečne prešla do vlastníctva obce a teraz pripravujeme
jej búranie. Zriadili sme ekologickú políciu, ktorá začala pracovať na
jar a výsledky sa takmer hneď dostavili. Aj jej zásluhou zmizli, ale
hlavne nevznikajú čierne skládky komunálneho odpadu v takom množstve ako
v minulosti. V obci začal vychádzať Informátor – miestne noviny, ktoré
informujú občanov o všetkom potrebnom. Hronec vlani začal prechádzať
zmenami, ktoré budú v tomto a v nasledujúcich rokoch pokračovať.
Nedostatkov je veľa a nie je možné odstrániť ich naraz. Mnohé zmeny od
nás vyžadujú trpezlivosť, ale hlavne čas. Obecné zastupiteľstvo robí
všetko pre to, aby sa zlepšila kvalita života v našej dedine.“
Mgr.
Mária Knižková, starostka Telgártu: „V minulom roku sme v obecnom
zastupiteľstve vytipovali najpálčivejšie problémy. Dospeli sme k záveru,
že medzi ne patrí najmä úspora energie, lebo väčšina objektov patriacich
obci je vykurovaná elektrickou energiou. Preto sme vymenili okná na
časti budovy obecného úradu a materskej školy s tým, že v ďalších rokoch
budeme vo výmene pokračovať. Tak isto bolo treba znížiť objem energie na
verejné osvetlenie. Za peniaze cez podaný projekt sa nám podarilo
zrekonštruovať verejné osvetlenie a na tento rok nám ostala už len jedna
ulica. V rámci šetrenia energiou nás v tomto roku čaká aj rekonštrukcia
kúrenia v kultúrnom dome, ktoré je v havarijnej situácii. Vo veľmi zlom
stave bola strecha na základnej škole, preto sme v spolupráci
s riaditeľstvom školy vymenili krytinu, odkvapové žľaby a bleskozvody
v sume 1 100 000 korún. Veľkým problémom v našej obci sú skládky, najmä
v rómskych osadách. Pristúpili sme k likvidácii desaťročnej skládky
v hornej rómskej osade, kde sme tak isto využili peniaze cez projekt
z programu Obnova dediny. Začali sme pripravovať projektovú dokumentáciu
v oblasti cestovného ruchu pod názvom Infraštruktúra rekreačnošportového
areálu s celoročných využitím, ktorá bude podkladom na čerpanie
finančných prostriedkov z EÚ v rokoch 2007 - 2013. Pretože je finančne
náročný, spolupracujeme na ňom s investormi v stredisku a v súčasnosti
čakáme na výzvy príslušného programu ROP, ktoré by mali byť v máji alebo
v júni. Zamerali sme sa aj na infraštruktúru školstva, kde máme
pripravený projekt Rekonštrukcia základnej školy. Žiadosť podáme
v najbližších mesiacoch. Z programu Regenerácia sídiel sa chceme
uchádzať o finančné zdroje na rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Našu
obec totiž vybrali v rámci hasičskej záchrannej služby, kde by bola
splnená podmienka dosahu pätnástich minút.“
(r)
